Schopnosť lesa poskytovať prostredie pre rôzne formy rekreácie nazývame na Slovensku rekreačnou funkciou. Existuje viacero druhov rekreačných aktivít od turistiky a outdoorových športov, cez pobyty v prírode, táborenie, agroturistiku, stolovanie v prírode až po rekreačný zber lesných plodov alebo zber prírodnín. Vzhľadom na rozmanitosť týchto aktivít, ako aj rozmanitosť ľudských nárokov, nie je možné všeobecne stanoviť, aké vlastnosti má rekreačný les mať. Pre turistiku alebo ekoturistiku to môže byť les v čo najprirodzenejšom stave, sprístupnený len vyhradenými chodníkmi, pre mnohé aktivity vyhovuje bežný hospodársky les, vo viacerých krajinách sa rekreačne využívajú dokonca aj plantáže. Pre mnohých je príťažlivý aj les upravený do parkovej podoby. Miera návštevníckych nárokov na les je často úmerná času a nákladom, ktoré návštevníci vynaložili jeho dosiahnutie. Kým v mieste bydliska sa mnohým stačia aj bežné lesy, pre dovolenky vyžadujú tí istí ľudia viac.

 

Rekreačná funkcia je komplexnou funkciou využívajúcou viaceré vlastnosti a vplyvy lesa. Významný je priaznivý vplyv lesa na klímu (najmä tieň a nižšie teploty počas horúčav, ochrana proti vetru), zdravotné účinky fytoncídov, protihlukové a protiprachové pôsobenie lesa, estetické účinky lesa, schopnosť „ukryť“ neželané objekty alebo iných návštevníkov a p. Významná je sociálno-ekonomická stránka rekreácie - schopnosť generovať zisk a zamestnanosť. Podľa niektorých zdrojov sú príjmy z rekreácie schopné presiahnuť príjmy z dreva a rekreácia poskytuje až 6 krát viac pracovných miest ako ťažba dreva.

 

Rekreačná funkcia patrí medzi funkcie, ktoré existujú len v prípade záujmu o ne. Zatiaľčo  niektoré funkcie plní les bez ohľadu na to, či to chceme alebo nie (napr. protieróznu funkciu), rekreačná funkcia vzniká až tým, že nejakí rekreanti les navštívia. Preto nie je možné oddeliť podporu tejto funkcie od prieskumov návštevnosti územia a prieskumov nárokov návštevníkov na „kvalitu“ lesov v území. Opatrenia pre podporu rekreácie sú spoločné relatívne širokému spektru lesov, avšak to ako, a či vôbec, budú vykonávané, závisí od významu rekreácie v danej lokalite a od toho, či rekreácia má generovať zisk alebo je len o „službou obyvateľstvu“. Význam rekreácie pre dané územie, resp. typ rekreačného využívania územia, nezávisí len na vôli vlastníkov či miestnych samospráv. Veľký význam majú aj prírodné danosti územia, napr. kultúrne a prírodné hodnoty, často existujúce mimo lesa alebo nezávisle na lese (napr. skalné útvary, vodopády, jaskyne, hole, jazerá). Dôležitá je vybavenosť územia a existencia rekreačných centier. Les je k tomuto často len doplnkom, jeho stav je však tiež dôležitým atribútom. Výška investícií do podpory rekreačnej funkcie lesa musí byť primeraná danostiam územia.

 

Rekreačné aktivity možno v zásade rozdeliť na tie, u ktorých postačuje pohyb po cestách a chodníkoch a na tie, ktoré si vyžadujú pohyb po ploche lesných porastov. Do prvej skupiny patrí napr. pešia turistika, rekreačný beh, bežecké lyžovanie, prevažná časť cyklistiky, ale aj jazda na snehových skútroch a štvorkolkách, nároky sú tu kladené najmä na samotné komunikácie a ich najbližšie okolie. Druhá skupina zahŕňa napr. zber lesných plodov, orientačný beh, detské hry a p., čiže aktivity vyžadujúce si určitú priechodnosť lesa a bezpečnosť. Oba tieto typy rekreácie sa často využívajú spoločne. Rekreanti sa v blízkosti sídiel a centier pohybujú „po celej ploche“, vo väčšej vzdialenosti uprednostňujú chodníky - riešením môže byť vhodná zonácia rekreačných území. Medzi „líniovou“ a „plošnou“ rekreáciou často neexistuje ostrá hranica - návštevníci sa časti rozptyľujú aj v okolí chodníkov, využívajú skratky, odbočujú za zaujímavými pohľadmi, lesnými plodmi a p. Veľký vplyv majú terénne podmienky - strmé svahy a miesta za bariérami bývajú „plošne“ navštevované len zriedka.

 

Rekreácia v zásade nevylučuje bežné obhospodarovanie lesa. Napriek tomu sú však návštevníci pomerne citliví na známky hospodárskych aktivít. Spravidla sú citlivejší na samotné vykonávanie opatrení, resp. na vzhľad lesa bezprostredne po nich, než na ich dlhodobé dôsledky. Zvyčajne totiž nie sú schopní odlíšiť prirodzené lesy od menej prirodzených, a často ani nemajú na prirodzenosť lesov nejaké osobitné nároky. Citliví sú na prítomnosť lesných robotníkov a mechanizmov (hluk, bezpečnosť), na čerstvé holiny, „neporiadok po ťažbe“, poškodené cesty a chodníky (zvlášť nepríjemný je dopad na cyklistov alebo dopad narušenia snehovej pokrývky na lyžiarov) a p. Celkovo je teda vhodné plošný podiel týchto neželaných prejavov hospodárenia minimalizovať, čomu vyhovujú dlhšie rubné doby. V rekreačných lesoch by mal byť aj čo najnižší výskyt  ďalších umelo pôsobiacich prvkov ako je pravidelný spon stromov alebo predimenzovaná cestná sieť. Nevyhnutné hospodárske objekty, napr. sklady dreva, budovy, vodné nádrže, oplôtky a p. by mali byť čo najestetickejšie. Medzi návštevníkmi sú veľmi nepopulárne pravidelné pásové ruby. Drevinové zloženie rekreačných lesov by malo byť pestré, nemali by sa tu vyskytovať dreviny spôsobujúce zaburinenie (borovica na živných stanovištiach, agát) alebo dreviny nepríjemné pre návštevníkov (alergény, tŕne).

 

Požiadavka na sprístupnenie lesa pre rekreáciu je viac-menej univerzálnou spoločenskou požiadavkou. Aj keď súkromní vlastníci chcú vstup do lesa obmedzovať (problémy s bezpečnosťou návštevníkov a škodami spôsobovanými návštevníkmi), spoločenským záujmom je, aby čo najviac lesov bolo pre reálne rekreáciu prístupných. Splnenie tejto požiadavky si vyžaduje zachovanie legislatívneho stavu a nevytváranie resp. odstraňovanie bariér (nepriechodných plotov, nepriechodných húštin a p.).  Za toto by mala vlastníkovi a užívateľovi prislúchať primeraná úhrada. odstupňovaná podľa reálnej návštevnosti (časť pozemkov je príliš odľahlá a ich „prístupnosť“ je len formálna).

 

Ostatné požiadavky sú alternatívne a týkajú sa len určitých území alebo ich častí, v závislosti od prírodných podmienok, infraštruktúry a dopytu návštevníkov. Je možné a vhodné ich navzájom kombinovať.

 

Alternatíva 1: Zabezpečenie rekreačnej využiteľnosti ciest a chodníkov

Väčšina rekreačných aktivít si nevyžaduje pohyb návštevníkov „po lese samotnom“, stačí pre ne primeraná sieť chodníkov a ciest vhodných pre rekreáciu. Cieľom je, aby tieto cesty a chodníky boli bezpečné a pohyb po nich bol príjemný a atraktívny. Požiadavky sa kladú nielen na stav komunikácií samotných, ale aj na ich okolie do vzdialenosti niekoľko metrov až  desiatok metrov. Hoci tento typ rekreačného využitia lesa na Slovensku vysoko prevláda, legislatíva ani hospodársko-úpravnícke plánovanie sa ním prakticky nezaoberajú.

 

Samotné cesty a chodníky by mali byť bezpečné a schodné (resp. zjazdné pre bicykle, lyžiarov a p.). Dôležité je správne rozpoznať typ rekreácie (výkonnostná pešia turistika, bežecké lyžovanie, pozorovanie prírody a p.) cieľovú skupinu návštevníkov (napr. rodiny s deťmi, dôchodcovia, športovci), intenzitu rekreačného využívania, nároky návštevníkov na estetiku a p. a týmto prispôsobiť parametre ciest a chodníkov. Bezpečnosť návštevníkov ohrozujú najmä padajúce kmene a konáre, nerovnosti a p. Právna zodpovednosť vlastníka za prípadné úrazy návštevníkov nie je celkom zrejmá - orgán štátnej správy má v zmysle zákona o lesoch právo rozhodnúť o opatreniach na zaistenie bezpečnosti osôb a majetku. Nie je však jasné, do akej miery sú vlastníci za prípadné úrazy zodpovední (les nikdy nebude úplne bezpečným prostredím), nakoľko ich zbaví zodpovednosti upozornenie návštevníkov na riziko a z čoho majú byť financované bezpečnostné opatrenia. Nie je ani jasné, či sa zodpovednosť vlastníka lesa za bezpečnosť návštevníka zvyšuje napr. vyberaním poplatkov za vstup do lesa. Problematika si vyžaduje právnu analýzu.

 

Porasty v okolí chodníkov a ciest by súčasne mali byť esteticky hodnotné (s dôrazom na lesný interiér a detaily), s príjemnou mikroklímou a bez rušivých prvkov ako sú veľké sklady dreva, hromady zvyškov po ťažbe, koľaje po ťažkých mechanizmoch, príliš nápadné značky na kmeňoch, nápadná ochrana kmeňov proti zveri a p. Nežiaduca je príliš veľkoplošná obnova porastov v okolí ciest a chodníkov vedúca k dočasnej strate tieňa a ďalších priaznivých vplyvov lesa, pričom aj nasledujúce vývojové fázy lesa (húštiny, žŕdkoviny) znižujú atraktívnosť územia a sťažujú vstup do porastov. Preto je vhodné pristupovať k okoliu chodníkov diferencovane (viď opatrenia). Miera rozsahu opatrení závisí od náročnosti cieľovej skupiny návštevníkov a od kompromisu zohľadňujúceho ostatné funkcie lesa.

 

Využívanie ciest a chodníkov na rekreáciu spôsobuje vlastníkovi resp. užívateľovi lesa ujmu. Turisti môžu spôsobovať eróziu chodníkov alebo porastov (skracovanie trás), opotrebenie lávok a p. Možné sú aj krádeže rovnaného dreva, rušenie zveri, rozširovanie patogénov (najmä hubových) a semien burín na obuvi a šatstve. V okolí trás dochádza k poškodzovaniu zmladenia a utláčaniu pôdy, zvyšuje sa riziko požiarov. Za toto by vlastníkovi lesa mala prislúchať primeraná kompenzácia závislá na intenzite rekreačného využívania a nezávislá od nasledovných opatrení financovaných z iných zdrojov:

• údržba a čistenie ciest a chodníkov - odstraňovanie nerovností, spadnutých stromov a kaluží. Ide o súčasť bežného hospodárenia, rekreačná funkcia však môže zvyšovať nároky na operatívnosť (čo najskôr po kalamite, po ťažbe, do začiatku sezóny a p.) a kvalitu, čo by malo byť vlastníkovi kompenzované.
• vyhľadávanie a odstraňovanie suchých a nahnitých stromov z okolia ciest a chodníkov - do vzdialenosti rovnej jednej výške porastu (na strmých svahoch viac), je vhodné odstrániť všetky stromy ohrozujúce bezpečnosť, najmä závesy kmeňov nad trasami a sucháre nakláňajúce sa smerom k nim. V súčasnosti je problémom odumieranie lesa vplyvom podkôrneho hmyzu v CHÚ. Opatrenie pravdepodobne presahuje rámec bežného hospodárenia.

Foto: Ing. Matej SCHWARZ
• odstraňovanie tŕnitého podrastu z okolia komunikácií  - tŕnité kry zasahujúce do ciest môžu spôsobiť poškodenie odevu návštevníkov a bránia vstupu do okolia chodníkov. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia.
• ponechávanie jednotlivých stromov alebo častí porastov v okolí ciest a chodníkov pri obnove porastov - cieľom je poskytnúť tieň a zvýšiť atraktívnosť okolia trás (ťažba sa môže vykonať neskôr, po odrastení ostatného porastu). Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia, vzhľadom na finančnú náročnosť, by mal byť jeho rozsah  dôkladne prerokovaný zúčastnenými stranami.
• ponechávanie esteticky pôsobiaceho mŕtveho dreva v okolí ciest a chodníkov - možné je dokonca premiestnenie zaujímavých kusov dreva z iných častí porastov. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia.
• výstavba a vylepšovanie mostov, lávok, schodov a ďalších zariadení - náhrada brodov lávkami a mostmi, výstavba schodov cez strmé úseky chodníkov (napr. pri prekonávaní zárezov ciest), umiestňovanie zábradlí v blízkosti klzkých chodníkov, budovanie lávok cez mokriny a trvalé kaluže a p. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia, vzhľadom na finančnú náročnosť by mal byť jeho rozsah  dôkladne prerokovaný zúčastnenými stranami.
• zabezpečenie turistických chodníkov proti skracovaniu - výsadbou krovín, umiestňovaním drevených zábradlí alebo trasovaním chodníkov tak, aby možnosť skrátenia nebola viditeľná. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia, vzhľadom na finančnú náročnosť by malo byť dôkladne prerokované zúčastnenými stranami.
• estetické úpravy zariadení, objektov a stavieb v okolí ciest a chodníkov - náhrady priepustov mostíkmi, obklady betónových objektov kameňom alebo drevom, obklady kovových zábradlí drevom, estetická úprava skladov dreva, náhrada neestetických hospodárskych kopcov a značiek a p. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia, vzhľadom na finančnú náročnosť by malo byť dôkladne prerokované.
• udržiavanie „poriadku“ v lesoch v okolí ciest a chodníkov -  odstraňovanie a úprava zbytkov po ťažbe, obalov a p. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia.

Príklady nevhodných opatrení z hľadiska rekreačného využívania ciest a chodníkov sú nasledovné:

• zalesňovanie výhľadových miest a esteticky pôsobiacich nelesných plôch - treba sa vyhnúť necitlivému zalesňovaniu takýchto miest, vhodné je dokonca brániť náletu drevín na ne. Platí len pre oblasti s väčším významom rekreácie.
• približovanie dreva dôležitými trasami a zjazdovkami počas lyžiarskej sezóny - „ničenie snehu“ býva návštevníkmi citlivo vnímané a ohrozuje bezpečnosť. Platí len pre lyžiarske centrá.
• deštrukcia povrchu ciest využívaných na cyklistiku približovaním dreva a jazdou ťažkých mechanizmov - v oblastiach s významnou horskou cyklistikou je vhodné časovať zásahy do zimnej sezóny (porovnaj s predchádzajúcim opatrením) a povrch ciest po zásahoch čo najskôr uviesť do pôvodného stavu.
• ťažba a približovanie dreva ohrozujúce návštevníkov počas víkendov, v plnej sezóne a p. - ťažbu je časovať do dní, keď je návštevnosť území najmenšia.
• úprava povrchu ciest nevhodnými materiálmi - hrubé makadamy, prašné povrchy zhoršujú využiteľnosť lesných ciest na rekreáciu.
• uzávery chodníkov a ciest bez možnosti obchádzky - v prípade nevyhnutnosti treba riešenie konzultovať z prevádzkovateľmi turistických centier.

Alternatíva 2: Plošné rekreačné využívanie lesa

Cieľom je umožniť návštevníkom relatívne bezpečný a bezproblémový pohyb po lese mimo ciest a chodníkov. O takýto pohyb býva záujem najmä v súvislosti so zberom lesných plodov, pozorovaním živočíchov a rastlín, fotografovaním, zberom ďalších produktov lesa (napr. samorasty), alebo športmi (napr. orientačný beh). Väčšine týchto aktivít vyhovuje les priechodný, bez priveľkého množstva ležiacich stromov, nie príliš hustý (teda zvyčajne starší než 30-40 rokov) a bez nepriechodného podrastu (tŕnité a pŕhlivé rastliny). Koncentrácia vekovo „nevhodných“ porastov je nepriamo úmerná rubnej dobe (dlhšie rubné doby znamenajú väčší podiel rúbanísk aj mladých porastov), takže v rekreačných lesoch by mali rubné doby čo najdlhšie. Limitom je však vek, v ktorom sa lesy daného typu stávajú nepriechodné alebo nebezpečné. U bariér (vodné toky, mokriny, ploty ) je potrebný dostatočný počet bezpečných a pohodlných priechodov. Plošný pohyb rekreantov znamená, že požiadavky sa týkajú celých lesných pozemkov - neexistujú tu skryté miesta, na ktorých by sa mohli uplatňovať nešetrné alebo neestetické postupy. Prirodzenosť lesa je vymedzená dvoma extrémami: prírode blízkym lesom (prírodné lesy spravidla nie sú bezpečné) a parkovým lesom, úmyselne upraveným pre bezpečný a pohodlný pohyb, pikniky, cvičenie, oddych a p. U prirodzených lesov je cieľom udržanie ich čo najprirodzenejšieho vzhľadu a opatrenia sa sústreďujú najmä na bezpečnosť. U lesoparkov prichádza do úvahy celá škála úprav, napr. kombinovania rôznych druhov drevín, vytvárania priehľadov, estetických detailov, umelých krajinných prvkov (napr. jazierka) a p.

 

Lesy využívané pre tento typ rekreácie by mali byť zdravé, bez suchárov ohrozujúcich návštevníkov a zhoršujúcich priaznivé pôsobenie lesa na psychiku. Používanie pesticídov je však v týchto územiach veľmi komplikované a stretáva sa s odporom verejnosti. Preto treba klásť zvýšený dôraz na prevenciu premnoženia škodcov.

 

Drevinové zloženie porastov môže byť rôzne, nemali by tu však prevládať druhy spôsobujúce zaburinenie porastov a nadmerný rozvoj krovitej etáže (napr. borovica lesná, breza alebo agát) a tŕnité druhy (agát). Výhodou ihličnatých drevín je ich vyššia atraktívnosť počas zimnej sezóny. U lesoparkov je možné jednotlivé dreviny kombinovať s ohľadom na tvar, jesenné sfarbenie a p. Ak medzi podporované aktivity patrí zber lesných plodov, malo by sa udržať zastúpenie drevín, ktoré predmetným lesným plodom vyhovuje (napr. hríb smrekový je viazaný na smrek).

 

Pre podporu rekreačnej využiteľnosti porastovej plochy sú vhodné najmä nasledovné opatrenia:

• vyhľadávanie a odstraňovanie nebezpečných suchých a nahnitých stromov - je vhodné odstrániť všetky stromy ohrozujúce návštevníkov, čo však je však reálne len v lesoparkoch. Inde sa treba zmerať na najnebezpečnejšie prípady ako sú závesy kmeňov, sucháre na frekventovaných miestach (altánky, ohniská, vyhliadky) V súčasnosti sa stáva problémom odumieranie lesa vplyvom podkôrneho hmyzu v CHÚ. Opatrenie pravdepodobne presahuje rámec bežného hospodárenia.
• znižovanie zápoja - takto je možné zmeniť charakter podrastu (napr. na trávnatý), urýchliť rozklad opadanky, zvýšiť stabilitu stromov (najmä zásahmi v mladších porastoch), vytvoriť svetlejšie a teplejšie prostredie. Mnohé typy lesa reagujú na zníženie zápoja zaburinením alebo rozvojom krovitej etáže, preto býva potrebné kombinovať ho s kosením alebo pastvou (súčasná legislatíva ju neumožňuje). Opatrenie je vhodné najmä pre parkové lesy a presahuje rámec bežného hospodárenia.
• vhodná časová a priestorová úprava lesa - rúbane, ale aj húštiny až žrďoviny, sú pre návštevníkov ťažko priechodné a ich priveľká koncentrácia je nežiaduca. Preto by (v prípade vyššieho významu rekreácie) mali rozmiestnenie a veľkosť rúbanísk trvalo umožňovať prechod mimo ciest. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia.

Foto: Ing. Ľubomír VOJTEK
• odstraňovanie nepotrebných bariér - odstraňovanie starých plotov, odstraňovanie alebo úprava depónií. Opatrenie presahuje rámec bežného obhospodarovania.
• spriechodňovanie bariér pre návštevníkov - budovanie a údržba lávok a mostíkov cez vodné toky, rebríkov cez skalné prahy, prielezov cez oplôtky, chodníkov popod elektrovody a p. Opatrenie presahuje rámec bežného obhospodarovania.
• údržba a čistenie ciest a chodníkov - cesty a chodníky sú významné aj v tomto type rekreačného územia (uľahčujú orientáciu, pohyb menej zdatných návštevníkov).
• spriechodňovanie okrajov lesa - tŕnité kry a hustá vegetácia sťažujú vstup návštevníkov z nelesných pôd do lesa a naopak. Preto je vhodné udržiavať okraje lesa zrezávaním, pasením a p.  Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia.
• ponechávanie výstavkov pri obnove porastov - zvýšenie atraktivity budúcich porastov (výstavky sa vyťažia až pri nasledujúcej obnove). Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia a vzhľadom na finančnú náročnosť by malo byť dôkladne prerokované zúčastnenými stranami.
• cielené ponechávanie esteticky pôsobiaceho mŕtveho dreva - ponechávanie hrubých územkov, úprava pňov  a p. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia.
• estetické úpravy zariadení, objektov a stavieb - náhrady rúrových priepustov mostíkmi, obklady betónových objektov kameňom a najmä drevom, obklady kovových zábradlí drevom, vhodná úprava skladov dreva, náhrada neestetických hospodárskych kopcov, značiek a p. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia a vzhľadom na finančnú náročnosť by malo byť dôkladne prerokované zúčastnenými stranami.
• budovanie rekreačných zariadení a objektov v porastoch - prístrešky, altánky, bezpečné ohniská (vrátane prísunu palivového dreva), rozhľadne a p. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia a, vzhľadom na finančnú náročnosť, by malo byť dôkladne prerokované zúčastnenými stranami.
• vytváranie estetických zákutí, detailov a p. - najmä v parkových lesoch. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia
• udržiavanie „poriadku“ v lesoch -  odstraňovanie a úprava zbytkov po ťažbe, odpadkov a p. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia.

Príklady nevhodných opatrení sú nasledovné:

• zalesňovanie výhľadových miest a esteticky pôsobiacich nelesných plôch - treba sa vyhnúť necitlivému zalesňovaniu takýchto miest, vhodné je dokonca chrániť ich pred náletom drevín. Platí len pre oblasti s väčším významom rekreácie.
• ťažba a približovanie dreva ohrozujúce návštevníkov cez víkendy, v plnej sezóne a p. - obnovnú ťažbu je potrebné časovať do dní, keď je návštevnosť území najmenšia.
• zakladanie porastov nevhodných pre „plošnú“ rekreáciu - plantáže využívajúce husté spony, tŕnité dreviny, alergénne dreviny (breza, jelša, topoľ,  brest, lieska) a p.
• používanie pesticídov a ďalších nebezpečných chemikálií - vykonateľné len pri dočasnej uzávere územia (pesticídy môžu byť z dlhodobého hľadiska nevyhnutné pre zachovanie rekreačnej funkcie). 

Alternatíva 3: Udržanie alebo zvýšenie atraktívnosti vzhľadu krajiny

U tejto alternatívy je cieľom rekreačné využívanie krajiny ako celku (napr. na turistiku), pričom les v nej predstavuje jeden z krajinných prvkov. Do väčšiny lesných porastov návštevník priamo nevstupuje, napriek tomu však stav lesa výrazne ovplyvňuje celkovú estetiku krajiny, klímu, prašnosť a bezpečnosť návštevníkov (lavíny) a p. Teoreticky môže dokonca existovať krajina, v ktorej sa rekreanti pohybujú len po nelesných pozemkoch (cestách, riekach) a les v nej plní len estetickú funkciu. Takto pôsobia napr. rozsiahle časti lesa v chránených územiach, do ktorých je vstup zakázaný (ochrana prírody), alebo lesy oddelené od návštevníkov nejakou bariérou (napr. vodným tokom) a lesy na strmých svahoch.

 

Väčšinu porastov teda pozoruje návštevník len zvonku, resp. aj zvonku. Pri tomto pohľade majú význam iné vlastnosti lesa, než pri pohľade zdnu: súvislosť lesného krytu, priestorová štruktúra, rozmiestnenie druhov drevín, viditeľnosť rušivých prvkov. Návštevníci sú tradične veľmi citliví na viditeľné pásové ruby, na rovnomerný spon stromov, viditeľné lesné cesty, na stopy erózie po ťažbe dreva alebo porasty zasiahnuté požiarmi. Negatívne sú vnímané aj odumreté porasty a kalamitné plochy, hoci tieto sú občas vyhľadávané tzv. katastrofickými turistami. Návštevníci uprednostňujú menej pravidelné  okraje lesa a pozvoľnejšie prechody medzi lesom bezlesím. Všetky tieto znaky sú významné len u lesov viditeľných z turistických ciest a zariadení. U lesov pre skrytých, plne postačuje bežné hospodárenie.

 

Vyššie uvedené požiadavky sú viac-menej univerzálne, inak však môže byť rekreačná krajina veľmi rôzna. Za atraktívne sa tradične považujú:

• lesoparky, resp. prímestské rekreačné lesy v okolí miest, kúpeľov a rekreačných stredísk tvoriace plynulý prechod medzi intravilánmi a voľnou krajinou. Zápoj lesných porastov by mal byť (aspoň na hraniciach s intravilánmi) rozvoľnený, okraje lesa členité, rozmiestnenie jednotlivých stromov estetické. Ďalej od intravilánov sa lesom ponecháva prirodzenejší vzhľad.
• kultúrna krajina tvorená lesíkmi, lúkami, políčkami a roztrúsenou výstavbou - v súčasnosti tento typ krajiny mizne, napriek tomu, že preň vzniklo viacero CHKO. Nároky na prirodzenosť lesov sú malé, skôr treba voliť dreviny pre danú oblasť tradičné. Hlavnými problémami sú zarastanie opustených poľnohospodárskych pôd a zánik tradičných stavieb. Lesné hospodárstvo môže spôsobiť napr. nadmerné poškodzovanie lúk približovaním dreva a neprirodzený vzhľad lesných porastov (najmä plantáží).
• prirodzená krajina je typická pre väčšinu našich chránených území resp. horských rekreačných oblastí. Lesy tu často tvoria rozsiahle komplexy a sú dobre viditeľné z vyhliadkových bodov aj údolných ciest. Verejnosť často považuje tieto oblasti za „divočinu“ a preto býva veľmi citlivá na viditeľné príznaky obhospodarovania, ktorých „maskovanie býva v hospodárskych lesoch na strmších sklonoch obtiažne. Verejnosť zvyčajne nie je schopná rozpoznať „neprirodzenosť“ lesa, citlivá býva skôr na pásové ruby, lesné cesty, mechanizmy a „neporiadok“ po ťažbe.

Celkovo možno povedať, že pre náročnejšiu rekreáciu je vzhľadová atraktívnosť krajiny nevyhnutná, je však zvyčajne dosiahnuteľná ťažšie než vyhovujúci stav lesa v okolí chodníkov a ciest (preto je aj menej bežná a návštevníkmi viac cenená). Aplikovanie uvedených opatrení môže napomôcť vytvárať priaznivejší obraz lesníctva u verejnosti, pričom náklady na ne sú často nižšie ako náklady na ochranu prírody. Pre podporu rekreačnej atraktívnosti krajiny sú vhodné najmä nasledovné opatrenia:

• prebudovy porastov na výberkové lesy - nevznikajú v nich väčšie odkryté plochy, takže porasty pôsobia z diaľky ako neobhospodarované. Pokiaľ cieľom prebudov nie je zlepšenie produkcie, ide o opatrenie nad rámec bežného hospodárenia.
• predlžovanie rubných dôb - dlhšie rubné doby znamenajú menší plošný podiel (negatívne pôsobiacich) obnovovaných porastov. Opatrenie však nesmie znížiť stabilitu a odolnosť porastov. Akékoľvek predĺženie rubných dôb nad úroveň výhodnú z produkčného hľadiska presahuje rámec bežného hospodárenia.
• obnova hospodárskych porastov účelovým hospodárskym spôsobom - Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia a vzhľadom na jeho náročnosť by sa malo obmedziť na esteticky najvýznamnejšie porasty v rekreačnej oblasti. Účelový hosp. spôsob využíva nasledovné, aj samostatne aplikovateľné, opatrenia:

• • nepravidelné tvary rubov - popri pásoch aj kliny, lichobežníky, oválne skupiny, pásy so zvlnenými okrajmi a p. Priame línie je vhodné zosúladiť s líniami terénu (rovnobežnosť s hrebienkami a dolinkami a p.),
  • zmenšovanie rubov - viac menších rubov (najmä nepravidelných) pôsobí často estetickejšie, než menej väčších,
  • predlžovanie obnovnej doby - pri jednom zásahu sa odkrýva menšia časť porastu a obnovený porast je aspoň sčasti tvorený odrastenejšími skupinami,
  • ponechávanie výstavkov - ponechané stromy alebo ich hlúčiky opticky rozčleňujú rúbane a dávajú im (aj následným porastom) prirodzenejší vzhľad.

• skracovanie pásových rubov - ruby neviesť celou dĺžkou svahu, ale rozčleniť ich na vzájomne nenadväzujúce pásy. Vyžaduje si hustú cestnú sieť. Vzhľadom na výhodnosť z hľadiska lavín a erózie ide bežné hospodárenie (pokiaľ ho existujúca cestná sieť umožňuje, inak opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia).
• úprava smerov rubov s ohľadom na smer pohľadu návštevníkov - cieľom je, aby z cesty/chodníka nebolo nevidieť celú dĺžku rúbane. Pokiaľ trasa nevedie priamo cez rúbaň, stačí aby pás nebol kolmý na ňu. Pokiaľ trasa rúbaňou prechádza, je nutné zakrivenie alebo zalomenie pásu. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia, nemusí však byť finančne náročné.
• ponechávanie porastových kulís brániacich neželaným výhľadom - úzke kulisy stromov ponechané v blízkosti chodníkov alebo vyhliadkových bodov môžu brániť výhľadu do rúbaní, na protisvahy rozpracované ťažbou a p., alebo aspoň účinok týchto pohľadov zmierniť. Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia.
• uprednostňovanie prirodzenej obnovy - porasty založené prirodzenou obnovou pôsobia prirodzenejšie a holiny sú zvyčajne zabezpečené rýchlejšie. Opatrenie je prevažne bežným hospodárením. Zákazy využiť umelú obnovu na zavádzanie produkčne výhodnejších drevín by však mali byť kompenzované.
• používanie „bioskupín“ pri umelom zalesňovaní holín - zalesňovanie vo forme skupín oddelených medzerami pôsobí prirodzenejšie. Pri tomto spôsobe zalesňovania sa znižuje využitie porastovej plochy, nižšie sú však aj náklady na sadbový materiál a zvyšuje sa stabilita porastov. Zvyšujú sa náklady na ošetrovanie kultúr (vyhľadávanie sadeníc, nižšia koncentrácia prác). Opatrenie presahuje rámec bežného hospodárenia.

Za opatrenia nevhodné z pohľadu estetiky krajiny považujeme:

• dlhé a priame pásové ruby - verejnosť tieto ruby často považuje za „holoruby“, bez ohľadu na existenciu prirodzeného zmladenia, a vníma ich veľmi negatívne. Preto ich účinok zmierňujeme pomocou vyššie uvedených opatrení.
• striedanie drevín v radoch, pásoch alebo ďalších pravidelných tvaroch - rovné rady alebo striedavé pásy rôznych drevín bývajú viditeľné ešte desaťročia po obnove. Pri obnove sa treba vyhýbať vzniku akýchkoľvek pravidelných tvarov a čiar.
• zakladanie plantáží - plantáže drevín s pravidelnými sponmi a krátkymi rubnými dobami sú v rekreačnej krajine nežiaduce (hoci pri nedostatku vhodnejších porastov bývajú aj ony rekreačne využívané).