Je to najsevernejšie žijúci had známy pre svoju extrémnu odolnosť voči chladnému počasiu. Je najrozšírenejším hadom sveta, jej areál siaha od Anglicka až po Sachalín, od Stredomoria až za severný polárny kruh. Je najjedovatejším hadom prirodzene sa vyskytujúcom na území Slovenska.

 

Vretenica je relatívne malý had, dospelé samice dorastajú do dĺžky až 70 cm, samci sú maximálne 60cm. Dožiť sa môžu tak 20-25 rokov. Najzvyčajnejšie sfarbenie je sivé až modrosivé s výraznou kľukatou čiarou na chrbte, existuje ale množstvo viacmenej vzácnych farebných variantov, niektoré z nich vôbec žiadnu čiaru nemajú. Spoľahlivý znak, ktorým sa vretenica vo všeobecnosti odlišuje od ostatných slovenských hadov, je štrbinovitá zornička (všetky naše užovky majú zorničky okrúhle).

 

Pri druhu vretenica rozlišujeme 3, respektíve 2 poddruhy. Ide o vretenicu severnú (Vipera berus berus), vretenicu severnú bosniansku (Vipera berus bosniensis) a nakoniec o vretenicu /severnú/ sachalinskú (Vipera /berus/ sachalinensis), pri ktorej zatiaľ nedošlo ku zhode, či ide o poddruh vretenice obyčajnej alebo o samostatný druh.

 

Ich potravou sú najmä drobné hlodavce, obojživelníky, jašterice, poprípade mladé vtáky a vtáčie vajcia.

 

Je to jediný pre človeka nebezpečný had žijúci na Slovensku. Jed vreteníc pôsobí prokoagulačne - premieňa protrombín na trombín. Avšak nebezpečenstvo predstavuje len pre starších ľudí, deti a ľudí so srdcovo-cievnymi ochoreniami. Uhryznutí však je málo a had sa pred človekom snaží utiecť. V roku 2005 bolo uhryznutých vretenicou 11 ľudí. Z toho 10 do ukazováka a jeden do sedacej časti(10 ju chcelo chytiť do ruky a jedno dievčatko ju prisadlo pri vykonávaní potreby). Táto štatistika je jasným dôkazom toho, že buď ide o nešťastnú náhodu alebo provokáciu zo strany človeka ale nikdy nie agresiu zo strany hada. Jed je pre hada to najcennejšie čo má a tvorba jedu je preňho energeticky náročná. Z tohto dôvodu si nemôže dovoliť bezdôvodne ním plytvať.

 

Ak aj napriek všetkej opatrnosti dôjde k uhryznutiu, je potrebné si zapamätať ako daný had vyzeral. Na Slovensku žije len jeden jedovatý had resp. plaz a tým je Vretenica severná (Vipera berus). Jej jed však nie je pre zdravého dospelého človeka nebezpečný - ak však nenastane alergická reakcia. V každom prípade je nutné čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc. Na pamäti však musíme mať to, že had nikdy neútočí bez príčiny a vždy sa najprv snaží človeku vyhnúť.

 

 

Čo robiť ak stretnem vretenicu?

Ak ju stretnete v prírode, najdôležitejšie je nespanikáriť a zachovať pokoj. Ak ju úmyselne nedráždite, nehrozí vám žiadne nebezpečenstvo. Treba si uvedomiť, že jed má na ulovenie veľkostne odpovedajúcu koristi. Tá je 1000x násobne menšia ako človek.

 

 

Prvá pomoc pri uhryznutí vretenicou   

Pri uhryznutí nemusí vždy dôjsť ku intoxikácii (vstreknutiu jedu do rany). V každom prípade je potrebné zachovať chladnú hlavu a vyvarovať sa prudkých pohybov, ktoré spôsobujú zrýchlenie krvného obehu a tým aj rýchlejšie šírenie jedu do organizmu. Postupovať by sa malo nasledovne:

 

Spomaliť všetku činnosť, znehybniť zasiahnuté miesto provizórnou dlahou. Je možné ranu vysávať ústami, ale len za predpokladu, že nemáme v ústach žiadne poranenia. Jed vretenice sa sliznicami nevstrebáva a v žalúdku sa rozloží. Rozrezávanie rany lekári neodporúčajú, zvyšuje sa tým riziko poškodenia tkaniva v súvislosti s prípadnou nekrózou v mieste uhryznutia. Tiež podväzovanie nie je potrebné. Jedna zo zložiek jedu spôsobuje opuchy a tak sa organizmus prirodzenie bráni prenikania jedu. Zaškrtenie musí byť najneskôr do dvoch hodín odstránené. Je potrebné si pamätať, že pokiaľ dôjde k zasiahnutiu ruky, je potrebné okamžite zložiť prstene, náramky, hodinky a podobne. Ak je jed naozaj v rane, postihnutý toto pozná okamžite. Končatina začne v mieste vpichu bolieť a opúchať, bolesť aj opuch bude postupovať smerom k telu. Rovnako sa bude zväčšovať celková nevoľnosť. Postihnutý by mal byť čo najskôr dopravený k lekárovi. Rozhodne sa neodporúča podávať alkohol. Lekár rozhodne ako postupovať s liečbou. Sérum väčšinou nie je potrebné a malo by byť použité vždy ako posledné riešenie. Aplikácia séra môže byť pre organizmus omnoho väčším zlom ako samotné uhryznutie. Ak príznaky otravy nenastanú do pol hodiny, je možné hovoriť o suchom uhryznutí, čiže vretenica v tomto prípade jed nepoužila. Aj tak by postihnutý mal vyhľadať lekára, nechať sa prehliadnuť a nechať aplikovať protitetanovú infekciu.

 

Ďaľšie informácie:

http://www.plazyunas.com/system/view.php?cisloclanku=2006050001