Obrázok 1 - Vývoj náhodných ťažieb zapríčinených lykožrútom smrekovým od roku 1992.

Hmyz

Podkôrny hmyz je najvýznamnejším biotickým škodlivým činiteľom v lesoch Slovenska. V roku 2006 dosiahol objem spracovanej hmoty napadnutej len lykožrútom smrekovým hodnotu 1,18 milióna m³, čo predstavuje až 31 % z celkovej náhodnej ťažby a doterajšie maximum v celej histórii evidencie (Obr. 1). Rýchlosť rozmnožovania podkôrnikov je jedným z dôvodov, prečo sú najobávanejšími biotickými škodlivými činiteľmi u nás. Najškodlivejšie sú druhy žijúce na smreku, preto sa im budeme ďalej viac venovať. Druhom žijúcim na ostatných ihličnatých a listnatých drevinách budeme venovať pozornosť v špeciálnej časti.

Obrázok 2 - Objem spracovanej hmoty napadnutej podkôrnym a drevokazným hmyzom v roku 2006.

Práve nadbytok vhodnej potravy po rozsiahlych vetrových kalamitách v podobe zlomov a vývratov (Spišsko-tatranská a Gemerská oblasť, Nízke Tatry, Slovenské rudohorie), oslabenie smrekových porastov žltnutím (Kysuce, Orava, Spiš) sa pokladá za najvýznamnejší faktor pre vznik následných kalamít podkôrneho a drevokazného hmyzu (Obr. 2). Aj snehové kalamity, ktoré v posledných rokoch postihujú severné regióny spôsobili kalamity podkôrnikov. Podkôrny hmyz sa tu stal po premnožení na nespracovanej hmote primárnym činiteľom, ktorý spôsobil hynutie smrečín.

Na Slovensku žije približne 110 druhov podkôrnikov, z čoho len 3-4 sú tzv. „agresívne druhy“, ktoré sú nebezpečné najmä pre smrek (lykožrút smrekový, l. lesklý, l. smrečinový a l. severský) (Obr. 3). Tieto spomínané taxóny majú veľmi podobný spôsob života. Lykožrút severský je ako jediný z nich u nás nepôvodný, invázny druh.

Lykožrút smrekový

Obrázok 3 - Najagresívnejšie 4 druhy lykožrútov žijúce na smreku

Zo skupiny podkôrneho a drevokazného hmyzu je najvýznamnejším škodlivým činiteľom lykožrút smrekový. V priebehu roka má v našich podmienkach až 3 generácie, jedna generácia po 1 samičke pozostáva z cca 40 jedincov, z toho 20 samičiek. V druhej generácii potomstvo bude 800 jedincov, v tretej generácii 16 000 jedincov (400 x 40). Pri ochrane, keď 1 lapač odchytí priemerne cca 5 000 ks chrobákov, by boli potrebné aspoň 3 lapače na zachytenie potomstva po 1 samičke. Lapače sa však využívajú predovšetkým na monitoring zisťovania aktuálneho stavu početnosti populácie v lokalite. Metódou boja je spracovanie napadnutého stromu t.j. jeho spílenie a odvážanie s kôrou aj s konármi mimo porast, kde v blízkosti do cca min. 1 km optimálne 5 km nie sú atraktívne stromy. Takéto naletené stromy sa ošetrujú insekticídmi, pri prehrýzaní sa chrobáci zožerú aj insekticíd a zahynú. Pomerne častou metódou sú aj lapáky, čo sú spílené oslabené stromy, ktoré sa nechajú naletieť podkôrnym hmyzom a po naletené sa mechanicky alebo chemicky spracujú.

  Lykožrút lesklý

V smrečinách, ale aj v iných ihličnatých lesoch do 50 rokov, je vážnym škodcom lykožrút lesklý. Bionómia a ochrana je podobná ako u lykožrúta smrekového.

  Drevokaz čiarkovaný patrí k technickým škodcom ihličnatého dreva, t.j. mechanicky poškodzuje beľové a jadrové drevo až spílených stromov. Neohrozuje zdravotný stav stromov priamo, jeho premnoženie v poraste je však nežiaduce.

  Ostatný podkôrny a drevokazný hmyz

K ostatným podkôrnym škodcom patria lykožrúty na jedli, podkôrniky na borovici, lykožrút smrekovcový, podkôrnik dubový a iné.

Škodcovia kmeňov a korienkov

V lesných škôlkach, ale aj vo výsadbách a kultúrach vážne poškodenia vlásočnicových korienkov spôsobujú larvy kováčikov, tipúl. Hrubšie korienky požierajú pandravy chrústov a najhrubšie, až 1 cm hrubé a viac, zase medvedík obyčajný. Kôru korienkov a koreňových kŕčkov obžierajú nosániky, lykokaz sadenicový a tvrdoň smrekový.

  Listožravý a cicavý hmyz

Škodlivé pôsobenie listožravého a cicavého hmyzu je hodnotené ako menej nebezpečné oproti podkôrnym škodcom. Škodia najmä húsenice a pahúsenice žerom a cicaním na listoch listnatých a ihličnatých stromov.

  Mníška veľkohlavá

K najvážnejším druhom z tejto skupiny je mníška veľkohlavá, ktorá sa premnožuje každých cca 7-10 rokov v dubových porastoch, kde spôsobuje holožery. Gradácia na Slovensku trvá 3-4 roky, pričom poškodených je cca 30 000 ha každý z týchto rokov. Ochrana spočíva v leteckom ošetrení cenných hospodárskych porastov biologickými a biotechnickými prípravkami v rozsahu 5 – 20 000 ha každý rok počas gradácie.

  Piadivky na duboch

Po gradácii mníšky veľkohlavej sa v týchto porastoch premnožujú piadivky, avšak s menším škodlivým pôsobením.

  Obaľovač dubový

V niektorých lokalitách dubových porastov je vážnym škodcom obaľovač zelený.

   Štetinavec orechový

V bučinách sa miestami premnožuje štetinavec orechový.

  Rúrkovček smrekovcový

V smrekovcových porastoch môže na ihliciach škodiť rúrkovček smrekovcový. Pri jeho výskyte častokrát ani letecké ošetrenie nie je účinné z dôvodu skrytého spôsobu života húseníc.

  Ploskanka smreková

Na ihličí borovíc škodia hrebenárky, na smreku ploskanka smreková.

  Kôrovnica kaukazská a ostatné vošky

Z cicavého hmyzu k škodcom smrekovcov a smrekov patria vošky. Ich pôsobením sa znižuje asimilačná plocha ihličia, deformujú sa výhonky a sú predizpozíciou pre infekciu hubami.

Huby

  Podpňovka smreková

Z húb najvážnejším patogénom je podpňovka smreková v nepôvodných smrečinách na Kysuciach, Orave a Spiši. Spôsobuje hnilobu koreňov, po infekcii stromu neexistuje účinná obranná metóda proti nej. Porasty, kde sa podpňovka vyskytuje, sa len ťažko prirodzene či umelo obnovujú s rovnakým drevinovým zložením.

  Koreňovka vrstevnatá

Podobné poškodenie koreňov spôsobuje aj koreňovka vrstevnatá.

Ďalšie škodlivé činitele

Hlodavce dokážu vážne obmedziť lesnícku činnosť popri potokoch, vodných nádržiach a kanálov. Obrana je často komplikovaná. Háďatká ohrozujú zdravotný stav semien semenáčikov a sadeníc, v niektorých štátoch Európy však spôsobujú vážne škody na dospelých stromoch. Nežiadúca vegetácia je problémom v lesných škôlkach a vo výsadbách po zabezpečenie kultúry. Na obranné opatrenia sa vynakladajú veľké finančné náklady do chemického ošetrenia plôch alebo ručného vyžínania. Zver patrí taktiež k vážnym škodcom. Obhryzom kôry, odhryzom terminálov a bočných výhonkov dokážu zamedziť zabezpečenie kultúr alebo aj rozvrátiť už zabezpečené porasty.

Daľšie informácie najdete na: www.los.sk