Závažnosť poškodzovania snehom je v tom, že spravidla narúša lesné porasty vo forme korunových alebo kmeňových zlomov. Tým sa významne zhoršuje technická kvalita dreva. Ďalej aj to, že často poškodzuje mladé lesné porasty. Taktiež môže dôjsť k predčasnému zániku porastov, kedy sa musia vynaložiť značné fi nančné prostriedky na ich obnovu. Pritom pre lesné porasty je najnebezpečnejšia forma tzv. lepkavý sneh. Takýto lepkavý, ťažký sneh padá pri teplote okolo 0°C a v prípade intenzívneho sneženie môže vytvárať hrubú vrstvu s veľkou hmotnosťou.

 

Počas zimy 2005/2006 došlo k rozsiahlemu poškodenie lesných porastov snehom. Išlo hlavne o porasty s prevahou smreka v centrálnej a severozápadnej časti Slovenska. Túto udalosť sme využili na analýzu faktorov determinujúcich intenzitu poškodenia lesných porastov. Do rozboru sa zahrnulo vyše 1500 dielcov postihnutých snehovou kalamitou, nachádzajúce sa v rámci pôsobnosti odštepných závodov (OZ) Beňuš, Čadca, Čierny Balog, Námestovo a Slovenská Ľupča. Zhodnotil sa vplyv abiotického prostredia a porastotvorných charakteristík na intenzitu poškodenia smrečín snehom podľa uvedených OZ. V ďalšom uvedieme len najrelevantnejšie faktory.

 

 

Intenzita poškodenia v princípe rástla s nadmorskou výškou (obrázok 13). Maximálne poškodenie podľa OZ bolo v takýchto nadmorských výškach: Beňuš - od 1301 do 1400 m n.m., Čadca - od 701 do 800 m n.m., Čierny Balog - od 1201 do 1300 m n.m., Námestovo: od 1001 do 1100 m n.m., Slovenská Ľupča - od 1101 do 1200 m n.m. Okrem územia OZ Čadca bolo maximálne poškodenia lesných porastov vo výrazne vyšších nadmorských výškach ako doteraz. Aj keď ide len o jednu epizódu snehovej kalamity, výsledky naznačujú, že pásmo ohrozenia lesných porastov sa pravdepodobne posúva do vyšších nadmorských výšok. Tento jav by mohol súvisieť s klimatickou zmenou, čo však treba potvrdiť ďalšími zisťovaniami v dlhšom časovom rade. Bonita stimulačne vplývala na poškodenie lesných porastov snehom, t.j. lepšia bonita predstavuje vyššiu náchylnosť k poškodzovaniu týmto činiteľom (obrázok 14). Toto je v súlade s doteraz známymi poznatkami. Intenzita poškodenia rástla so zastúpením smreka v porastoch (obrázok 15). Odlišná tendencia na OZ Čierny Balog súvisí s nižšou intenzitou poškodenia lesných porastov. Zaujímavý je mierny pokles intenzity poškodenia v porastoch so zastúpením smreka nad 80 %. Intenzita poškodenia rástla aj so zakmenením porastov (obrázok 16). Pritom najdramatickejší nárast bol pri zakmenení od 0,8. Intenzitu poškodenie veľmi významne ovplyvňoval vek porastov (obrázok 17). Pri porastoch nad 100 rokov sa zaznamenala opačná tendencia oproti predošlému vývoju. Toto môže súvisieť so zvýšeným výskytom hniloby na starých stromoch.

 

 

Tak ako pri vetre, aj v prípade snehu sa vykonala priestorová analýza kalamít. Aj tu sa analyzovala intenzita poškodenia podľa lesných oblastí. Tieto sa potom zaradili do troch stupňov ohrozenia snehom. Na obrázku 18 sa v mape vyznačili lesné oblasti silno ohrozené snehovými kalamitami. Išlo o menšie územie v severozápadnej časti a väčšiu skupinu lesných oblastí v centrálnej časti Slovenska.