Na rozmanitých lesných
stanovištiach sa vyvinuli viaceré lesné spoločenstvá. Ich drevinové zloženie
bolo výsledkom dvoch procesov: šírenia drevín a kompetície medzi
jednotlivými druhmi. Proces šírenia sa u nás po poslednej ľadovej dobe drevín
sa začal prakticky „od nuly“. Kompetičné vzťahy medzi jednotlivými drevinami sa
zas riadia podľa niekoľkých jednoduchých pravidiel: vyššia drevina vytláča
nižšiu, tiennejšia svetlomilnejšiu a dlhovekejšia krátkovekejšiu. Rozšírenie
drevín teda zďaleka nezávisí len od toho, či je určitá drevina schopná
existovať na určitom stanovišti ale aj toho, či je schopná obstáť v súťaži s
inými drevinami, ktoré sa tu môžu vyskytnúť.
Pred začiatkom pôsobenia človeka
sa na každom type stanovišťa nachádzal len jeden typ klimaxového lesa. V
oblastiach často narúšaných rôznymi škodlivými činiteľmi bol klimaxový
les často sprevádzaný jeho nižšími vývojovými štádiami. Súčasné lesné porasty
sú oproti tomuto stavu podstatne rozmanitejšie – ich druhové zloženie a
štruktúra významne závisia aj od činnosti človeka
♦ Postglaciálny vývoj vegetácie Slovenska
♦ Ekologické vlastnosti hlavných drevín a ich pôvodnosť na Slovensku
Na všeobecnejšie charakterizovanie variability
lesných spoločenstiev Slovenska máme k dispozícii
dve sady lesníckych jednotiek (SLT a HSLT) ako aj viacero
nelesníckych klasifikácií. Žiaľ, obe lesnícke
klasifikácie sú pre účel tejto publikácie
príliš podrobné: 186 HSLT alebo 98 SLT (po rozčlenení
na nižší a vyšší stupeň). Takýto veľký
počet jednotiek je pre väčšinu ľudí únavný
a mnohých práve tento počet odradí od
bližšieho zoznámenia sa s ekologickou rôznorodosťou
lesov Slovenska. Pritom mnohé z týchto jednotiek
sú relatívne podobné a líšia sa len
v niekoľkých kvantitatívnych alebo kvalitatívnych
znakoch. Preto sme sa rozhodli predložiť charakteristiky príbuzných
jednotiek spoločne, vo forme akýchsi zlúčených
jednotiek.
Zatiaľ
v nijakom prípade nejde o vytváranie nejakej
novej klasifikácie. Snažíme sa len nájsť
spôsob, ako hovoriť o stanovištnej rôznorodosti
lesov Slovenska dostatočne jednoducho a pritom vystihnúť
všetko podstatné. Určitou inšpiráciou pre nás
boli jednotky Katalógu biotopov Slovenska (Stanová,
Valachovič, 2002) alebo jednotky používané Britskou
Forestry Comission. Tieto jednotky pôsobia na prvý
pohľad veľmi hrubo, v podstate však vyjadrujú tie
vlastnosti biotopov, ktoré autori pokladali za dôležité.
Pravidlá
použité pri zlučovaní sme pružne prispôsobovali
významu každej jednotky na Slovensku. U niektorých
sme dodržali delenie na kyslé, živné a vápencové
typy, u stanovíšť, kde sú podľa nás
dôležitejšie iné faktory, sme takéto delenie
nevyužili (napr. u vysokohorských smrečín,
reliktných borín alebo rôznych zamokrených
typov lesa). Nesiahli sme ani k deleniu typov lesa na lesy
hospodárskeho a ochranného charakteru.
V charakteristikách jednotlivých typov lesa však
vždy poukazujeme na existenciu rozdielov v rámci
„zlúčených jednotiek“ a prispôsobujeme
im aj doporučenia pre obhospodarovanie.
V texte
sme použili nasledovné grafické symboly:
Základné
ekologické charakteristiky vyjadrené
umiestením popisovaných jednotiek tzv. v ekologickej
mriežke. Vyplnené bunky označujú trofický rad
(na vodorovnej osi) a vegetačný stupeň (na zvislej
osi). Poradie radov a vegetačných stupňov je nasledovné:
|
|
A |
A/B |
B |
B/C |
C |
D |
a |
c |
|
1. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
2. |
|
|
|
|
|
|
|
3. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
4. |
|
|
|
|
|
|
|
5. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
6. |
|
|
|
|
|
|
|
7. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
8. |
|
|
|
|
|
|
Príslušnosť
popisovaných jednotiek do kategórie
lesov, t.j. či ide o lesy ochranné
alebo hospodárske. Lesy osobitného určenia sa
nevyhlasujú na základe typu stanovišťa a preto
žiadna jednotka do nich a priori nepatrí. V prípade,
že jednotka(y) patrí do oboch kategórií, ich
pomer je naznačený veľkosťou písmen, napr.:
H
O znamená, že prevažná
časť jednotiek patrí medzi lesy hospodárske, zatiaľčo
znamená,
že len malá časť jednotiek patrí medzi lesy
ochranné.
Mapové
znázornenie areálu: obrys lesa
je znázornený sivou farbou, výskyt jednotky
zelenou. Ide len o približné
znázornenie miest, kde sa daný
typ lesa vyskytuje, nie o presné zobrazenie jeho pokryvnosti.
K takémuto zobrazeniu sme prikročili vzhľadom na malú
mierku máp, na ktorej by malé lokality boli často
úplne neviditeľné a v prípade
väčšieho počtu veľmi neprehľadné. Preto sme
zobrazili len významnejšie lokality každého typu (v
prípade vzácnejších typov všetky zaznamenané),
ktorých veľkosť sme však zvýraznili pomocou
obrysovej čiary. Toto pôsobí u zastúpenejších
jednotiek trochu neprirodzene (lesnatosť daného územia
sa javí ako trochu vyššia), chceli sme však dodržať
rovnakú formu zobrazenia u všetkých jednotiek.
- Nižinné lužné lesy
- Nížinné dubové lesy (s cerom a hrabom)
- Presychavé dubové lesy na bázických horninách
- Presychavé dubové lesy na chudobných horninách (vrátane záhorských borín)
- Podmáčané brezové dúbravy
- Prechodná zóna medzi dubovými a bukovými lesmi
- Reliktné boriny a smrekovcové boriny
- Zamokrené jelšiny (s jaseňom a ďalšími drevinami)
- Kvetnaté bučiny
- Vápencové bučiny
- Kyslomilné bučiny
- Sutinové porasty cenných listnáčov
- Jedľovo-dubové kotlinové lesy
- Živné jedľové bučiny a smrekovo-jedľové bučiny
- Vápencové (smrekovo)-jedľovo-bukové lesy
- Kyslomilné smrekovo-jedľové lesy (s bukom alebo bez buka)
- Živné smrekovo-jedľové lesy
- Vápencové smrečiny a jedľové smrečiny
- Kotlinové borovicovo-smrekové lesy a smrekovcovo smrekové lesy
- Podmáčané smrečiny a jedľové smrečiny
- Rašeliniskové brezovo-ihličnaté lesy
- Zakrpatené bučiny
- Vysokohorské smrečiny
- Porasty kosodreviny
- Smrekovcovo-limbové lesy (so smrekom alebo kosodrevinou)