Brezová dúbrava s bezkolencom akrušinou jelšovou
v popredí, dub letný bol nahradený borovicou
Foto: Matej Schwarz

Tieto polyzonálne lesy sa vyskytujú najmä v oblasti Záhorskej nížiny, teoreticky aj v iných nižšie položených kotlinách. Viazané sú na špecifické pôdne podmienky – chudobné piesčité alebo štrkovité pôdy na nepriepustnom podloží udržiavajúcom počas daždivých období vysokú hladinu podzemnej vody. Takéto lokality sa nachádzajú v terénnych zníženinách, napr. medzi pieskovými dunami, kde sa nepriepustné podložie približuje k povrchu alebo je dokonca odkryté.

Na týchto podkladoch sa vytvorili porasty duba letného, na najzamokrenejších miestach spolu s brezou previsnutou alebo b. plstnatou. Častú prímes tvorila aj krušina jelšová Frangula alnus a osika. V najvlhších typoch pristupuje jelša lepkavá. Literatúra odtiaľto udáva aj dub zimný, ktorému však podmienky prostredia príliš nevyhovujú. V dnešných porastoch na Záhorí sa vyskytuje aj borovica, čo však môže súvisieť s jej rozsiahlym pestovaním v okolitých porastoch.

V bylinnom kryte dominujú druhy vlhkomilné trávovité druhy - acidifilné (Molinia arundinacea, Carex brizoides, Calamagrostis canescens) alebo aspoň na živiny nenáročné (Deschampsia caespitosa, Baldingera arundinacea ). V suchších typoch máva vysoké zastúpenie papraď Pteridium aquilinum) a kyslomilné machy (Entodon schreberi, Leucobryum glaucum a i.). Vyskytujú sa tu aj bežné lesné druhy mezofytné mezotrofné (Oxalis acetosella, D. filix-mas) až acidifilné (Vaccinium myrtillus). Najvlhšie typy indikuje ojedinelý výskyt močiarnych druhov (Carex acutiformis). Krovitú etáž tvorieva len krušina prípadne osika a brezy.

Pôdami sú najčastejšie zglejené podzoly alebo zglejené kambizeme (hnedé lesné pôdy) na viatych pieskoch alebo treťohorných terasových štrkopieskoch s nepriepustným ílovitým podložím. Na ílovcoch, íloch a sprašiach sa vytvorili až stagnogleje a pseudogleje. Rozklad nadložného humusu je pomalý vďaka čomu často dochádza k tvorbe rašelinovej vrstvy v hrúbke do 30 cm.

Porasty brezových dúbrav sú prevažne zaraďované medzi hospodárske lesy, ich produkcia je však pomerne nízka. Existujú snahy premieňať ich na produkčnejšie boriny alebo porasty šľachtených topoľov. Nakoľko sú tieto lesy u nás vzácne a patria k biotopom európskeho významu, mali by sa všetky zostávajúce porasty obhospodarovať spôsobom nemeniacim ich drevinové zloženie. Taktiež by sa nemal umelými zásahmi meniť ich vodný režim.