1. Rastlinné liečivé produkty
Rastlinná liečba je pravdepodobne
taká stará ako ľudstvo. Túto domnienku potvrdzujú aj palynologické výskumy
predhistorických sídlisk. Fosílne peľové zrnká identifikujú rastlinné druhy,
ktoré slúžili buď ako potraviny alebo liek. Spočiatku sa na liečbu využívali
iba divorastúce druhy. Existujú však dôkazy, že už minimálne 4000 rokov p.n.l.
sa liečivé rastliny pestovali.
MATA PIEPORNÁ (Mentha piperita)
Je jednou zo všeobecne používaných liečivých a koreninových rastlín. Je to
mnohonásobný kríženec, ktorý sa v prírode nevyskytuje. Je kultúrnou
rastlinou, v Anglicku doloženou už v 17. storočí. Pestuje sa množstvo
druhov, napr. mäta rolná (s vysokým obsahom mentolu), ďalej mäta vodná,
dlholistá, klasnatá, voniaca po jablkách, citróne a.i. Pestujú sa aj okrasné
rastliny s citrónovou príchuťou, s kučeravými listami a.i. Do
strednej Európy ju priniesli Rimania. Mätové čaje sa užívali už
v staroveku, vo východnej Indii sa mäte pripisuje ochladzujúci účinok. My
ju dodnes poznáme skôr ako liečivú rastlinu na čaje, pri zažívacích poruchách
a kataroch priedušiek.
Mäta pieporná je viacročná kultúrna rastlina, ktorá dorastá až do výšky 60 cm. Je
výrazne aromatická po mentole. Pestuje sa v kyprej pôde s dostatkom
vlahy. Mladé rastliny nesmú vyschnúť, staršie rastliny sa zalievajú až
čiastočne vysušené. Vňať na sušenie trháme na začiatku kvetu (júl)
a druhýkrát v auguste. Čas od času treba časť trsu zostrihať až po
zem, aby sa mäta omladila. Pre kuchynskú potrebu odrezávame čerstvé výhonky
v priebehu celého roka. Pestuje sa delením trsov, alebo
z predpestovaných sadeníc. Mäta obsahuje silicu bohatú na mentol,
triesloviny, horčinu, flavonové glykosidy, vitamíny, (napr. v 100 g
čerstvej hmoty je 25 mg vitamínu C), minerálne látky a.i.
Ľudové liečiteľstvo :
Mäta obsahuje látky, ktoré majú utišujúce, antiseptické, protikŕčové,
protizápalové a stimulujúce účinky. Podporuje zažívanie, vylučovanie žlče,
pôsobí proti plynnatosti a hnačke. Zlepšuje sústredenie a pomáha pri
bolesti hlavy. Vyrába sa z nich chladivá masť a oleje proti bolestiam
svalov. Výborný je mätový čaj a kúpeľ, ale kojenci a malé deti
mätu neznášajú !
V kuchyni - je
skvelá pri príprave octov, sirupov, na korenenie paradajkových nápojov. Mäta
údajne odpudzuje mravce, mšice, blchy i myši.
V menšom
množstve sa hodí do nádievok, zeleninových pokrmov, na baranie, jahňacie
a rybacie mäso, do zelených omáčok a majonéz, pomazánok, ryže,
strukovín, šalátov, paradajok, uhoriek, bylinkových masiel, syrov, plnenej
zeleniny, zapekaných zemiakov so zeleninou a.i. Koreníme menšími dávkami
a ak ju používame na čaj, nepime ho pravidelne! Mladé lístky sa veľmi
dobre hodia na kandizovanie.
MEDOVKA LEKÁRSKA (Melissa officinalis)
Medovka je ďalšou liečivou a koreninovou rastlinou pochádzajúcou zo stredomoria. Jej
skvelé účinky poznali už starí Gréci a Rimania. Do strednej Európy ju
v 13. storočí zrejme priniesli mnísi karmelitáni. Neskôr, v 17. storočí,
vynašli liek proti zažívacím problémom a bolestiam hlavy, obsahujúci
taktiež medovku – karmelitské kvapky – používané dodnes. Medovka ako skutočne
medonosná rastlina sa zavesovala k úľom, aby prilákala včely. Taktiež sa
považuje za bylinu privolávajúcu lásku a v aromaterapii sa
používa proti depresiám.
Medovka je trvalá bylina
s príjemnou citrónovou vôňou až do doby kvetu. Potom sa aróma stráca. Je
vysoká až 80 cm, s ochlpenou lodyhou, vajcovitými listami a kvitnúca.
Kvety sú drobné, biele, fialkasté alebo svetloružové. Dá sa pestovať zo semena
i delením, rastie na slnečnom mieste v záhrade alebo
v črepníku. Jedna rastlina stačí pre celú rodinu. Darí sa jej vo veľkých
kvetináčoch pred oblokom, v miestnosti na svetlom, nie príliš teplom
mieste. Potrebuje plné slnko. Kvetináče treba premiestniť do bytu až keď začnú
trvalé mrazy. Veľké rastliny treba radikálne zostrihať, v marci postaviť
na svetlo a pravidelne polievať. Pestovaná v záhrade nie je citlivá
na chlad, zostrihaná prezimuje bez problémov. Mladé rastlinky nesmú vyschnúť,
staršie znesú aj sucho. Listy obsahujú až 150 mg vitamínu C v 100 g, veľa
karoténu, 0,25% silice, trieslovín, flavonoidov a.i.
Ľudové liečiteľstvo :
Čaj z medovky podporuje trávenie, uvoľňuje kŕče čriev, pôsobí proti
plynatosti. Celkovo ukľudňuje a je vhodný pri predráždení a poruchách
spánku. Používa sa aj v kozmetike, do kúpeľov i do vonných
vankúšikov. Je to diétne korenie.
V kuchyni - ako
korenie ju najlepšie používame čerstvú všade tam, kde je vhodná jej citrónová
vôňa. Vňať sa na sušenie trhá dvakrát do roka pred rozkvitnutím. Pre kuchynskú
potrebu sa listy otrhávajú po celý rok. Často sa kombinuje s estragonom.
Každé jedlo, ktoré sa dochucuje citrónovou šťavou, bude lepšie, ak sa do neho
pridá zároveň aj niekoľko lístkov medovky. Chutí v omeletách, jogurte,
ryži, v bylinných omáčkach, masle a pomazánkach. Hodí sa
k rybám, zverine, kurčatám, do nádievok, húb, kyslej kapusty a do
šalátov. V Španielsku sa pridáva do paradajkových pokrmov, do polievok
a do dusených a zapekaných zelenín. Medovku pridávame do hotových pokrmov,
nevaríme ju.
ROZMARÍN LEKÁRSKY (Rosmarinus officialis - morská rosa)
Rozmarín lekársky je stálozelený vytrvalý ker až 2 m vysoký, jeho domovom je juhozápadné
Stredomorie. Pestuje sa od staroveku a bol zasvätený bohyni Venuši ako symbol
lásky a vernosti. Preto sa doteraz používa pri svadbách. Používal sa
taktiež ako dezifenkčný prostriedok vo väzniciach, v dobe moru sa nosila
vetvička zavesená na krku. Je známych veľa povier, ale sú v nich aj zrnká
pravdy.
Rozmarín u nás môžeme pestovať len ako izbovú rastlinu, ktorá môže byť cez leto vonku
Potrebuje veľmi svetlé a teplé miesto. Je citlivá na mráz nad 5 stupňov.
V teplejších oblastich Európy sa pestuje aj ako živý plot. Treba ho
udržiavať v mierne vlhkej pôde. Najlepšie sa rozmnožuje zrelými, asi 10 cm
odrezkami z výhonkov. Zakoreňujeme ho vo vlhkom piesku alebo vo vode. Dá
sa taktiež množiť zo semena. Čerstvé výhonky sa trhajú priebežne, nesmú sa
otrhať príliš, najviac do tretiny výhonku. Konce výhonkov treba strihať a
tvarovať, aby rastlina záskala pekný tvar. Nové výhonky vyženie vo februári.
Listy obsahujú až 3% mnohozložkovej silice gáfrovej vône, flavonoidy, horčinu, triesloviny
a ďalšie látky. Zaujímavý je vysoký obsah vápnika, organizmom dobre
vstrebateľný.
Ľudové liečiteľstvo :
Rozmarín je liečivá rastlina. Čaj pripravujeme z polievkovej lyžice
rozmarínu, ktorú zalejeme 3 dl vriacej vody. Pomáha pri nervovom vypätí, pri
bolestiach hlavy, celkovo ukľudňuje a pôsobí proti stresu. Podporuje krvný
obeh. Podporuje trávenie, obmedzuje rast bakterií, je močo a žlčopudný, a
preto sa používa pri príprave tučnejších jedál. Masti pôsobia proti
reumatickým bolestiam, nálev sa používa ako kloktadlo. Dáva sa i do
voňavých vrecúšok pre pokojný spánok i na prevoňanie miestností, do
vonných zmesí (potpouri). Používa sa i do skríň na odpudzovanie hmyzu
a pri aromatizácii bielizne.
V kuchyni - na
použitie trháme mladé listy pred rozkvitnutím a sušíme v tieni. Inak
pre okamžitú potrebu používame mladé lístky počas celého roka. Používajú sa
v menších dávkach – do pokrmu pre 4 osoby stačí lyžička lístkov. Koreníme
baranie a bravčové mäso, ryby, jahňacinu, pridávame k cuketám,
baklažánu, paradajkovým pokrmom, na pizzu, cestoviny, varené zamiaky, na mleté
mäsá, do cestíčok na vyprážané ryby a zeleninu. Chutí
i v divine, sviečkovej na smotane, používa sa pri grilovaní,
na aromatizáciu octov a olejov. Chuť i aróma sú veľmi výrazné,
hodia sa do zmesí s cesnakom, cibuľou, levanduľou. Býva súčasťou zmesí
korenia, napr. provensálskeho. Do hotových pokrmov pridávame až tesne pred
dokončením, aby silica nevyprchla. Rozmarín vo väčších dávkach pôsobí opojne.
ŠALVIA LEKÁRSKA (Salvia officinalis)
V antike sa užívala proti hadiemu uštipnutiu a proti
tuberkulóze. Údajne zlepšovala činnosť mozgu a pamäť. Už vtedy sa
používala ako kloktadlo pri bolení hrdla. Rimania údajne tak verili
zázračným účinkom tejto rastliny, že hovorievali:
Prečo by sme zomierali, keď nám rastie šalvia?!
Šalvia je trvalý
poloker 0,5 m vysoký. Na listnatých lodyhách rastú šedozelené plstnaté oválne
listy s modrofialovými alebo bielymi kvietkami. Existuje viacero druhov
rôznych farieb a všetky možno používať v kuchyni, i keď základný
druh je najvhodnejší.
Príbuzným druhom je šalvia muškátová (Salvia
sclarea), jej vňať i kvet vonia aromaticky až opojne po levanduli
a muškáte. Jedlá koreníme šalviou veľmi opatrne, pri spoločnom korenení
rozmarínom, dostávajú jedlá veľmi zaujímavú chuť. Je to rastlina s veľmi
dekoratívnymi kvetmi. Aromatizujú sa ňou vína a užíva sa i do
mäsitých a zeleninových pokrmov.
Pochádza zo
Stredomoria. Šalvia lekárska má silne korenistú vôňu a aromaticky zvieravú
horkastú chuť. Obľubuje slnko na južnom balkóne. Rozmnožuje sa semenami
vysievanými na jar, alebo aj na jeseň do debničiek. Možno ju rozmnožovať aj
delením trsov v jarnom období. V zime ju umiestňujeme taktiež priamo
na obloku a udržujeme viac v suchu než v prílišnej vlhkosti. Ako
korenie sa užívajú najčastejšie čerstvé listy zbierané podľa potreby, na
sušenie sa odrezáva vňať pred zakvitnutím. Používa sa aj čerstvý kvet na
zdobenie šalátov a múčnikov. Vôňu a chuť šalvie vytvárajú
predovšetkým silice (1,5 – 2.5%), gáfor, borneol, tujon, vysolý obsah
trieslovín (8%), horčiny, flavonoidy. Obsahuje taktiež látky zabraňujúce
poteniu a látky hormonálnej povahy, kyselinu nikotinovú a iné zložky.
Ľudové liečiteľstvo :
Šalvia obsahuje veľké množstvo protizápalových a dezinfekčných látok,
pôsobí proti hnačke, podporuje trávenie, činnosť žlčníka a pečene. Taktiež
sa používa ako kloktadlo pri zápaloch ústnej dutiny. Pôsobí proti zápachu
z úst a čaj znižuje hladinu cukru v krvi.
V kuchyni - pre
svoju výraznú chuť a vôňu sa používa v menších dávkach. Patrí na
jahňacinu, baraninu, k teľaciemu mäsu, rybám. Hodí sa k tučným
jedlám, syrom, karbonátkam, pečeni, pečeným kačkám, do vaječných pokrmov,
fazule, cestovín s paradajkami, k cukinám i do zeleninových
polievok. Hodí sa do akýchkoľvek mäsových závitkov. Výborné sú mladé lístky
obalené vaječným cestíčkom a usmažené. Môže sa používať pri príprave
držiek. Listy sú bežnou súčasťou bylinkových koreniacich zmesí. Na jednu porciu
pokrmu užívame 1-2 čestvé lístky, alebo špetku sušenej šalvie. V USA sa
šalvia pridáva do bravčových klobás, v Anglicku sa šalviou ochucujú pečené
kačky.
2. Živočíšne liečivé produkty
Med
Med je odpradávna cennou kalorickou a energetickou
potravinou. Pre veľké množstvo monosacharidov sa glukóza v organizme efektívne
využíva už krátko po užití medu.
Med má mnohostranné terapeutické využitie- pri infekčných
chorobách, chorobách tráviacich ústrojov.
Tradične sa
osvedčuje pravidelné užívanie medu pri dlhodobých prieduškových
a pĺúcnych chorobách.
Propolis
Propolis produkuje včela medonosná. Propolis má svoje
účinky široké využitie vo farmaceutickom priemysle. Propolisové maste
alebo roztoky sa používajú pri liečbe kožných chorôb, v stomatológii, pri
úprave krvného obrazu alebo na podporu regenerácie organizmu.
Včelí jed (apitoxín)
Včelí jed je špeciálny sekrét jedovej žľazy včely
medonosnej. Má výrazné baktericídne vlastnosti. Osvedčuje sa pri liečbe
reumatických chorôb.
Jelení loj
Už staroveký lekár Hippokrates sa zmieňuje o tuku z jelenej zvery – jeleňom loji – ako o
prostriedku pre starostlivosť o suchú a drsnú pokožku. V súčasnosti
sa jelení loj používa hlavne v kozmetickom priemysle.
