
|
Natura
2000: |
9180*
Tilio-Acerion
forests on slopes, screes and ravines |
|
Biotopy
Slovenska: |
Ls
4 Lipovo-javorové sutinové lesy – časť (okrem
typov na vyvinutých pôdach) |
|
SLT: |
CAc
Carpineto – Aceretum
TAc
Tilieto – Aceretum
FrAc
Fraxineto – Aceretum
AAc Abieto
– Aceretum (extrémnejšie lokality kamenitých
a sutinových typov)
FAc Fageto – Aceretum
(extrémnejšie lokality kamenitých typov) |
|
HSLT: |
117
Sutinové hrabové javoriny
217 Sutinové
javorové bukové dúbravy
317 Sutinové
lipové dubové bučiny
417 Sutinové
lipové bučiny
517 Sutinové
javoriny
617
Sutinové javoriny so smrekom
589
Kamenité jedľové javoriny ochranného rázu
– časť (najextrémnejšie lokality)
627 Sutinové
javorové smrečiny
637 Sutinové
jedľové javoriny
596
Kamenité jedľové bučiny ochranného rázu
– najextrémnejšia časť SLT FAc
696
Kamenité jedľové bučiny so smrekom ochranného
rázu – najextrémnejšia časť SLT FAc |
|
|
|

Sutinová jasenina s mesačnicou trvácou
Foto: Matej Schwarz
Sutinové lesy sa vyskytujú na spevnených sutinách a
extrémne kamenitých pôdach na svahoch,
v roklinách, úžľabinách a hrebeňoch.
Vyskytujú sa teda výlučne v pohoriach budovaných
pevnými horninami. Ich výškové rozpätie je
značné siahajú od najnižších polôh až
na okraj vysokohorských smrečín, najčastejšie sú
však vo vyšších a členitejších pohoriach. Ich
rozšírenie je prevažne len mozaikovité, väčšinou
sa striedajú s inými extrémnymi aj
hospodárskymi stanovišťami.
Ako celok sú tieto lesy považované za azonálnu jednotku, ktorej výskyt je podmienený špecifickým stanovišťom. Slovenská lesnícka typológia v nich však rozoznáva viacero pomerne dobre identifikovateľných výškových zón. Keďže však ťažisko rozšírenia sutinových lesov je v horských polohách, uvádzame ich tu spoločne s vedomím, že najmä najnižšie vegetačné stupne sú od celkového obrazu trochu odlišné.
V týchto porastoch často prevládajú rôzne
druhy tzv. cenných listnáčov, ktoré na týchto
stanovištiach dokážu konkurovať buku alebo, v nižších
polohách dubu. V nižších polohách je to
lipa malolistá a javor poľný, trochu vyššie
pristupujú lipa veľkolistá a javor mliečny, v vyšších
polohách sú najčastejšími cennými
listnáčmi javor horský, jaseň štíhly a brest
horský. Celkovo sa však zastúpenie uvedených
drevín značne prelína. V najnižších
polohách sú často dominantnými drevinami hrab
a dub zimný. Aj vo vyšších polohách sa
v porastoch sutinových lesov vyskytujú dreviny
okolitých porastov, pričom ich vyššie zastúpenie
indikuje priaznivejšie pôdy. V niektorých typoch
sa vyskytujú aj brekyňa, mukyňa, čerešňa alebo jarabina
vtáčia. V kontinentálnych polohách
najvyšších pohorí sa vyskytuje aj bezbukový
variant týchto lesov (s jedľou a cennými
listnáčmi).
Krovitá
etáž je v nižších polohách hojná.
Tvoria ju druhy ako Euonymus sp., Cornus mas, Swida
sanguinea, Viburnum opulus, Ligustrum vulgare a p. Vo
vyšších polohách je krov menej, vyskytujú sa
najmä Lonicera sp., Grossularia uva-crispa, Sambucus
sp. a p. Bylinný podrast je veľmi bohatý
a pestrý, prevládajú v ňom najmä
nitrofilné druhy. Pre všetky vegetačné stupne
s výnimkou najnižšieho je typická Merculiaris
perennis, v nižších polohách sú časté
napr. Chelidonium majus, Alliaria petiolata alebo Glechoma
hirsuta. Vyššie postupne prevládnu druhy ako Lunaria
rediviva alebo Petasites albus spolu s papradinami
(napr. Dryopteris filix-mas, Gymnocarpium dryopteris). Bohatý
býva jarný aspekt tvorený napr. Anemone
ranunculoides, Dentaria eneaphylos a Ficaria bulbifera.
Prímes tvoria druhy okolitých fytocenóz, najmä
druhy bučinové. V najnižších polohách
býva pomerne veľa trávovitých druhov,
napr. Melica sp.
Nemali by sa sem zaraďovať porasty na bralnatých svahoch, ktoré sú v skutočnosti mozaikou zatienených biotopov skál a skalných štrbín, les-ných biotopov na plytkých pôdach a biotopov hlbokých sutinových aj „normálnych“ pôdach. Vzhľadom na neexistenciu takejto súbornej mapovacej jednotky sa však bralnaté svahy často mapujú práve do sutinových lesov a to aj vtedy, keď ich fytocenóza tomuto zaradeniu príliš ne-zodpovedá.
Interpretačný manuál Natury 2000 hovorí, že substrát by nemal byť spevnený (consolidated).
Podklad tvoria rôzne pevné ťažšie zvetrávajúce
horniny. Vo vyšších polohách musia minerálne
bohatšie, v nižších polohách prichádzajú
do úvahy takmer všetky okrem najchudobnejších.
Typicky sa sutinové lesy vyskytujú na andezitoch a ich
aglomerátoch alebo vápencoch a dolomitoch. Pôdy
typických sutinových javorín sú vždy len
slabo vyvinuté s vysokým obsahom humusu v
jemnozemi, v extrémnom prípade ide len o kamennú
sutinu vyplnenú humusom (litozeme), trochu
priaznivejšie sú rankre. Na vápencoch sa
vytvorili sutinové rendziny. Okrem toho nájdeme
tieto lesy aj na vyvinutejších pôdach (napr. rankrové
kambizeme), tu však už dokáže pomerne ľahko prevládnuť
buk alebo jedľa a teda lokality už patria skôr do iných
typov bučín, dubín alebo zmiešaných lesov.
Všetky tieto pôdy sú pomerne hlboké.
Pod
povrchovou vrstvou sutiny je často pochovaný priaznivejší
horizont, vďaka ktorému je produkcia porastov dobrá.
Sutiny z drobnejšieho materiálu sú navyše často
úplne zakryté opadom a humusom, takže porast
pôsobí ako hospodársky les. Po vyrúbaní
porastu však dôjde k vyplaveniu humusu a jemnozeme
z pôdneho zvršku, vďaka čomu sa plochy môžu
premeniť na takmer nezalesniteľné kamenné
moria, na ktorých korene sadeníc nie sú
schopné prerásť k priaznivejšej spodine.

Pravé sutinové jaseniny sa vyskytujú len na
nevyvinutých pôdach
Foto: Matej Schwarz
Ako vyplýva z vyššie uvedeného, porasty sutinových
javorín sú typickými ochrannými lesmi
a v súčasnosti sa v nich úmyselne
nehospodári. V minulosti však väčšina lokalít
bola nejakým spôsobom ovplyvnená, ťažbou
(niekedy aj holorubnou, častejšie však túlavou ťažbou
cenných sortimentov), požiarmi, ochoreniami stromov, pastvou
dobytka a p. Preto stav mnohých porastov nie je ideálny.
V ojedinelých prípadoch tu nájdeme dokonca
aj smrečiny prípadne iné typy porastov s nevhodným
drevinovým zložením. Sutinové lesy len
zriedkavo zaberajú rozsiahlejšie plochy. Ich typický
výskyt je mozaikovitý, keď v rámci svahov
zaberajú dolinky, hrebienky, úpätia brál
a podobné lokality. Vďaka tomuto charakteru rozšírenia
sa v nich napriek extrémnosti prostredia často dá
do istej miery hospodáriť, pretože sú dostupné
V súčasnosti
sa sutinové lesy považujú za jeden z najcennejších
(a nedostatkových) biotopov Natury 2000, ktoré
je potrebné chrániť aj mimo prírodných
rezervácií. Preto by im hospodár mal vždy
venovať primeranú pozornosť.