Pajaseň žliazkatý

Ailanthus altissima

Tree of heaven/Chinese sumac

 

 

Taxon

Ailanthus altissima (Mill.) Swingle, syn.: Ailanthus glandulosa Desf.

Family / Order / Phylum

Simaroubaceae / Sapindales/ Plantae

 

 

Stručný popis

 

Pajaseň žliazkatý je rýchlorastúci opadavý listnatý strom dorastajúci až do výšky 20-25 m. Vyznačuje sa veľkými, 40 až 60 cm dlhými listami, nepárno perovito zloženými z 11 -19 lístkov. Súkvetie malých jednopohlavných zapáchajúcich kvetov je vrcholová metlina. Zapáchajúce kvety sú atraktívne pre včely, chrobáky a ostatné druhy hmyzu. Kvitne v júni až auguste. Plodom sú podlhovasté krídlaté nažky, ktoré sa v lete sfarbujú do červena.

 

 Pajaseň žliazkatý je jedným z najrozšírenejších introdukovaných ázijských druhov na Slovensku a v Európe vôbec. Pôvodne sa vysádzal ako parková drevina, postupne sa však rozšíril aj do voľnej krajiny teplých oblastí Európy. Strom je dekoratívny veľkými perovitými listami a bohatými plodmi, ktoré vytrvávajú až do neskorej jesene.

 

Spôsob šírenia

 

Drevina sa rozmnožuje generatívne (zo semien) aj vegetatívne (odnože, koreňové výhonky). Plodná začína byť medzi desiatym a pätnástym rokom. Plod ukrýva len 1 semeno. Klíčivosť semien je obmedzená (cca 1 rok). Dospelý jedinec je schopný ročne vyprodukovať až 325 tisíc semien. Plody sa šíria vzduchom, čomu napomáha veľké, mierne vrtuľovito ohnuté krídlo, po dopade sa šíri ešte i po zemi. Popri vodných tokoch šírenie umožňuje voda, pričom sa plod na hladine udrží aj niekoľko dní. Rozširujú ho aj niektoré druhy vtákov, hlavne chochláč, zelienka a glezg.

 

Výskyt na Slovensku

 

Druh je známy hlavne z intravilánov miest a obcí na južnom Slovensku, často sa vyskytuje v parkoch a alejách. V teplejších oblastiach SR má vďaka svojmu rýchlemu rastu (môže priestorovo utláčať a cloniť okolitú vegetáciu) tendenciu presadiť sa ako dominantný druh príslušného biotopu.

 

Už v 50-tych rokoch minulého storočia boli umelé porasty tohto druhu vysadené na menších plochách na Podunajsku. Najbohatší výskyt na Slovensku bol zaznamenaný v oblasti od Bratislavy po Šamorín (miestami až 50% zastúpenie v lesných porastoch).  Na území Žitného ostrova a pravej strane Dunaja sa vyskytuje takmer po celom území. V zápoji vytvára pekné kmene, takže ho niektorí pestovatelia navrhovali dokonca ako priekopnícku drevinu na zalesňovanie v krasových oblastiach (Magic, 1974).

 

Začiatkom 80-tych rokov 20. storočia sa pajaseň žliazkatý vyskytoval na Slovensku na 473 lokalitách s ťažiskom výskytu v Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom a Trenčianskom kraji. Pre šírenie pajaseňa sú vhodné klimatické oblasti A resp. B - teplá až mierne teplá, nadmorská výška < 500 m n.m.

 

Pôvodné rozšírenie

 

Prirodzený areál pajaseňa žliazkatého sa nachádza vo východnej, strednej a juhozápadnej Číne, na Taiwane, v južnej časti Kórejského poloostrova a na časti Japonských ostrovov. Rastie v nadmorských výškach do 1000 m.

V Číne sa drevo pajaseňa žliazkatého využíva ako stavebné drevo, rezivo a  palivo. Má tiež využitie v tradičnej čínskej medicíne.

 

Súčasné rozšírenie

 

Do Európy bol pajaseň žliazkatý introdukovaný v 18. storočí vo  Francúzsku (Paríž, 1751). Cez Anglicko sa dostal do Ameriky. Celosvetové šírenie pajaseňa začalo v 40-tych rokoch 18. storočia. Na štrkových terasách ho vysádzali v Rakúsku, Taliansku a Juhoslávii, v dunových oblastiach Čierneho mora, v suchých častiach Malej Ázie, juhovýchodnej Európy a v Rusku. Vďaka  dobrým vlastnosti dreva a vysokému podielu celulózy sa začal vysádzať v lesoch Rakúska a východnej Európe, ale aj v Argentíne, Uruguaji, Indii a Novom Zélande. Ako kŕmna rastlina pre priadku morušovú sa v polovici 19. storočia vysádzal v severnom Taliansku a Francúzsku, ale kvôli konkurencii moruše sa nepresadil. Vyskytuje sa na južnom ale i severnom okraji Ápl vo Švajčiarsku i Rakúsku. Udomácnený je tiež v Maďarsku (ruderálne stanovištia, okraje ciest, lužné lesy, agátové porasty, xerofilné dubiny), Bulharsku (lesostepi severnej Dobruče, časť Dunajskej nížiny, v oblasti sútoku Dunaja a Tisy) a v Rumunsku. V Európe chýba len na Britských ostrovoch (s výnimkou Londýna) a v Škandinávii. Vyskytuje sa tiež v Afrike, Južnej Amerike, Austrálii.

 

V Maďarsku je pajaseň žliazkatý v lesoch natoľko rozšírený, že ho považujú za agresívnu drevinu.

 

Trend

 

Vzhľadom na klimatické zmeny sa predpokladá ďalšie šírenie druhu a to najmä v urbanizovaných oblastiach Európy.

 

Spôsob  introdukcie

 

Druh sa rozšíril primárne najmä vďaka svojmu dekoratívnemu vzhľadu výsadbou v parkoch a záhradách.  Jedná sa o parkovnícky veľmi atraktívnu drevinu zaujímavú svojím habitusom, tvarom a veľkosťou listov a veľkou variabilitou sfarbenia plodov.

 

Dopady

 

Ekosystémy

Druh má vďaka rýchlemu rastu potenciál tvoriť husté zárasty a vytláčať pôvodnú vegetáciu. Spolupôsobiť môže aj alelopatický účinok výlučkov kôry koreňov, ktorý reguluje uchytenie konkurečných druhov. V Austrálii, USA, na Novom Zélande a v mnohých krajinách východnej a južnej Európy je považovaný na burinovú drevinu.

Zdravie a spoločnosť

Kontakt s miazgou môže spôsobiť dermatitídu. Pri dlhšom kontakte s miazgou stromu ( napr. robotníci odstraňujúci nárast) môže dôjsť k zápalu srdcového svalu (myokartidída) vplyvom quassinoid bielkovín.  

Ekonomika

Predstavuje potenciálne riziko v okolí ciest (nebezpečenstvo pádu). Koreňový systém  môže poškodiť chodníky, múry a  archeologické pamiatky.

 

Manažment

 

Prevencia

Zabrániť výsadbe druhu pre okrasné účely. Potrebná je tiež pravidelná kontrola území na ktorých bol predtým odstránený (hojná tvorba koreňových výhonkov).

Mechanické opatrenia

Opakované vytínanie, kosenie resp. vytrhávanie mladých jedincov by mohlo byť v kombinácii s herbicídmi riešením v prípade mladých, plošne obmedzených nárastov.

Chemické opatrenia

Vysoko účinný je postrek olistenia herbicídmi na báze glyfosfátov (Roundup) doplnený po 3-4 týždňoch ošetrením kôry na báze kmeňa.  Ďalšou možnosťou je ošetrenie pňov prípravkom Garlon, aplikácia však musí nasledovať tesne po ťažbe. Pri správnej aplikácii tejto metódy je možné zamedziť silnej koreňovej výmladnosti.

Biologické opatrenia

Druh môže byť atakovaný radou hubových patogénov ako napr. Verticillium dahliae a Fusarium oxysporum.

 

Zhrnutie

 

Pajaseň žliazkatý sa radí medzi splanené, naturalizované adventívne dreviny, ktoré sa vyznačujú najväčšou intenzitou prirodzeného rozširovania a preto predstavuje značné nebezpečenstvo najmä pre teplejšie oblasti Slovenska. Je považovaný za burinovú drevinu, ktorá dokáže v krátkom čase obsadiť opustené plochy, kamenité stráne, zárezy, násypy a iné plochy. Predpokladom masového šírenia sú tieto jeho vlastnosti: široká fyziologická amplitúda s nízkymi nárokmi na pôdu, tolerancia voči suchu, soliam a znečisteniu ovzdušia, rezistencia k poškodeniu, vysoká generatívna a vegetatívna reprodukčná schopnosť (vysoká produkcia semien), rýchly juvenilný rast. Považuje sa za bioindikátor koncentrácie ozónu v ovzduší. Pri vysokých koncentráciách sa na jeho listoch objavujú škvrny a postihnuté listy následne opadávajú.

 

Zdroj

 

http://www.europe-aliens.org/pdf/Ailanthus_altissima.pdf

http://www.biospotrebitel.sk/clanok/1017-pajasen-zliazkaty.htm

http://www.sazp.sk/slovak/periodika/chus/43/page7.html

http://en.wikipedia.org/wiki/Ailanthus_altissima