Smrek obyčajný Picea abies patrí medzi najviac zastúpené dreviny na Slovensku a ako taký sa hojne vyskytuje aj v našich chránených územiach. Aj keď je súčasné zastúpenie smreka na Slovensku umelo zvýšené vplyvom lesného hospodárstva, a táto skutočnosť býva ochrancami prírody často kritizovaná, je možné povedať, že smrečiny sú súčasťou našich chránených území „v dobrom i zlom“. Smrečiny chránime z viacerých dôvodov: buď ide o zachované prirodzené porasty hodné ochrany, alebo sú ideálnym prostredím chránených živočíchov a rastlín, alebo sú súčasťou územia chráneného z iných dôvodov (s výskytom skalných útvarov, vodopádov, jazier, horských lúk a pod.).

Smrek je v súčasnosti našou najproblémovejšou drevinou. Je náchylný na poškodenie vetrom a snehom ako aj viacerými významnými hmyzími škodcami a hubovými ochoreniami. Súčasné zmeny klímy spôsobujú, že niektorí škodcovia (najmä lykožrút smrekový) ho napádajú aj vo vysokých polohách, kde bol predtým v bezpečí. Smrek je teda drevinou, u ktorej (v súčasnosti) snáď najmenej zo všetkých drevín platí, že ponechanie jeho porastov na „matku prírodu“ nemôže ničomu uškodiť. Problémy zo smrečinami v chránených územiach nás nútia zamýšľať sa nad cieľmi a prioritami ochrany prírody viac, než je tomu u iných porastov. Takéto zamyslenie však môže byť aj užitočné - privedie nás k zamysleniu sa nad otázkami, ktoré sú v podstate všeobecne platné, u hoci u iných drevín zatiaľ nie sú na programe dňa.