Publikácia Les a voda (FAO, 2008) sumarizuje vplyv lesa na vodu zhruba nasledovne:
Vodu neuskladňuje samotný les, ale pôda, pričom stromy tu pôsobia skôr ako „spotrebiče“ vody odparujúce vodu do atmosféry. Les (spolu s pôdou) dokáže čiastočne stabilizovať prietoky riek a potokov tým, že spomaľuje odtok prebytočnej vody a bráni vzniku menších povodní. V prípade extrémne silných dažďov však ani 100 % lesnatosť povodia nemôže zabrániť povodniam ani ich výraznejšie zmierniť. Nedá sa teda povedať, že vplyv lesa na vodu je za každých okolností pozitívny: "Zvýšenie výdatnosti [vodných zdrojov] sa javí žiaduce počas nedostatočných prietokov v obdobiach sucha, ale môže znamenať problém počas vlhkých období, keď zvýšené prietoky znamenajú povodňové riziko".
Nesporne pozitívny je však vplyv lesov na čistotu vodných zdrojov (podzemných aj povrchových) a na množstvo štrkov, pieskov a kalov splavovaných vodnými tokmi, ktoré prestavujú vážne nebezpečenstvo pre vodné nádrže.
Pohoria Slovenska predstavujú
zberné oblasti prítokov Dunaja (časť z nich sa do Dunaja vlieva prostredníctvom
Tisy), malá časť severného Slovenska patrí do povodia Visly. Slovensko sa teda
nachádza na hlavnom európskom rozvodí, pričom takmer celé jeho územie gravituje
k Čiernemu moru, len malá oblasť na severe odteká do Baltického mora. Zaujímavá
je skutočnosť, že toto rozvodie neprebieha našimi najvyššími pohoriami ale
hrebeňmi flyšového pásma. Územie Slovenska je z hľadiska vodnej bilancie Európy
významné, aj keď nedosahuje význam niektorých ďalších oblastí, najmä Álp.
Najväčšie vodné toky (Dunaj a Tisa) na Slovensko pritekajú z iných oblastí.
Dunaj, ktorý naším územím preteká len na pomerne krátkom úseku, predstavuje 72
% povrchových vodných zdrojov Slovenska. V celoročnom priemere u nás zrážky
prevyšujú výpar približne o jednu tretinu – vodná bilancia Slovenska je teda
aktívna a jedna tretina zrážok odteká z nášho územia k susedom. Len v
najteplejších nížinách sa nachádzajú malé plochy zasolených pôd, ktoré
dokazujú, že na nich prevláda výpar nad zrážkami.
Keďže lesy sa u nás nachádzajú
najmä v pohoriach, väčšina z nich je odkázaná len na zrážkovú vodu. Bázy svahov
sú mierne obohatené tzv. svahovou vodou. Vplyv vodných tokov na naše
lesy je teda (s výnimkou lužných lesov) zanedbateľný. Významnejší je vplyv
lesov na vodné toky, hoci menej významný ako laická verejnosť predpokladá.
Pokiaľ ide o vplyv lesa na vodnatosť našich riek, les nie je nejakým
zázračným nástrojom, ktorý vodu v čase dostatku ukladá a v čase
nedostatku uvoľňuje. Les vodu najmä spotrebúva, čo robí bez ohľadu na to, či je
vody dostatok alebo nedostatok.
Osobitným prípadom sú lužné lesy.
Tieto sa vyskytujú na údolných nivách vodných tokov a sú závislé na podzemnej
vode „dodávanej“ vodným tokom. Dreviny týchto lesov sú totiž natoľko náročné na
vodu, že zrážková voda nie pre ne dostačujúca, resp. pri „normálnom“ vodnom
režime by neboli schopné konkurovať „bežným“ drevinám. V prípade zmeny hladiny
spodnej vody sa tieto lokality často stávajú veľmi suchými.
Zo zdrojov pitnej vody treba
spomenúť obrovskú akumuláciu podzemných vôd v okolí Dunaja (Žitný ostrov) a
výdatné krasové pramene vo vápencových oblastiach. Keďže lesnatosť Žitného
ostrova je malá, tento unikátny vodný zdroj je ohrozený znečistením poľnohospodárskou
výrobou.
Zdroj: FAO, 2008:
Forests and water: A thematic study prepared in the framework of the Global
Forest Resources Assessment 2005, FAO Forestry paper 155, Rome, 2008