1.Ceny základných výrobných faktorov

Pre úradné ohodnotenie lesného majetku, vrátane prírodného výrobného faktora a produktov výrobného procesu sa v súčasnosti využíva metodika regulovaných a trhových cien. Metodika regulovaných cien sa uplatňuje podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty lesného majetku a zákona o lesoch č. 326/2005 Z. z. pre stanovenie hodnoty efektov mimoprodukčných funkcií lesa. Regulovaná (úradná trhová) hodnota lesného majetku a verejnoprospešných úžitkov lesa sa uplatňuje hlavne vo vzťahu k štátu a štátnym orgánom (dane, poplatky), a tiež ako orientačná úroveň trhovej ceny, akceptujúcej formálne faktory ponuky a dopytu.

2.Dane

Najvyšší podiel na odvedených daniach mala aj v roku 2006 DPH (59,4 %). V tabuľke sa prezentuje čiastka rozdielu medzi zaplatenými a vrátenými čiastkami DPH. Daň z príjmov (hrubého zisku) vrátane dane z miezd a príjmov zo závislej činnosti zaznamenala v roku 2006 nárast oproti roku 2005 o 17,5 %.

Prameň: NLC - LVÚ Zvolen (Osobitný zisťovací dotazník od vlastníkov a užívateľov lesov Vysvetlivka: *) odborný odhad; **) odvodené z vyplatených miezd a hrubého zisku

Nárast bol väčší v sektore štátnych organizácií LH (20,6 %), kde pracuje okolo 51 % zamestnancov LH SR. V neštátnom sektore sa zaznamenal nárast o 12,9 %. Čiastka daní podnikateľov v LH SR a ich zamestnancov sa zatiaľ v evidovaných daniach zahrnula iba čiastočne.
Daň z nehnuteľnosti sa medziročne zvýšila o 11,7 %. Hlavný podiel zvýšenia bol v štátnych lesoch 17,3 %. Táto daň súvisí s každoročným vyraďovaním a zaraďovaním tých skupín lesných pozemkov hospodárskych lesov, do daňovej povinnosti, v ktorých sa vykonala obnovná alebo aj náhodná ťažba, so vzniknutou holinou podliehajúcou zalesneniu; ďalej tiež zaraďovaním lesných porastov, ktoré dosiahli vek prvých prebierok a z dane zo stavieb a stavebných pozemkov. Jej podiel na odvedených daniach bol 8,5 %.
Na celkovej čiastke ročne odvádzaných daní do rozpočtov štátu a obcí sa podieľajú štátne organizácie LH v roku 2006 čiastkou 64,9 % a subjekty neštátnych lesov čiastkou 35,1 %.

3.Úvery

Podnikateľské subjekty pristupujú k využívaniu tohto zdroja financovania dosť zdržanlivo. Ide predovšetkým o krytie deficitu krátkodobých finančných potrieb, oneskorených platieb za drevo alebo o nákupy nevyhnutných položiek medzispotreby. Neštátny sektor využíva úvery viac, predovšetkým na nákup strojov, ale aj na výstavbu ciest, na ktoré môžu získať aj príspevky nepriamej podpory z verejných zdrojov a EÚ.
Údaje v nasledujúcej tabuľke dokumentujú ďalšie mierne zníženie úrokovej miery získaných úverov oproti roku 2005 a zvyšovanie úrovne zabezpečenosti poskytovaných úverov zo strany komerčných bánk. V roku 2005 mala zabezpečenosť hodnotu 1,04 násobku a v roku 2006 sa zvýšila na 1,22 násobok hodnoty poskytnutých úverov.

4.Odvody za vyňatie lesných pozemkov

Účelom odvodov je chrániť trvalosť lesných ekosystémov a efekty úžitkov mimoprodukčných (verejnoprospešných) funkcií lesa. Povinnosťou uvedenou v § 9 zákona o lesoch, sa zabezpečuje úhrada náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa pri vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov. Úradná hodnota mimoprodukčných (verejnoprospešných) funkcií lesov bola odvodená pre podmienky reálne rozlišovaných HSLT v tis. Sk na ha lesa, na obdobie priemernej rubnej doby v HSLT. Sadzby efektov mimoprodukčných funkcií lesa sú súčasťou prílohy č. 1 zákona o lesoch.
Výšku odvodov určuje v rozhodnutí vydanom v správnom konaní príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva. Povinnosti úhrady odvodov podliehajú podľa § 9 zákona o lesoch len tie zábery lesných pozemkov, pri ktorých následne dochádza k reálnemu odlesneniu pozemku.
Uplatňovaním týchto ustanovení sa zvyšuje ekonomickú bariéru pre trvalý alebo dočasný záber lesných pozemkov na nebiologické účely využívania.

5.Pokuty a sankcie za nedodržiavanie ustanovení platných právnych predpisov na úseku LH

V roku 2006 orgány ŠSLHaP uložili pokuty približne 300 subjektom sektora štátnych lesov a neštátnych lesov v celkovej výške 2 mil. Sk. Výška uhradených pokút bola okolo 600 tis. Sk, t.j. 30 %.

6.Náhrady škody na lesnom majetku

Na uplatňovanie náhrady škody spôsobenej na lesnom majetku platia všeobecné právne predpisy a niektoré ustanovenia zákona o lesoch. Najvyššie škody na lesoch spôsobuje antropogénna činnosť, najmä imisie.
V posledných rokoch sa výrazne znížil účinok imisií na lesné porasty, hlavne zlepšením emisnej situácie cestou útlmu priemyslovej činnosti. Doznievajúci stav imisných účinkov spôsobuje na lesných ekosystémoch škodu, ktorá sa odhaduje ročne vo výške okolo 500 mil. Sk. Znalecky stanovená výška škody vplyvom imisií v znaleckých posudkoch v štátnom a neštátnom sektore predstavuje okolo 120 mil. Sk ročne. Proces vymáhania škôd je však z rôznych príčin zdĺhavý. Ročne sa reálne vymôže iba okolo 20 % škody stanovenej v znaleckých posudkoch. Okrem náhrady škody sa preto navrhuje presadiť zásadu použitia primeranej časti poplatkov za znečisťovanie ovzdušia na realizáciu nápravných opatrení v lesoch.

7.Náhrady za obmedzenie vlastníckych práv

Najvyšší podiel na obmedzeniach realizácie vlastníckych práv v lesoch majú najmä zákony: 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, 326/2005 Z. z. o lesoch, stavebný zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov, 70/1998 Z. z. o energetike.
Na určenie spresnených hodnôt náhrady je potrebné vykonať nové exaktné šetrenia a kvantifikácie.