Systematických monitoring zdravotného stavu lesov na Slovensku, rovnako ako vo väčšine európskych krajín, sa zaviedol v polovici 80-tych rokov minulého storočia. Jeho primárnym cieľom bolo sledovať a hodnotiť priestorovú distribúciu a časový vývoj poškodzovania lesov pod vplyvom imisií. Išlo o veľkoplošný extenzívny monitoring v pravidelnej sieti 16x16 km - monitoring I. úrovne. V polovici deväťdesiatych rokov sa súčasťou monitoringu stalo podrobné hodnotenie lesných ekosystémov, vplyvov antropogénnych aj prírodných stresových faktorov a procesov prebiehajúcich v lesoch, a to na menšom súbore plôch, ktoré reprezentujú typické lesné ekosystémy jednotlivých krajín - monitoring II. úrovne.

V súčasnosti možno hovoriť o komplexnom monitoring lesov a environmentálnych interakcií, ktorého výhodou je používanie rovnakých metód v celej Európe. Zahrňuje množstvo veličín charakterizujúcich stav lesných drevín (defoliácia, prírastok, chemizmus listov a ihličia), výskyt škodlivých činiteľov, meteorologické prvky, kvalitu ovzdušia (v súčasnosti so zameraním najmä na ozón), kvantitu a kvalitu atmosférickej depozície (podkorunové zrážky, stok po kmeni, zrážky na voľnej ploche), kvantitu a kvalitu pôdneho roztoku, fyzikálne a chemické vlastnosti pôd, vlhkosť pôd, rastlinné spoločenstvá, fenologický priebeh, kvantitu a kvalitu opadu. V súčasnosti sa overujú a rozvíjajú metódy pre monitorovanie indikátorov biodiverzity lesných ekosystémov a faktorov, ktoré ju ovplyvňujú.

Bázu monitoringu lesov na Slovensku 112 plôch extenzívneho monitoringu v sieti 16x16 km (I. úroveň) a 7 plôch intenzívneho monitoringu (II. úroveň), pričom vybavenosť týchto plôch zatiaľ nie je na rovnakej úrovni. Výsledky umožňujú hodnotiť trendy vývoja veličín (napr. koncentrácie ozónu, depozície síry a dusíka), vzájomné vzťahy medzi faktormi prostredia a reakciou drevín (napr. kvantita zrážok – vlhkosť pôdy – defoliácia – prírastok). Zároveň slúžia ako podklad pre modelovanie alebo kalibráciu modelov (kritické úrovne, kritické záťaže a ich prekračovanie).