Vranovec štvorlistý (vranie oko) (Paris quadrifolia)

Asi 40 cm vysoká bylina, so vzpriamenou lysou stonkou a listami v praslene zvyčaje po 4. Kvet je jediný koncový, uprostred štvorice listov, dozrieva z neho asi 1 cm veľká bobuľa. Jedovatá je celá rastlina. Najčastejšie sa vyskytujú otravy čiernomodrými bobuľami, ktoré si konzumenti z nevedomosti zamenia za plody čučoriedky, má však nepríjemnú chuť a zápach. Otrava sa prejavuje zvracaním, hnačkou, bolesťami hlavy a zúžením zreničiek. Nekončí sa smrťou, pretože účinné látky - saponíny sa ťažko vstrebávajú. Potrebný je však výplach žalúdka.

 

Ide o bežný druh jedľových bučín a bučín, rastie aj v smrečinách, umelých aj prirodzených až po hornú hranicu lesa, občas aj na pasienkoch. Spravidla sa vyskytuje len roztrúsene.

 

 

Latinské meno vranovca sa prevzalo z gréckej mytológie, bobuľa predstavuje jablko sváru z báje, v ktorej mal  Paris  rozhodnúť spor  medzi Aténou, Hérou a Afroditou.

 

http://botanika.wendys.cz/kytky/K313.php

http://sk.wikipedia.org/wiki/Vranovec_štvorlistý

 

 

Samorastlík klasnatý (Actaea spicata)

Asi 30-70 cm vysoká silne zapáchajúca rastlina, listy sú veľké striedavé trojpočetné nepárno perovité zložené, kvety tvorí jeden koncový dlhostopkatý strapec, plody sú bobule, spočiatku zelené, neskôr modré až čierne. Je to trváca bylina, ktorá celá obsahuje protoanemonín, preto je  jedovatá (najmä bobule). Ide o kardiogenický toxín, ktorý pôsobí ako okamžité sedatívum na srdcový sval. Požitie môže viesť k zástave srdca a smrti. Iné zdroje  uvádzajú ako príznak aj gastroenteritídu so závratmi, mdlobami a  kŕčmi.

 

Zvieratá sa jej pre horkú chuť vyhýbajú. Bobule sú neškodné pre vtáky, ktoré rozširujú semená tejto rastliny.

 

Vyskytuje sa bežne v lesoch celej Európy od podhorského stupňa až po hranicu lesu, ojedinele aj v kosodrevine.

 

 

 

http://fle.czu.cz/~hejcman/Prednasky/Ekologie_rostlin7_Jedovate_rostliny.pdf

http://en.wikipedia.org/wiki/Actaea_spicata

 

 

Prilbica (Aconitum)

Už v antike používali traviči šťavu z dužnatých koreňov, aby sa zbavili svojich  protivníkov alebo neobľúbeného panovníka..

 

Rod prilbica zahrňuje asi 200 druhov, ktoré rastú na severnej pologuli. Všetky prilbice sú jedovaté byliny. Za najjedovatejšiu  rastlinu v Európe je považovaná Prilbica modrá (Aconitum napellus). U nás rastie hlavne vo vyšších nadmorských výškach, často v kosodrevine alebo popri horských potokoch, väčšinou na vápencovom podloží. Poznáte ju podľa dlhých strapcov tmavo modrých kvetov ktorých horné lupienky sú zrastené v prilbu. Okrem nej v horách rastie podobná prilbica pestrá (Aconitum variegatum), prilbica moldavská (Aconitum moldavicum) s užšími ružovofialovými kvetmi a prilbica žltá (Aconitum lycoctonum). Žlté kvety a nitkovité listy má prilbica jedhoj (Aconitum anthora), vyskytujúca v nižších polohách, najmä v dubinách.

 

Obsahujú diterpenoidné alkaloidy, ako je napr. akonitin (jeden z najprudších a najrýchlejšie pôsobiacich rastlinných jedov). Najvyšší obsah  alkaloidov je v listoch a v koreňoch (okolo 0,5%), ich obsah však závisí hlavne na stanovišti, na ktorom rastlina rastie, a tiež na ročnom období (v koreňoch je najmenej alkaloidov počas kvitnutia, ich obsah rastie v jeseni a maximum dosiahne počas zimy).

 

Drogu však nezbierajte a neužívajte(!), lebo jednak je  smrteľne jedovatá a okrem toho je aj chránenou rastlinou.

 

Izolovaný akonitin sa používa v lekárstve.

 

Príznaky otravy sa objavujú už po užití asi 0,2 mg akonitinu, smrteľná dávka pre človeka je asi 3 až 6 mg, teda len niekoľko gramov koreňa. Prvé príznaky sa objavujú už po niekoľkých minútach, smrť môže nastať v priebehu niekoľkých hodín. Ak požije človek väčšiu dávku akonitínu alebo časti rastliny, veľmi skoro sa dostavia príznaky otravy. Vznikne zvláštny pocit mravčenia v zadnej časti ústnej dutiny, ktorý sa rozšíri na celú tvár a hlavu. Neskôr postúpi na končeky prstov rúk a nôh, na uši, do panvovej oblasti a na chrbát. Potom nasleduje úplné znecitlivenie. Zároveň sa dostavia celkové príznaky, ako je potenie, zvracanie, kolikové hnačky, pokles teploty, zimnica, poruchy srdcovej činnosti a veľká svalová slabosť. Dýchanie sa stáva povrchnejšie a smrť nastane poškodením srdca a zastavením dýchania.

 

Prognóza otravy prilbicou je vážna, aj ťažké otravy sa však dajú prežiť, ak sa podarí udržať činnosť srdca a dýchanie. Prvá pomoc spočíva vo vyvolaní vracania, nevyhnutné je však okamžite privolať lekársku pomoc!  Údajne sa pri deťoch vyskytli otravy aj po cucaní sladkého nektáru z kvetov! Aj pri dlhšom kontakte s kožou sa môžu dostaviť ľahké príznaky otravy - preto sa rastliny dotýkajte radšej len v rukaviciach.

 

http://botanika.wendys.cz/kytky/K153.php

 

 

Brečtan popínavý (Hedera helix)

Vždyzelený popínavý krík, alebo liana, jediný zástupca čeľade aralkovitých u nás. Má trojlaločné až päťlaločné listy na kvitnúcich konárikoch vajcovité, s celistvým okrajom. Zo zelenkastých kvetov v okolíkoch dozrievajú na jar modročierne bobule. Dožíva sa až 500 rokov - niektorí autori uvádzajú až 1000 rokov. Starí jedinci môžu mať kmeň s priemerom až 1 m (len v teplejších krajinách), dĺžka liany (aj na Slovensku) môže byť aj 20 m. Vo vyšších polohách má často len rozmery  byliny. Vyskytuje sa v lesoch nižších až stredných polôh, napr. v lužných lesoch, dubinách, vápencových bučinách - čím vyššie, tým viac je viazaný na vápence. Nechával sa popínať po múroch, ktoré však poškodzoval, takže dnes sú už takéto stavby vzácne.

 

Pre jeho liečivé účinky sa zbiera list a to najlepšie na jar.

 

Obsahuje hlave  saponiny (najviac hederasaponin C).

 

Brečtan podporuje vykašliavanie, podporuje činnosť obličiek a žlčového systému, zvonku sa aplikuje na vyrážky, sedací kúpeľ dobre pôsobí na  hemoroidy, obklad z listov pomáha pri bolestiach kĺbov, na drobné popáleniny sa osvedčil obklad z asi 5 minút povarených listov.

 

 

Vzhľadom k tomu, že brečtan je vo väčších dávkach toxickou drogou, nesmú sa prekračovať doporučené dávky ani ho užívať  dlhodobo. Najjedovatejšou časťou rastliny sú bobule, otrava dieťaťa môže nastať po užití 5 bobuliek. Otrava sa prejavuje zvracaním a preháňaním, postihnutému treba dať živočíšne uhlie. Citliví jedinci navyše môžu reagovať podráždením kože po dotyku na mladé, ešte chlpaté brečtanové výhony - títo jedinci by nemali brečtan používať ani v terapii.

 

Brečtanové vence symbolizovali od staroveku manželskú vernosť, ale tiež priateľstvo, družnosť a opitosť - boh úrody, plodnosti, vína a veselosti Dionýzos, alebo Baccus býva zobrazovaný s brečtanovým vencom.

 

http://bylinky.czweb.org/

http://botanika.wendys.cz/kytky/K489.php

http://sk.wikipedia.org/wiki/Brečtan_popínavý

 

 

Vtáčí zob (Ligustrum vulgare)

Ker dorastajúci do výšky 2-4 m, kopijovité  lesklé listy opadávajú až po prvých silnejších mrazoch, drobné biele voňavé kvety (VI-VII) sú zoskupené do bohatých koncových metlín. Plody sú guľaté, lesklé čierne bobule s fialovou dužninou, niekedy vydržia na kríku celú zimu.

 

Tento ker tvorí krovinnú vrstvu (podrast) dubín a cerín, vystupuje aj do vyšších polôh, tu však už nie je taký hojný. Častý je aj v borinách, na medziach a v živých plotoch (dobre znáša orez).

 

Všetky časti, hlavne plody, obsahujú doteraz málo prebádané glykozidy (napr. ligustrin). Toxicita je pomerne nízka, okrem toho majú bobule nepríjemne trpkastú chuť. Pokiaľ bobule niekto zje (hlavne deti), tak príznaky otravy sa prejavia  ťažkými žalúdočno - črevnými problémami, hnačky, vracanie až kŕče a celkové ochromenie krvného obehu. Lokálne sa to prejaví ako podráždenie pokožky. Prvá pomoc pri skonzumovaní väčšieho množstva bobúľ spočíva v tom, že vyvoláme zvracanie a urýchlený odvoz do nemocnice.

 

http://bylinky.czweb.org/