Neumyté lesné plody a dokonca aj jahody vo Vašej vlastnej záhrade môžu byť zdrojom životu nebezpečnej pásomnice, ktorá parazituje na ľudskej pečeni. Nakazený jedinec často až po rokoch zistí, že sa nakazil a vtedy je už obyčajne neskoro.

 

Pásomnicu líščiu (Echinococcus multilocularis) u nás najčastejšie prenášajú líšky. Larválne štádium tohto parazita spôsobuje u človeka závažné ochorenie - alveolárnu echinokokózu, ktorá sa  prejavuje tvorbou mnohopočetných cýst v pečeni alebo iných orgánoch, napr. mozgu. Jedná sa o vysoko agresívne, smrteľné ochorenie pečene v mnohom podobné rakovine pečene.

 

Alveolárna echinokokóza je pre človeka nebezpečná predovšetkým preto, že dosiaľ nebola vyvinutá účinná terapia. Infikovaný človek musí doživotne užívať lieky zastavujúce rast parazita, v niektorých prípadoch je nutná transplantácia pečene. Jej diagnostikovanie a liečbu komplikuje veľmi dlhá inkubačná doba 5 až 15 rokov. Tiché ochorenie prepukne zväčša až po rokoch. Neliečené zabíja.

 

Človek sa nakazí vajíčkami pásomnice, ktoré sú vylučované trusom líšok, ale aj iných mäsožravcov.

 

V Európe je hlavným prenášačom nákazy líška obyčajná (Vulpes vulpes), na ktorú sa nákaza prenáša z hlodavcov. V USA a Kanade sa parazit šíri aj kojotmi. V Arktíde je hlavným prenášačom líška polárna (Alopex lagopus).

 

Z domácich zvierat sa nákaza ľahko prenáša nakazenými psami - v niektorých oblastiach výskytu (Aljaška, Čína a Európa) môžu byť psy dokonca hlavným zdrojom prenosu.

 

Vajíčka parazita sa dostávajú do prostredia s trusom napadnutých líšok, vlkov, kojotov, psov i mačiek, u ktorých pásomnica líščia parazituje v tenkom čreve. S trusom sa vajíčka môžu dostať aj na srsť postihnutých zvierat. Na človeka sa nákaza prenáša vajíčkami parazita v kontaminovanej potrave resp. vode alebo pri priamom kontakte s nakazenými zvieratami resp. ich trusom. Najčastejšie sa človek nakazí nepriamo pri zbere a konzumácii lesných plodov, húb a zbere liečivých plodov, keď si po príchode domov plody a ruky poriadne neumyje.

 

Nákaza sa na človeka môže preniesť aj stykom s kontaminovanou pôdou pri prácach v záhrade, na poli či pri terénnych prácach v lese, vodou z kontaminovaných studničiek a vdýchnutím prachu kontaminovaného vajíčkami pásomnice pri pobyte v rizikových oblastiach.

 

 

Rizikové faktory

 Rizikovými faktormi podieľajúcimi sa na vzniku infekcie u človeka sú nedodržanie osobnej hygieny pri práci v záhrade, pobyte v prírode a pri kontakte s voľne žijúcimi i domácimi mäsožravcami. Riziku sú vystavení aj obyvatelia rodinných domov, ktorým do záhrad zablúdia líšky a majitelia záhradiek v záhradkárskych oblastiach. Líšky parazit najviac roznášajú vo svojom prirodzenom prostredí, ale keďže dnes nie je ničím výnimočným nájsť líšky aj na sídliskách miest, opatrnosť je na mieste najmä v oblastiach s najvyšším výskytom prípadov ochorenia.

 

Výskyt na Slovensku

Od roku 2000 bolo na území Slovenska diagnostikovaných 11 prípadov alveolárnej echinokokózy  u ľudí, pričom takmer všetky tieto prípady ochorenia sa vyskytli u obyvateľov severného Slovenska (Žilinský a Prešovský kraj) kde je v rámci SR najvyššie percento nakazených líšok - ich podiel sa odhaduje až na šesťdesiat percent. V rokoch 2000 až 2006 bolo v rámci prieskumu vyšetrených 4 026 líšok hrdzavých z celého územia Slovenska, z ktorých bolo infikovaných 1 253, čo predstavuje 31,1 %. Najviac ich bolo zistených na severovýchodnom a severozápadnom Slovensku. Výsledky výskumu potvrdzujú, že výskyt pásomnice u líšok v niektorých okresoch Trenčianskeho, Žilinského a Prešovského kraja dosahuje 40 až 60 %. Rekordérkou bola líška z okolia Podolínca v okrese Stará Ľubovňa, ktorej výskumníci z tenkého čreva izolovali až 245 000 pásomníc.

 

Príčiny nárastu výskytu ochorenia

Najpravdepodobnejšou príčinou rozšírenia parazita v prírode je premnoženie  líšok, ktoré na Slovensku nemajú významného prirodzeného predátora. Na začiatku 90. rokov sa počet líšok v jarných mesiacoch pohyboval okolo 6 tisíc. Tento rok to však už podľa odhadov poľovníkov bolo vyše 21­ tisíc. Šíreniu parazita pomáhajú aj vlhké roky ako je aj tento.

 

Výskyt vo svete 

Prirodzený areál rozšírenia tohto životu nebezpečného parazita sa rozprestiera od Severnej Ameriky cez Európu, strednú a východnú Áziu až po severné oblastí Japonska.

 

Výskyt v Európe

K intenzívnejšiemu šíreniu nákazy v strednej Európe prispeli v posledných desaťročiach najmä zmeny v populačnej dynamike líšok. V období rokov 1970 - 1985 najprv došlo k poklesu populácií v dôsledku epidémie besnoty. Po úspešnom zavedení očkovacích programov sa však početnosť líšok v Európe v krátkom čase zvýšila viac ako 4-násobne. V rovnakom čase sa životný priestor líšok vplyvom zmien vo využívaní krajiny rozšíril smerom do urbanizovaných oblastí a tento trend ďalej pokračuje. Napríklad vo Švajčiarsku sa veľké populácie líšok stali súčasťou všetkých veľkých miest. V Zürichu sa počet odstrelených resp. nájdených mŕtvych líšok od roku 1985 zvýšil viac ako 20-násobne. Dôvodom dramatického nárastu sú ekologické faktory, úspešný očkovací program proti besnote a ľahší prístup k zdrojom potravy v urbanizovanom prostredí.

 

Krajinami s najvyšším výskytom nakazených líšok v Európe sú Švajčiarsko, Francúzsko a Nemecko, kde sa percento nakazenej líščej populácie pohybuje v rozmedzí 35%-65%.

 

Problematikou na človeka prenosných parazitárnych ochorení sa zaoberajú pracovníci Parazitologického ústavu SAV (napr. MVDr. Martina Miterpáková, PhD.).

 

Parazitologický ústav SAV Slovenská akadémia vied Hlinkova 3 040 01 Košice Slovenská republika www.saske.sk/pau/