Aktívny chrobačiar lykožrúta smrekového - zelený vrcholec koruny a spodná časť koruny je suchá

Metódy kontroly

V základnom stave (v latencii) preferujeme pre kontrolu pochôdzkovú metódu. Pri nej po celý rok pri pochôdzkach vyhľadávame napadnuté stromy; po ich včasnom odstránení vykonávame v nasledujúcom období sprísnenú kontrolu v ich bezprostrednom okolí, vhodnom pre ďalší rozvoj škodcu.

Napadnuté stromy spoznáme:

• Podľa odlupujúcej sa kôry; odlupovanie spravidla začína na prechode suchých vetiev a zelenej koruny na kmeni, kde najčastejšie začína nálet l. smrekového. Opadávanie kôry môžu urýchliť vtáky, inak začína až v poslednom štádiu lariev alebo kukiel, resp. v štádiu žltého chrobáka. Je najspoľahlivejšie v zimných mesiacoch.
• Podľa farebných zmien ihličia v korune. Ihličie najprv žltne, neskôr červenie a postupne opadáva. K týmto farebným zmenám dochádza najčastejšie v rovnakej dobe ako opadávanie kôry, prípadne s malým oneskorením. Je opäť najspoľahlivejšie v zimných mesiacoch.
• Podľa výskytu drviniek na päte kmeňa. Hrdzavohnedé drvinky sa zachytávajú za šupinkami na päte kmeňa a na začiatku koreňových nábehov. Sú celkom zreteľné ihneď po započatí náletu na stromy; neodstránia ich ani krátkodobé dažde. Možno využiť od začiatku jarného rojenia až do doby, kedy napádanie stromov končí (august - september).
• Podľa prítomnosti závrtov v bazálnej časti kmeňa. Jednotlivé závrty pri silnom napadnutí je možné lokalizovať od výšky 1,3 - 1,5 m; nižšie sa spravidla nevyskytujú. Tesne po nálete sa vedľa závrtu objavujú veľmi drobné hromádky hrdzavohnedých drviniek, zlepených živicou, ktoré však skoro opadávajú. Závrty sú spravidla zreteľné v tejto výške od 3. - 5. dňa po zahájení náletu na strom, ak je nálet dostatočne silný a dôjde k plnému obsadeniu kmeňa. Možno využiť po celú vegetačnú sezónu (v prípade daného stromu má význam do doby opadávania kôry alebo farebných zmien ihličia v korune).
• Pri slabom nálete na smrek, resp. pri počiatočnej fáze náletu, keď sa strom úspešne bráni, sú zjavné výrony živice, ktorými reaguje smrek na poškodenie.
• Na ležiacich stromoch sa objavujú hrdzavé drvinky na hromádkach okolo závrtového otvoru. Po dlúpnutí kôry môžeme nájsť typické požerky l. smrekového. Plne rozvinuté požerky sú jednoramenné až trojramenné. Závrtový otvor o priemere cca 3 mm ústí do snubnej komôrky, ktorá je približne 5x5 mm veľká, okrúhla. Materské chodby sú rovnobežné s pozdĺžnou osou kmeňa, sú rovné, 6 - 12 cm dlhé, približne 3 mm široké a sú vybavené niekoľkými nepravidelnými, tzv. vetracími otvormi, ústiacimi na povrch kôry. Larvové chodby sú dlhé až 6 cm. Pri sesterskom pokolení sú materské chodby len jednoramenné, bez snubnej komôrky.
• Doplnkovo môžeme v základnom stave pre kontrolu využiť i stromové lapáky alebo feromónové lapače, ktoré kladieme na oslnené čerstvé porastové okraje, najmä po predchádzajúcej podkôrnikovej ťažbe alebo v miestach spracovaných polomov.

Metódy ochrany

Účinné obranné opatrenia proti l. smrekovému sú založené na troch základných princípoch, zahrňujúcich preventívne i supresívne zásahy. Len ich komplexné uplatňovanie a naplňovanie zabezpečuje úspešné zvládnutie zamedzenia nástupu gradácie, resp. potlačenia gradácie. Tieto princípy môžeme charakterizovať nasledovne:

• včasné spracovanie všetkého dreva vhodného pre vývoj a namnoženie lykožrúta smrekového (napr. vetrové a snehové polomy a pod.) do začiatku jeho rojenia,
• bezodkladné odstránenie (alebo asanácia) všetkého dreva napadnutého lykožrútom smrekovým pred jeho vyrojením (aktívne chrobačiare a naletená ležiaca drevná hmota),
• sústredenie a hubenie l. smrekového v ohniskách žeru (napr. lapákmi, feromónovými lapačmi a pod.).