Kosodrevina tvorí cca 300 výškových metrov široké pásmo nad hranicou lesa tvorenou vysokohorskými smrečinami. V prípade zachovalých spoločenstiev je prechod lesa do kosodreviny pozvoľný – vďaka strmosti svahov v týchto výškach sa však toto udeje na relatívne malej vzdialenosti. Prirodzená hranica lesa sa na Slovensku nachádza vo výške približne 1500 m n. m. Túto výšku presahuje len niekoľko slovenských pohorí: Tatry, Nízke Tatry, Malá a Veľká Fatra. V ďalších pohoriach zasahujú do pásma kosodreviny len jednotlivé vrchy (Babia Hora, Pilsko, Veľký Choč) alebo reliktné lokality v nižších polohách (napr. na Muránskej planine). Nižšie položené prirodzené lokality nachádzame aj vo vysokých pohoriach s vyvinutým kosodrevinovým stupňom, kosodrevina tu zbieha do nižších polôh lavínovými dráhami alebo sa vyskytuje v mrazových polohách.

Typické porasty kosodreviny sú floristicky veľmi jednotvárne. Drevinovú zložku tvorí borovica horská s minimálnou prímesou iných drevín, napr. smreka, smrekovca a limby (v Tatrách), jarabiny vtáčej, jarabiny mišpuľky, mukyne, brezy karpatskej, borievky nízkej, ríbezle alpínskej a p. (výnimočne dokonca buka a jedle). V nižšej polovici kosodrevinového pásma sa miestami vyskytuje hojnejšia prímes zakrpateného smreka. Porasty s hojnejšou prímesou limby zaraďujeme do smrekovcovo-limbových porastov. Podrast zapojenej kosodreviny je spravidla veľmi chudobný – v malej pokryvnosti sa v ňom vyskytujú najbežnejšie acidifilné druhy ako Vaccinium myrtillus a Avenella flexuosa, Dryopteris dilatata a machy rodov Dicranum a Polytrichum. Biodiverzitu kosodrevinového pásma „zachraňujú“ len medzery a čistinky v porastoch s vegetáciou alpínskych lúk, skál a sutín. /plne odlišná situácia je vo vzácnejších typoch kosodreviny. Na vápencoch sa v podraste vyskytuje množstvo kalcifytov a alpínskych druhov (napr. Soldanella carpatica, Anemone narcissiflora), veľmi bohatý a pekný podrast má aj Ríbezľová kosodrevina v okolí pramenísk a potokov (popri vysokých subalpínskych bylinách ako Adenostyles alliariae, Cicerbita alpina a Doronicum austriacum sú tu typické napr. Aconitum firmum, Delphinum elatum a mnoho ďalších).

Kosodrevina tvorí súvislé pásmo nad hor. hranicou lesa,
lavínovými žľabmi však zbieha až na dná dolín
Foto: Matej Schwarz

Podklad tvoria rôzne horniny kryštalinika (žuly, ruly, granodiority, svory a p.) alebo karbonátové horniny (vápence a dolomity), miestami kremence, na Babej hore a Pilsku aj flyš. Na nich sa vplyvom vysokých zrážok vytvorili humusové alebo železité podzoly, na najbohatších podkladoch sa zachovali aj kambizeme, veľmi časté sú aj rankre (prevažne podzolované). Na karbonátových horninách sú typické organozemné rendziny s tzv. tanglovým humusom, ktorý umožňuje koexistenciu acidifilných a kalcifytných druhov. Na sutinách sa kosodrevina vyskytuje aj na surových pôdach, litozemiach silikátových aj karbonátových.

Stanovištia kosodreviny ostali na časti výmery nedotknuté v dostupnejšom teréne však boli premenené na pasienky. Zalesnenie inou drevinou tu takmer neprichádza do úvahy, ojedinele sa použila nepôvodná jelša zelená. Pomerne časté sú umelo založené porasty kosodreviny, ku ktorým sa ochrana prírody stavia do istej miery odmietavo. Je pravda, že tieto sa pomerne často vyskytujú aj na stanovištiach pôvodných smrečín alebo dokonca bučín, buď ako dôsledok zalesňovania lavínových svahov alebo ako dôsledok prirodzenej expanzie kosodreviny na uvoľnené stanovištia. Treba však povedať, že v biodiverzite a štruktúre pôvodných a umelo založených porastov často nenájdeme rozdiely.

Súčasné lesné hospodárstvo nevenuje kosodrevine takmer žiadnu pozornosť – kosodrevina si nevyžaduje žiadnu výchovu, neťaží sa a nevyžaduje si žiadne špeciálne postupy. Jedinou výnimkou je občasné zakladanie nových porastov kosodreviny v snahe obmedziť vznik lavín alebo eróziu pôdy. Pri takomto zakladaní by sa nemalo postupovať príliš šablónovito, aby takto zbytočne nedochádzalo k premene druhovo bohatých lúčnych spoločenstiev na monotónne porasty kosodreviny. Ak je takéto porasty nevyhnutné zakladať, malo by sa pamätať na dostatok medzier a lúčok na zachovanie lúčnych druhov. Šachovnicovité usporiadanie skupín kosodreviny, o ktorom sa verí, že chráni pred lavínami lepšie ako zapojené porasty, je z hľadiska ochrany biodiverzity vyhovujúce. Vzhľadom na pomalý rast kosodreviny nie je udržiavanie medzier v porastoch kosodreviny príliš náročné, pri nulovom výnose z kosodreviny však môže aj tak byť problémom nájsť naň prostriedky.

Kosodrevina nad hranicou lesa je do istej miery ohrozená kyslými zrážkami a na niektorých plochách aj turistickým ruchom (poškodzovanie lyžiarmi, prenos hubových patogénov turistami a p.). Preto by malo byť našou povinnosťou aspoň monitorovať stav týchto porastov a včas prijímať opatrenia na nápravu.