
|
Natura
2000: |
91E0
* Mixed ash-alder alluvial forests of temperate and Boreal Europe
(Alno-Padion, Alnion incanae, Salicion
albae) – časť
91F0 -
Riparian mixed forests of Quercus robur,
Ulmus laevis and Ulmus
minor, Fraxinus excelsior or Fraxinus
angustifolia, along the great rivers of
the Atlantic and Middle-European provinces (Ulmenion
minoris) |
|
Biotopy
Slovenska: |
Ls
1.1Vŕbovo-topoľové nížinné lužné
lesy
Ls 1.2
Dubovo-brestovo-jaseňové nížinné lužné
lesy |
|
SLT: |
SAl
Saliceto-Alnetum
– časť (aluviálne lokality)
QFr
Querceto-Fraxinetum
UFrc
Ulmeto-Fraxinetum carpineum
UFrp
Ulmeto-Fraxinetum populeum |
|
HSLT: |
126
Vŕbové topoliny-mäkké luhy a 196 Vŕbové
topoliny-mäkké luhy ochranného rázu –
časť (aluviálne lokality)
125 Dubové lužné
jaseniny-prechodné luhy
124 Hrabové lužné
jaseniny - tvrdé luhy
135 Brestové
lužné jaseniny-prechodné luhy |
Tieto azonálne lesy sa vyskytujú v nížinných oblastiach na
údolných nivách väčších riek
(Dunaj, Morava, Váh, Hron, Latorica, Bodrog a p.) pričom
oproti ich toku v minulosti prenikali aj do spodných častí
údolí a niektorých kotlín. Ich existencia
je viazaná na blízkosť riek a z nej vyplývajúcej
vysokej hladiny podzemnej vody a, v závislosti od blízkosti
toku, aj viac či menej pravidelných záplav. Vďaka
týmto dvom rozhodujúcim faktorom je možné lužné
lesy rozčleniť na niekoľko na seba nadväzujúcich
typov.
Ešte častejšie sa porasty „mäkkého luhu“ vyskytujú na lokalitách vzdialenejších od vodných tokov, ktoré sú zamokrené najmä pod-zemnou vodou. Takéto porasty predstavujú už prechod k slatinným jelšinám. Kritériom pre ich rozlíšenie by mohla byť vzdialenosť od vodného toku - napr. lokality v priehlbinách mŕtvych ramien sú ešte asi viac formované riekou než len obyčajným zamokre-ním. Každopádne však časť lokalít vyznačených na mapke by už nemala patriť k lužným lesom.
Najbližšie
ku korytu sa nachádza tzv. mäkký
luh tvorený rôznymi druhmi vŕb (najmä
vŕba biela a v. krehká), domácimi druhmi topoľov a
jelšou lepkavou. Ide vlastne o pásmo boja medzi riekou a
lesom, postihované častými záplavami,
poškodzované ľadom, v extrémnych prípadoch
dokonca aj pohybom ešte nespevnených štrkových alebo
pieskových lavíc tvoriacich ich podložie. Časť
mäkkých luhov považujeme za ochranné lesy
chrániace brehy tokov pred eróziou. Hospodársky
význam týchto porastov je zanedbateľný.
Vo
väčšej vzdialenosti od tokov sú už pôdy suchšie,
hladina spodnej vody leží hlbšie a k záplavám
dochádza len zriedka. Častejšie sa vyskytuje zamokrenie pôd
zdvihnutou podzemnou vodou. Bez prídavnej podzemnej vody by
tieto stanovištia boli pomerne suché a vyvinuli by sa na nich
bežné zonálne lesy, čiže lesy okolitého vegetačného stupňa
(dubiny až bukové dubiny). Vďaka vplyvu vodného toku
sa tu však vyvinul tvrdý luh,
čiže les tvorený dubom letným, jaseňom (štíhlym
a / alebo úzkolistým), brestom poľným, v
spodnej vrstve aj s hrabom, javorom poľným, lipou a ďalšími
drevinami. Hospodársky význam týchto porastov
bol značný a uchoval sa (možno aj zvýšil) aj po ich
premene na topoľové plantáže – pôvodne pestrá
produkcia cenných sortimentov sa však zmenila na
kvantitatívnu produkciu topoľových výrezov.
Medzi
uvedenými dvoma typmi sa nachádza prechodný
luh, v ktorom sa uplatňujú dreviny oboch
predchádzajúcich typov v rôznom pomere. Tento luh
býva ešte pomerne pravidelne zaplavovaný, pričom jeho
pôdy sú sčasti obohacované ukladaním
povodňových kalov. Aj tieto porasty mali a majú značný
hospodársky význam.
Lužné ekosystémy boli aj v dobách pred príchodom človeka veľmi dynamické. Vlastnosti týchto stanovíšť sú určované najmä výškou hladiny spodnej vody, ktorá sa rýchlo menila v závislosti od zmien korýt tokov, ich meandrovania, zarezávania alebo naopak tvorby náplavov. Lužné lesy boli (a sú) týmto častým zmenám prispôsobené: sú schopné rýchlo kolonizovať novovzniknuté stanovištia a pomerne rýchlo striedať sukcesné štádiá. Jeden typ lužného lesa bol spravidla nahrádzaný iným, či už suchším alebo vlhším. Príslušný typ luhu sa po zmene podmienok mohol „presťahovať“ na nové stanovište. Takáto dynamika si však vyžadovala podstatne širší priestor než sme lužným lesom ponechali dnes. Prirodzená obnova niektorých typov lužného lesa (najmä ak pod ňou rozumieme vytvorenie novej generácie lesa rovnakého typu) je preto veľmi ťažká. Naopak, pomerne jednoduchý je vznik lužných lesov na nelesnej pôde.
Bylinný kryt týchto lesov je pestrý. V mäkkom luhu
dominujú močiarne (najmä ostrice Carex sp.)
a odolnejšie vodné (napr. Phragmites australis,
Typha sp., Alisma plantago-aquatica) druhy. V suchších
typoch sa postupne presadzujú vlhkomilné druhy
(napr. Thelypteris palustris, Baldingera arundinacea, Galium
palustre, Urtica kioviensis, Rubus caesius, Aristolochia clematitis,
so vzácnejších napr. bledule Leucojum sp.,
alebo snežienka Galanthus nivalis). V najsuchších
typoch tvrdého luhu už prevládajú bežné
lesné druhy.
Typickými pôdami lužného lesa sú tzv. lužné
pôdy, ktoré v závislosti od svojho veku
(vznikli stabilizáciou naplavenín v pomerne nedávnej
dobe) dosiahli rôzny stupeň vývoja. Vývoj môže
vyústiť až do vzniku glejových pôd,
ktoré sú typické pre nízko položené
lokality vo väčšej vzdialenosti od vodných tokov.
Lužné lesy predstavovali veľmi pestrú a cennú skupinu
lesných spoločenstiev, v súčasnosti sa zaraďujú
medzi biotopy európskeho záujmu. Žiaľ, tieto lesy sa
na Slovensku zachovali len v obmedzenom rozsahu. Veľká časť
ich stanovíšť zanikla reguláciami riek, výstavbou
hrádzí a odvodňovacích kanálov.
Výstavbou priehrad na hornom toku riek sa zmenili sedimentačné
pomery riek, v dôsledku čoho sa ich korytá zarezávajú
hlbšie do podložia. V dôsledku tohto procesu dochádza
k poklesu hladiny podzemnej vody a vysychaniu niektorých
porastov. Porasty tvrdého a prechodného luhu boli často
premenené na topoľové
plantáže tvorené kultivarmi a krížencami
topoľa kanadského. Vzhľadom zmenené drevinové
zloženie a voľnejší spon sú fytocenózy týchto
plantáží úplne zmenené. Aj mnohé
porasty so zachovalým drevinovým zložením trpia
inváziou neofytov (zlatobyľ obrovská, netýkavka
žliazkatá), ktorých semená sa ľahko šíria
vodou. Z parkov v mestách sa po prúde šíria
aj semená inváznych drevín,
napr. jaseňa amerického, pajaseňa žliazkatého,
javorovca jaseňolistého, ktoré takto menia drevinové
zloženie. Zachované zbytky prirodzených lužných
lesov si preto zasluhujú našu pozornosť a aktívnu
ochranu.