Protieróznou ochranou rozumieme na Slovensku najmä schopnosť lesa chrániť pôdu pred vodnou eróziou, pričom hlavným dôvodom ochrany je zachovanie pôdy ako výrobného prostriedku (udržanie jej produkčnej schopnosti). Funkcia sa teda týka pôdy pod porastom samotným, nie dopadu splavenín na okolie. Napriek tomu sa však táto funkcia lesa značne  prekrýva s vodoochrannou funkciou a obe funkcie od seba odlišujeme najmä z praktických dôvodov:

• požiadavky na zabezpečenie protieróznej ochrany sú o čosi menej obmedzujúce, než požiadavky na zabezpečenie ochrany zdrojov vody.
• ochrana pôdy si nevyžaduje koordináciu na úrovni celých povodí, spravidla je možné ju uspokojivo riešiť úpravou obhospodarovania jednotlivých ohrozených porastov,
• pôda patrí priamo vlastníkovi lesa, ktorý má spravidla záujem na jej zachovaní, zatiaľčo jeho záujem na kvalite povrchových vôd nemusí byť samozrejmosťou.

Ochranu pôdy pred nadmernou eróziou zabezpečuje prakticky akýkoľvek les, bez ohľadu na vek, drevinové zloženie, zakmenenie a ďalšie charakteristiky, pokiaľ nie je pričasto narúšaný približovaním a dopravou dreva, prípadne iným spôsobom (pohyb veľkých zvierat, vyhrabávanie opadu, športové aktivity). Najdôležitejšiu úlohu v ochrane pôdy pred eróziou zohráva nenarušený pôdny kryt, ktorým v lese môže byť nadložný humus (hrabanka), prízemná vegetácia, kamene a balvany, ležiace drevo, pne stromov a p. Významné je aj dobré prekorenenie pôdy, v prípade lesa sú výhodou hrubšie korene, ktoré vydržia nerozložené aj nejaký čas po odumretí (spílení) stromov. Samotná korunová vrstva sa na protieróznom pôsobení lesa priamo nezúčastňuje, produkuje však opadanku. Naopak, opad veľkých kvapiek z korún alebo stok vody po kmeňoch môže mať na nekrytú pôdu horší vplyv ako samotný dážď. Odumretím lesa sa jeho protierózne pôsobenie neznižuje, nepriaznivým faktorom však je náhodná ťažba z dôvodu využitia dreva alebo podpory mimoprodukčných funkcií (vodoochranná, rekreačná a p.). Preto je žiaduce, aby porasty boli čo najodolnejšie.

 

Vodná erózia neprebieha nepretržite, dochádza k nej len počas dažďa dostatočne intenzívneho na to, aby časť vody tiekla po povrchu - ani silné narušenie pôdneho krytu nemusí spôsobiť eróziu, pokiaľ sa pôdny kryt obnoví skôr ako dôjde k silnejším zrážkam.

 

Z hľadiska protieróznej funkcie predstavuje les jednu z najpriaznivejších foriem využitia pôdy, pretože produkcia dreva sa vyznačuje dlhým výrobným cyklom a relatívne nižšou intenzitou zásahov oproti väčšine poľnohospodárskych kultúr. Les je navyše schopný pomerne účinne brániť nežiaducim aktivitám ako je napr. jazda motoriek a štvorkoliek mimo ciest. Z foriem obhospodarovania lesa sú výhodnejšie tie s dlhšou rubnou dobou, vyžadujúce čo najmenšiu hustotu približovacích liniek, čo najmenšiu frekvenciu výchovných zásahov  a čo najmenej pohybu mechanizmov mimo ciest (lanové systémy s plným závesom, dlhé laná navijakov). V prípade narušenia pôdneho krytu je dôležitá jeho rýchla obnova, t.j. rozvoj bylinnej vrstvy a následného porastu, pokrytie novým opadom.

 

Význam protieróznej funkcie lesa je úmerný potenciálnemu ohrozeniu pôd eróziou - vyšší je na strmších svahoch, kde má odtekajúca voda vyššiu pohybovú energiu a menej času na infiltráciu, a na pôdach s vyšším obsahom skeletu, ktoré sú ohrozené tzv. zaštrkovaním pôdneho zvršku, prípadne až premenou na sutiny. Ide o proces, pri ktorom je jemnozem odplavená, ale hrubšie frakcie (štrk až balvany) ostávajú na mieste, takže pokryjú povrch pôdy. Týmto sa ďalšia erózia zastaví, vzniknuté pôdy sú však ťažko zalesniteľné a málo produktívne. Plytkým pôdam zas hrozí úplné odplavenie. Ťažké pôdy sú ohrozené podstatne viac ako ľahké priepustné pôdy (na pieskoch vodná erózia prakticky nehrozí). Na sklonoch do cca 12° nepredstavuje vodná erózia vážnejšiu hrozbu. Pôdy s hlbokým homogénnym profilom a malým obsahom skeletu sú zas schopné „vydržať“ väčší objem odplavených častíc ako pôdy s opačnými vlastnosťami.

 

Požiadavka na udržanie erózie pôdy na prípustnej úrovni je viac-menej univerzálnou spoločenskou požiadavkou. Nikdy by nemala vzniknúť požiadavka akceptovať vyššiu úroveň erózie. Existuje však riziko, že vlastník, že vlastník či užívateľ budú riziko erózie podceňovať a spoľahnú sa, že aj pri nešetrných postupoch sa vegetačný kryt obnoví skôr, než sa vyskytnú intenzívne zrážky. Preto je žiaduce protieróznu funkciu lesa nejakou formou podporovať. V súčasnosti sa na ochranu pôdy využíva reštriktívna legislatíva.

 

Pre ochranu pôdy pred eróziou sú vhodné nasledovné opatrenia:

• využívanie čo najdlhších rubných dôb - týmto sa zníži frekvencia narúšania povrchu pôdy ťažbou a tým aj pravdepodobnosť erózie. Dlhé rubné doby však nesmú zhoršovať stabilitu a zdravotný stav porastov. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia.
• identifikácia a vyhlásenie ochranných lesov - tieto si vyžadujú šetrnejšie obhospodarovanie (hospodársky spôsob účelový) než bežné lesy. Opatrenie vyplýva zo zákona o lesoch a je teda súčasťou bežného hospodárenia.
• sanácia existujúcich výmoľov - prehrádzkami, zalesnením okolia výmoľa. Opatrenie presahuje rámec lesného hospodárstva a zvýšená potreba ekonomicky náročných opatrení (ochrana kultúr, výchova) v prvých desaťročiach po zalesnení presahuje rámec bežného hospodárenia.
• oplocovanie proti pastve dobytka - oplotenie okrajov intenzívne využívaných pasienkov alebo priehonov tak, aby nedochádzalo k vstupu dobytka do lesa. Ide o bežné opatrenie, ktoré by však mal zabezpečiť majiteľ resp. užívateľ pasienkov.
• zabezpečenie turistických chodníkov proti skracovaniu - skracovaním (aj nesprávnym budovaním) chodníkov vznikajú strmé odtokové dráhy, ktoré sa môžu stať základom budúcich výmoľov. Preto je vhodné trasovať chodníky tak, aby možnosť skrátenia nebola viditeľná a v prípade potreby inštalovať zábradlia, vysadiť bariéry a p. Opatrenie je nad rámec bežného hospodárenia.
• používanie haluziny ako krytu pôdy pri ťažbe - haluzina odvetených stromov účinne chráni pôdu pred pôsobením kolies a vlečeného dreva. Opatrenie môže byť v rozpore so záujmom využívať celú nadzemnú biomasu.

Za nevhodné z hľadiska ochrany pred eróziou považujeme nasledovné opatrenia:

• nadmerné poškodzovanie pôdneho krytu pri ťažbe - výber nevhodných ťažbových technológií môže značne zvýšiť eróziu pôdy. Technológia musí byť primeraná sklonu svahu, skeletnatosti a hĺbke pôdy, zrnitosti pôdy (infiltračná schopnosť), expozícii a p.

Foto: Ing. Kornel RUMAN
• celoplošná príprava pôdy (na svahoch nad 3°) - celoplošné zhrnutie pôdneho zvršku predstavuje jedno z najvážnejších možných narušení  pôdneho krytu v lesníctve. V slovenskej praxi sa príliš nevyužíva s výnimkou borín na viatych pieskoch, topoľových plantáží a lesných škôlok, čo sú stanovištia, kde je tento postup možný. Vzhľadom na očakávané zvyšovanie výmery plantáží drevín však bude nutné sa problémom zaoberať.
• pastva v lese a preháňanie dobytka, silné prezverenie - dobytok a zver spôsobujú narušenie pôdneho krytu a utláčanie pôdy, riziko hrozí najmä na strmších svahoch. Slovenská legislatíva pastvu hospodárskych zvierat v lese neumožňuje, v EÚ však existuje podpora pastvových lesov ako tradičnej formy hospodárenia, takže upozorňujeme, že na svahoch ohrozených eróziou toto nie je vhodné.
• nadmerné rekreačné alebo vojenské využívanie lesa - priamy pohyb vozidiel alebo väčšieho množstva ľudí spôsobuje narúšanie pôdneho krytu a následnú eróziu.