Chemická asanácia sa vykonáva len povolenými prípravkami, uvedenými v „Zozname povolených prípravkov na ochranu rastlín“, vydávaného každoročne MP SR a podľa schválených etikiet. Používajú sa predpísané koncentrácie a dávky, ktoré zabezpečujú dostatočne vysokú účinnosť po dostatočne dlhú dobu (pri dodržaní technologických postupov minimálne 10 týždňov, čo je s ohľadom na dobu vývoja dostatočné). Pre zvýšenie účinnosti sa do postrekovej zmesi pridáva ofarbené zmáčadlo v dávke 1 % (znižuje povrchové napätie postrekovej zmesi - zlepšuje pokryvnosť; pôsobí podobne ako kvapka vody na pijavom papieri). Farebná zložka zároveň umožňuje kontrolu ošetrenia. Pri chemickej asanácii je nutné zaistiť celopovrchové ošetrenie, t. j. musíme napadnuté drevo otočiť a ošetriť i zo spodnej strany. Na skládkach je nutné, aby sa postreková zmes dostala na všetky napadnuté miesta, t. j. často i do vnútra skládky; v tomto prípade je nutné skládku niekedy i rozvaliť. Postrek robíme len na suché drevo. Postrek nesmie zmoknúť, dokiaľ nezaschne, inak sa musí opakovať. Veľkú pozornosť je treba venovať príprave postrekovej zmesi i vlastnej aplikácii.

 

Najčastejšie chyby a nedostatky pri príprave postrekovej zmesi a vlastnej aplikácii:

• Insekticíd sa naleje do prázdneho postrekovača, až potom sa doleje voda. Dôsledkom je vystriekanie insekticídu na prvých pár metrov prvého kmeňa, ďalej aplikujeme čistú vodu. (Správne je najprv naliať vodu zhruba do polovice nádrže postrekovača, naliať potrebnú dávku insekticídu a zmáčadla, premiešať, doplniť vodou a opäť premiešať.)
• Nerovnomerný a nedostatočný postrek.
• Svojvoľné zvyšovanie dávok zmáčadla - postreková zmes pení.
• Použitie starého alebo nesprávne skladovaného insekticídu.
• Použitie nevhodnej trysky na postrekovači - zvýšenie dávky postrekovej zmesi pre celoplošné pokrytie kmeňa.
• Nedostatočné prestriekanie napadnutej skládky (niekedy je nutné skládku i rozvaliť!).
• Aplikácia na mokré drevo.
• Aplikácia pred dažďom (postrek nestačí zaschnúť) - ak sa to stane, je nutné postrek opakovať.

 

Asanáciu insekticídmi môžeme zahájiť ihneď po nálete rodičovských chrobákov (aby sme zabránili založeniu sesterského pokolenia) a ukončiť ju musíme najneskôr v dobe, kedy sa v požerku vyskytujú kukly alebo žlté chrobáky. Používané insekticídy nie sú penetračné, t. j. neničia vývojové štádiá l. smrekového pod kôrou, ale až dospelcov, ktorí sa pri opúšťaní kmeňa (prehryzávaní kôry) kontaminujú príslušným insekticídom. Množstvo účinnej látky v danom okamihu na kmeni je limitujúcim faktorom rýchlosti úhynu chrobáka. Ak je napríklad vykonaná asanácia tesne pred výletom, potom je účinok veľmi rýchly, chrobáky hynú takmer okamžite, zostávajú „trčať“ z výletových otvorov, príp. zostávajú mŕtve na kmeni alebo pod ním. Ak je však asanácia vykonaná ihneď po nálete rodičovských chrobákov (z dôvodu zamedzenia prerojovania samičiek a zakladania sesterského pokolenia), potom spravidla stačia chrobáky z ošetreného kmeňa odlietnuť a hynú až po krátkom čase, avšak skôr, ako stačia založiť nové pokolenie. Chemickú asanáciu, ak je riadne vykonaná, prežívajú len tie chrobáky, ktoré opúšťajú požerok výletovým otvorom cudzieho chrobáka. To sa stáva najčastejšie pri silnom napadnutí kmeňa, kedy súčasne vykonávajú zrelostný žer v mieste vývoja, pri ktorom skonzumujú zvyšky lyka medzi larvovými chodbami.

 

Výhody chemickej asanácie:

• vysoká účinnosť pri správnej aplikácii,
• možnosť použitia i v štádiu žltého alebo hnedého chrobáka,
• vysoký denný objem asanácie.

Nevýhody chemickej asanácie:

• možnosť chyby pri aplikácii (nesprávne nariedenie zmesi, nerovnomerná pokryvnosť, a pod.),
• vysoké finančné náklady,
• neekologičnosť (úlety do pôdy, vplyv na predátory, parazitoidy, a pod.),
• väzba na počasie - nemožno aplikovať za dažďa, po daždi alebo pred dažďom) a na ročnú dobu - neúčinné v zimných mesiacoch,
• náročnosť na technické vybavenie - postrekovač, dopravný prostriedok (dovoz vody),
• prácnosť,
• nemožnosť použitia vo vybraných územiach (ochrana vôd, ochrana prírody),
• obmedzená doba účinnosti,
• väzba na dodávateľov.

Kombináciou chemickej, mechanickej a biotechnickej metódy je používanie otrávených lapákov.

 

Otráveným lapákom rozumieme zrúbaný a odvetvený smrek alebo jeho časť (optimálna dĺžka 4 m), celopovrchovo ošetrený vhodným insekticídom tesne pred predpokladaným začiatkom rojenia l. smrekového a opatrený feromónovým odparníkom. Môžu sa použiť i čerstvé jednometrové polená, zostavené do trojnožiek s feromónovým odparníkom pod vrcholom. Pri ich rozmiestňovaní, príprave a kontrole vychádzame z príslušných zásad pri feromónových lapačoch alebo lapákoch (metódy inštalácie, ošetrenia, kontroly apod.).

 

Pre stanovenie počtu otrávených lapákov určených k obrane (pre kontrolu sa nepoužívajú!) platia podobné zásady ako pri používaní feromónových lapačov. Bezpečnostná vzdialenosť feromónovej návnady na otrávenom lapáku od najbližšieho stojaceho smreku by nemala klesnúť pod 6 m.

 

Otrávené lapáky je vhodné používať najmä:

• na neprístupných lokalitách, kde by nebolo možné pravidelne kontrolovať lapáky či feromónové lapače,
• v prípade nedostatku feromónových lapačov.

Táto metóda je z ekologického pohľadu najmenej vhodná, lebo pri nej dochádza k významnému hubeniu predátorov l. smrekového.

 

Účinnosť otrávených lapákov sa udržuje v priebehu celej sezóny prípadným opakovaním ošetrenia insekticídnou postrekovou zmesou a výmenou feromónového odparníka, najneskôr po 8 - 10 týždňoch (neošetriť feromónový odparník!). Otrávený lapák ani feromónový odparník nesmie byť prekrytý burinou.

 

Účinnosť otrávených lapákov sa kontroluje námatkovo podkladaním otrávených lapákov plachtami, kde sa zisťuje počet uhynutých dospelcov l. smrekového. V bariére otrávených lapákov je možné využiť i nainštalovanie feromónového lapača (alebo určitého počtu feromónových lapačov), keď odchyty v tomto lapači (lapačoch) je možné orientačne využiť pre vyhodnotenie otrávených lapákov (s ohľadom na zrovnateľnú účinnosť oboch metód). Súčasne sa kontroluje, či nedochádza k vývoju tohto škodcu pod kôrou otráveného lapáku (ak áno, je nutné otrávený lapák znovu chemicky ošetriť alebo odkôrniť).

 

Výhody otrávených lapákov:

• neobmedzená odchytová kapacita,
• vysoká účinnosť,
• zníženie bezpečnostnej vzdialenosti oproti feromónovým lapačom,
• obmedzená potreba kontrol.

Nevýhody otrávených lapákov:

• nízka ekologičnosť (najmä hubenie predátorov),
• prácna príprava,
• nutnosť dodržania bezpečnostnej vzdialenosti oproti lapákom,
• vyššia finančná náročnosť v porovnaní s lapákmi,
• zložité vyhodnotenie účinnosti.