Tabuľka 1. Objem vetrových a snehových náhodných ťažieb v jednotlivých desaťročiach a index nárastu v porovnaní so situáciou v rokoch 1969-1978

Začnime krátkou analýzou vývoja vetrových a snehových náhodných ťažieb. Ich celkový objem realizovaný v ostatných štyroch desaťročiach je v tabuľke 1. Zároveň sa tu uvádza index zmien medzi sledovanými desaťročiami. Z číselných údajov vyplýva, že: vietor poškodzuje lesné porasty v oveľa väčšom rozsahu ako sneh (výnimkou sú mladé lesné porasty, o ktorých nie sú presné údaje). Objem vetrových náhodných ťažieb v sledovanom období výrazne narastal (až 3,25 násobne). Naopak, objem snehových náhodných ťažieb klesal (2,33 krát). V ostatných desiatich rokoch bol objem vetrových náhodných ťažieb až 19,5 mil. m³ dreva! Na obrázkoch 2 a 3 sa zobrazili vetrové a snehové náhodné ťažby, ktoré sa realizovali v jednotlivých rokoch v desaťročí 1999-2008. Maximálny objem vetrových náhodných ťažieb sa zaznamenal v roku 2005 (5,18 mil. m³ dreva). Ako je známe bol to najmä dôsledok rozsiahlej vetrovej kalamity vo Vysokých a Nízkych Tatrách v novembri 2004. Maximálny objem snehových náhodných ťažieb bol roku 2006 (460 tis. m³; t.j. kalamita zo zimy 2005-2006 - tejto sa budeme venovať aj v ďalšej kapitole).

Obrázok 2. Realizovaná vetrová náhodná ťažba (NŤ) v desaťročí 1999-2008 Obrázok 3. Realizovaná snehová náhodná ťažba (NŤ) v desaťročí 1999-2008

Nárast vetrových kalamít možno hypoteticky pripísať hlavne dvom hlavným dôvodom: zhoršeniu statickej stability lesných porastov (najmä smrečín) a zvýšeniu frekvencie nebezpečných vetrov. Statickú stabilitu starších lesných porastov znížilo ich náhle prerieďovanie, resp. fragmentácia. Nie je to len vietor, ale aj hynutie jednotlivých stromov, ich skupín, ako aj celých lesných komplexov v dôsledku pôsobenia ďalších škodlivých činiteľov - hlavne sucha, podkôrneho hmyzu a hubových ochorení. Sem možno zaradiť taktiež nedostatočnú porastovú výchovu v mladšom veku. Je tomu tak najmä pre nedostatok finančných prostriedkov na pestovnú činnosť (prečistky), ako aj v dôsledku vysokých nákladov na výchovné zásahy (prebierky) a nízke príjmy z predaja sortimentov dreva. Málo času na výchovné zásahy zostáva z dôvodu vysokej naliehavosti spracovania hynúcich a uhynutých stromov (vysoký objem náhodných ťažieb). Zvýšenie frekvencie nebezpečných vetrov sa považuje za jeden zo sprievodných javov klimatickej zmeny. Ich ničivé následky často umocňuje kombinácia so silnými lejakmi. V takomto prípade premočenie pôdy zapríčiní dočasné zhoršenie ukotvenia drevín v pôde.

Čo sa týka príčin poklesu snehových náhodných ťažieb, nemožno urobiť jednoznačné závery. Pomerne priaznivá situácia v ostatnom desaťročí môže byť len prechodným javom. Preto na rozdiel od vetrových kalamít je pre snehové škody ťažšie prognózovať ďalší vývoj. Jedno z možných vysvetlení je, že v dôsledku klimatickej zmeny sa zóna padania ťažkého sneh posúva do vyšších nadmorských výšok, kde sú smrečiny odolnejšie (porasty sú redšie, výškovo diferencovanejšie, jedince majú úzke a dlhé koruny) ako je tomu v nižších polohách.

Obrázok 4. Štruktúra vetrových náhodných ťažieb podľa drevín (v percentách z celkového objemu za roky 1998-2007)
Obrázok 5. Štruktúra snehových náhodných ťažieb podľa drevín (v percentách z celkového objemu za roky 1998-2007)

Z lesníckej hospodárskej evidencie za ostatné desaťročie sme vychádzali aj pri analýze drevinovej štruktúry vetrových a snehových náhodných ťažieb. Na obrázkoch 4 a 5 sa zobrazil percentuálny podiel jednotlivých drevín na celkovej vetrovej a snehovej náhodnej ťažbe. V obidvoch prípadoch najväčší objem náhodnej ťažby pripadal na smrek. Pri vetrových kalamitách to bolo až 66 % a pri snehových 56 %. Pri vetrových kalamitách bol na druhom mieste buk a pri snehových borovica. Jednotlivé dreviny majú najmä v dôsledku ich odlišného zastúpenia v celoslovenskom merítku veľmi rozdielnu porastovú zásobu, teda aj rozdielny podiel na celkovej porastovej zásobe dreva. Preto sme vetrové a snehové kalamity vyjadrili aj v m³ na ha každej dreviny. Týmto spôsobom sa vlastne vyjadrila intenzita poškodenia jednotlivých drevín vetrom a snehom. Tu vidieť, že vietor, ale aj sneh výraznejšie viac poškodzoval ihličnany v porovnaní s listnáčmi (obrázok 6 a 7). Treba znova pripomenúť, že chýbajú presné údaje o snehovom poškodení v najmladších lesných porastoch. Eventuálne sa v takýchto porastoch robia len približné odhady, a to nie v objemovom, ale v plošnom vyjadrení. Vietor najintenzívnejšie poškodzuje smrek, na druhom mieste je jedľa. Sneh najintenzívnejšie poškodzoval borovicu, potom smrek. V prípade listnáčov sa buk prejavil ako najnestabilnejšia drevina voči pôsobeniu obidvoch škodlivých činiteľov. Táto analýza nám veľmi jasne odzrkadľuje medzidruhové rozdiely v odolnosti proti škodlivému pôsobeniu vetra a snehu. Hlavným poznatkom je už všeobecne známy fakt, že smrek je najmenej odolnou drevinou proti horizontálnemu pôsobeniu vetra a borovica zase ľahko podlieha vertikálnemu zaťaženiu snehom.

Obrázok 6. Intenzita poškodenia, t.j. náhodná ťažba (NŤ) na hektár, hlavných ihličnatých a listnatých drevín vetrom (1998-2007) Obrázok 7. Intenzita poškodenia, t.j. náhodná ťažba (NŤ) na hektár, hlavných ihličnatých a listnatých drevín snehom (1998-2007)