Foto 3. Smreky na podmáčaných stanovištiach vytvárajú široké, ale veľmi plytké koreňové systémy. Vietor takéto porasty vyvracia za určitých podmienok už pri rýchlostiach korešpondujúcim 8. stupňu Beaufortovej stupnice.
Foto: Dr.Ing. Bohdan KONÔPKA

Uvedené zásady treba prísne dodržiavať najmä vo vymedzených prírodných podmienkach, kde sneh najviac poškodzuje lesné porasty (obrázok 18). Ďalej v lesných porastoch, ktoré majú nevyhovujúcu statickú stabilitu, a preto ich sneh najviac ohrozuje (obrázok 11). Konkrétne ide o tieto pestovno - ochranné opatrenia: pri zakladaní porastov treba zvyšovať odolnosť smrekových, jedľovosmrekových a borovicových porastov skupinovou až jednotlivou prímesou spevňovacích drevín (listnaté dreviny, z ihličnatých smrekovec) - aspoň 30 %. Dôležité je vytvárať porasty zo stanovištne vhodných drevín s vhodnými ekotypmi. Za najodolnejší sa pokladá typ smreka s hrebeňovitým vetvením, borovice s úzkou korunou a jemným vetvením. U nás ide predovšetkým o borovice horského typu. Začiatočnú starostlivosť o vývin korún možno nahradiť (alebo uľahčiť) založením porastu vo voľnom spone.

Výchovná starostlivosť vo fáze mladín a žŕdkovín rozhoduje o odolnosti porastov voči poškodeniu snehom. S výchovou treba začať hneď po zapojení porastov. Ohrozené porasty treba intenzívne preberať už od fázy nárastov. Dĺžka koruny cieľových stromov (smrekov) má dosahovať vo veku do 40 rokov 2/3 až 3/4 dĺžky kmeňa tak, aby korunovosť v rubnom veku neklesla pod 50 %. Zakmenenie by nemalo (začínajúc mladinou) prekročiť hodnotu 0,8. Základom je zriedenie porastov ešte pred kritickým štádiom žŕdkovín (v I. vekovej triede).

Ďalšie pestovné zásahy začínajúc žŕdkovinami majú charakter pozitívneho výberu. V podstate ide o prebierky vykonávané metódou cieľových stromov. Tieto treba v poraste rovnomerne rozmiestniť v počte 300 - 400 ks.ha^-1. Pritom je veľmi dôležité zabrániť zníženiu statickej stability stromov (najmä cieľových) v rastovej fáze žŕdkovín a žrďovín. Korunovosť tu nesmie poklesnúť pod kritickú hranicu, resp. štíhlostný kvocient stúpnuť nad túto hranicu (obrázok 11). Ak hrozí nebezpečenstvo poškodenia lúpaním či letným obhryzom kôry kmeňov stromov, odporúča sa ochrana cieľových stromov obväzmi, zraňovačom kôry, alebo iným vhodným spôsobom.

Foto. 4. Prehustlé, výchovne zanedbané smrekové žrďkoviny predstavujú vysoké riziko pre vznik snehových polomov.
Foto: Dr.Ing. Bohdan KONÔPKA

V borinách sa prvý raz ich hustota zníži v prospech odolných foriem či typov (borovice s úzkou korunou a jemnými vetvami) a súčasne sa odstraňujú netvárne, košaté a inak nežiadúce jedince. Z hľadiska predchádzania snehovým polomom je najdôležitejšia prvá úrovňová prebierka vo veku 15 až 20 rokov v prospech najkvalitnejších a najodolnejších jedincov. Smreky a jedle, ktoré rastú v bezprostrednej blízkosti spevňovacích drevín, približovacích liniek, ciest, hraníc porastov a iných priesekov musíme intenzívne uvoľňovať aj z opačnej strany tak, aby sa ich koruny pravidelne vyvíjali.

nedbanou výchovou treba zasahovať opatrnejšie, ale častejšie. Najmä prvý zásah musí byť oveľa miernejší, ako pri porastoch vychovávaných sústavne. Výber sa uskutočňuje v prospech najodolnejších a rastovo najvhodnejších stromov (nadúrovňové, prípadne úrovňové stromy s dobre vyvinutou korunou). Ak predrubné smrekové, jedľové či borové porasty pomiestne preláme sneh, odporúča sa mierne uvoľniť okraje medzier a svetlín, aby sa predišlo jednostrannému vývinu korún okrajových stromov.

Obnovné postupy treba tiež usmerniť hlavne na najčastejšie poškodzovaných lokalitách. Zvýšené nebezpečenstvo snehových polomov nastáva najmä v uzavretých odrastených skupinách. Preto je tu vhodnejšie použiť okrajovú (prípadne kombinovanú clonnú a okrajovú) obnovu, alebo aspoň dbať o včasné rozšírenie skupín.

Ak už nastalo rozvrátenie predrubných porastov, treba podľa ekonomického rozboru rozhodnúť, či sa má preriedený porast pestovať do rubného veku, alebo či ho a v akom veku máme predčasne zrúbať. Bezvýznamné porastové zvyšky je spravidla najúčelnejšie zrúbať súčasne s kalamitnou ťažbou.