Celkové náklady výrobnej, obchodnej a ostatnej činnosti subjektov LH klesli medziročne úmerne zníženiu objemu prác v ťažbovej činnosti a niektorých výkonov pestovnej činnosti o 3,1 %. V sektore neštátnych lesov to bol nárast o 6,2 % a v štátnych organizáciách LH zasa pokles o 4,1 %. Z porovnania objemov ťažbovej a čiastočne aj pestovnej činnosti a celkových nákladov v rokoch 2005 a 2006 a skutočnej medziročnej inflácie, vykazujú malý reálny nárast celkových nákladov iba neštátnych lesov (iba o 1,7 %). Proti významnejšiemu rastu nákladov v neštátnom sektore pôsobí aj nezaevidovaná cena práce vlastníkov a užívateľov lesa, ktorí zabezpečujú obhospodarovanie lesa sami.
Tabuľka: Vývoj nákladov lesného hospodárstva v bežných cenách
|
Ukazovateľ
|
1990
|
1995
|
2000
|
2005
|
2006
|
|
Náklady výroby spolu
|
4 326
|
7 419
|
9 497
|
13 061
|
12 664
|
|
Materiál. náklady vrátane odpisov
|
1 976
|
3 226
|
3 990
|
5 139
|
5 616
|
|
Odpisy
|
596
|
-
|
813
|
834
|
839
|
|
Osobné náklady
|
2 056
|
2 304
|
3 891
|
4 175
|
3 660
|
|
z toho: mzdové náklady
|
1 490
|
-
|
2 789
|
2 985
|
2 649
|
Prameň: PIL 2007, Správy o LH SR, Osobitný zisťovací dotazník od vlastníkov a užívateľov lesa, Rezortný štatistický výkaz Les V (MP SR) 5-01, Les F (MP SR) 7-01, Les V (MP SR) 1-04, Les D (MP SR) 2-04,Les P (MP SR) 6-01, Uč POD 1-01, Uč POD 2-01
1.Materiálové náklady vrátane odpisov
Mierny rast materiálových nákladov vrátane energie a odpisov v roku 2006 odráža reálny nárast trhových cien a objemu výkonov, predovšetkým v pestovnej činnosti a dosiahol hodnotu iba 9,3 %.
2.Osobné náklady
Osobné náklady v LH klesli medziročne o 12,3 %. V štátnom sektore bol pokles o 21,1 % hlavne v dôsledku nižšieho objemu prác čiastočne tlmený aj reálnym rastom miezd. V neštátnom sektore vzrástli osobné náklady o 3,4 % pri nepatrnom znížení počtu zamestnancov. Znižovanie počtu zamestnancov a rast objemu výkonov boli hlavnými faktormi rastu produktivity práce a zvýšenia priemerných nominálnych miezd (10,9 %), ale i reálnych mesačných zárobkov (6,4 %) v LH SR. Príjem neštátnych vlastníkov lesa, ktorí aktívne spravujú a zabezpečujú svoj majetok a vykonávajú jednotlivé výkony aj fyzicky, je zahrnutý súhrnnom lesníckom ekonomickom účte (SLEÚ), ako časť veličiny čistého dôchodku zo samostatnej činnosti, resp. čistého zisku z podnikania.
3.Analýza nákladovosti výroby
Pre objektívne posúdenie výsledkov hospodárenia treba vychádzať z relevantného posúdenia kvality základných výrobných faktorov a finančnej analýzy javov hospodárskej činnosti na základe údajov analytického účtovníctva. Podmienkou získania údajov analytického účtovníctva subjektov neštátnych lesov je vybudovanie relevantnej spravodajskej siete. Rámcové ohodnotenie kvality hospodárenia subjektov štátnych a neštátnych lesov sa vykonalo cestou posúdenia kvality prírodného výrobného faktora a intenzívnych ukazovateľov ich výrobnej činnosti.
Tabuľka: Kvalita prírodného výrobného faktora štátnych a neštátnych lesov v roku 2006
|
Ukazovateľ
|
M. j.
|
Štátne organizácie LH
|
Neštátne subjekty
|
Spolu
|
- Kategória lesov
- hospodárske (H)
- ochranné (O)
- osobitného určenia (U)
|
tis.
ha / %
|
722/67
179/16
183/17
|
583/69
149/17
116/14
|
1 305/67
328/17
299/16
|
- Zastúpenie skupín drevín v lesoch H
|
%
|
31,7
68,2
|
40,8
59,2
|
35,8
64,2
|
- Priemerná bonita v lesoch H skupín drevín
|
m3
|
30,4
25,5
|
29,5
25,0
|
29,9
25,2
|
- Zásoba na ha lesa skupín drevín lesov H
Spolu
|
m3
|
284
204
229
|
284
206
238
|
284
205
233
|
Prameň: NLC - LVÚ Zvolen, PIL 2007, Výkaz L-144, Štátne štatistické zisťovania MP SR Les (MP SR) 7-01, Les (MP SR) 1-06, Les (MP SR) 2-04, Les (MP SR) 5-01, Les (MP SR) 1-04, Uč Pod 1-01, Uč Pod 2-01, Rozborové štandardy štátnych organizácií lesného hospodárstva, Správy o LH SR
Z porovnania ukazovateľov prírodného výrobného faktora aj v roku 2006 vyplýva, že neexistujú výraznejšie rozdiely v kvalite lesných ekosystémov obhospodarovaných vlastníkmi štátnych a neštátnych lesov. Podiel kategórií lesov, priemerné bonity i zásoba dreva na ha jednotlivých skupín drevín sú porovnateľné. Podobne je to aj v prípade ďalších faktorov ako sú veková štruktúra, zakmenenie, poškodenie lesov a náročnosť terénov, v ktorých sa les nachádza. Komparatívnu výhodu majú čiastočne neštátne lesy vo vyššom zastúpení ihličnatých drevín hospodárskych lesov.
Tabuľka: Priemerné celkové náklady v Sk vybraných výkonov pestovnej a ťažbovej činnosti
- Výkon – činnosť
-
|
Meracia
Jednotka
|
Štátne org. LH
|
Neštátne subjekty
|
Spolu
|
|
2005
|
2006
|
2005
|
2006
|
2005
|
2006
|
|
Obnova lesa celkom
|
Sk.ha-1
|
35 130
|
42 906
|
27 946
|
32 129
|
33 207
|
38 153
|
|
Umelá obnova lesa
|
Sk.ha-1
|
51 440
|
51 563
|
38 650
|
37 804
|
46 209
|
45 495
|
|
Prirodzená obnova lesa
|
Sk.ha-1
|
6 202
|
5 520
|
5 850
|
4 388
|
6 070
|
5 020
|
|
Starostlivosť o lesné kultúry
|
Sk.ha-1
|
5 814
|
8 157
|
3 890
|
4 767
|
5 245
|
6 662
|
|
Ochrana mladých lesných porastov
|
Sk.ha-1
|
4 124
|
4 055
|
4 300
|
4 406
|
4 202
|
4 210
|
|
Prerezávky
|
Sk.ha-1
|
4 993
|
4 913
|
4 240
|
4 261
|
4 747
|
4 625
|
|
Ochrana lesa
|
Sk.ha-1 lesa
|
100
|
136
|
5
|
41
|
85
|
94
|
|
Pestovná činnosť
|
Sk.ha-1 lesa
|
941
|
915
|
753
|
698
|
863
|
819
|
|
Sk.ha-1obn.
plochy
|
136 230
|
109 194
|
116 300
|
103 640
|
128 329
|
106 745
|
|
Sk.m-1 ťažby
|
212
|
216
|
190
|
171
|
197
|
196
|
|
Ťažba dreva
|
Sk.m-3
|
106
|
128
|
140
|
146
|
136
|
136
|
|
Približovanie dreva
|
Sk.m-3
|
213
|
265
|
190
|
175
|
189
|
225
|
|
Manipulácia dreva
|
Sk.m-3
|
187
|
122
|
116
|
49
|
169
|
90
|
|
Odvoz dreva
|
Sk.m-3
|
200
|
145
|
90
|
102
|
158
|
126
|
|
Výstavba, oprava a údržba lesných ciest a lesných skladov
|
Sk.m-3 ťažby
|
116
|
113
|
29
|
62
|
101
|
91
|
|
Ťažbová činnosť
|
Sk.m3
|
965
|
1 157
|
786
|
474
|
893
|
856
|
|
Sk.ha-1 lesa
|
1 286
|
3 042
|
3 482
|
1 930
|
2 510
|
2 552
|
|
Pestovná a ťažbová činnosť spolu
|
Sk.m-3 ťažby
|
1 177
|
1 373
|
976
|
645
|
1 090
|
1 052
|
|
Sk.ha-1 lesa
|
2 227
|
3 957
|
4 235
|
2 628
|
3 373
|
3 371
|
Prameň: NLC-LVÚ Zvolen, Súhrnné informácie o stave lesov SR (SLHP, PIL) 2007, Výkaz L-144, Rezortné štatistické výkazy MP SR Les F (MP SR) 7-01, Les P (MP SR) 1-06, Les D (MP SR) 2-04, Les V (MP SR) 5-01, (les V (MP SR)1-04 Uč Pod 1-01, Uč Pod 2-01, Rozborové štandardy štátnych lesných podnikov, Správy o LH SR
Intenzitné ukazovatele nákladov v neštátnom sektore sa generovali z údajov výberového súboru spravodajských jednotiek (subjektov neštátneho sektora) zhromaždených, prekontrolovaných a predspracovaných. Informácie sa zistili z výkazov Les V (MP SR) 5-01 – ročný výkaz o činnosti a hospodárení v neštátnych lesoch a Výkazu L-144. Hodnoty ukazovateľov jednotkových nákladov sa stanovili ako podiel nákladov konkrétneho výkonu a jeho objemu z výberového súboru. Prepočet na celkový objem daného výkonu sa vykonal ako súčin jednotkových nákladov výberového súboru a celkového objemu (ale i meracej jednotky) z výkazu L-144. V prípadoch absencie jednotkových nákladov sa tieto prevzali zo súboru obecných neštátnych lesov alebo štátnych lesov. V roku 2006 došlo k miernemu nárastu celkových nákladov výkonov pestovnej činnosti na meraciu jednotku v sektore štátnych organizácií LH, okrem prirodzenej obnovy lesa, ochrany mladých lesných porastov, prerezávok a pestovnej činnosti na ha lesa a na ha obnovnej plochy. V neštátnom sektore stúpli jednotkové náklady výkonov, okrem prirodzenej obnovy lesa a pestovnej činnosti na ha lesa, na ha obnovnej plochy i m3 ťažby. Za LH SR klesli celkové jednotkové náklady pri výkonoch: umelá obnova lesa, prirodzená obnova lesa, a prerezávky, v ostatných prípadoch stúpli. Celkové jednotkové náklady výkonov ťažbovej činnosti v štátnom sektore stúpli v roku 2006 pri všetkých uvádzaných výkonoch a ukazovateľoch okrem manipulácie dreva, odvozu dreva a nákladov súvisiacich s výstavbou a opravou zvážnic a údržbou lesných ciest a lesných skladov. V neštátnom sektore klesli jednotkové náklady pri všetkých uvádzaných výkonoch okrem ťažby, odvozu dreva a nákladov súvisiacich s výstavbou a opravou zvážnic a údržbou lesných ciest a lesných skladov na m3 ťažby dreva. Aj v roku 2006 pokračovalo ďalšie približovanie jednotkových celkových nákladov väčšiny výkonov pestovnej a ťažbovej činnosti. Značný podiel na ich medziročnej variabilite má svoj pôvod aj v rozdielnych prírodno-výrobných podmienkach realizácie lesnej výroby v danom roku a miestnej úrovni na trhu práce.