Začiatok chovu koní na Muráni sa datuje od r. 1950, kedy bol z podnetu  Oblastného riaditeľstva štátnych lesov v Bratislave a vojenských orgánov  založený  na Veľkej Lúke pri Muráni žrebčín. Hlavným zámerom tohto chovu bola potreba produkcie koní  horského typu pre lesné hospodárstvo a armádu.

 

V rokoch 1950-1956 boli postupne okrem strediska na Veľkej Lúke vybudované ďalšie 4 strediská:

Paseky, Dobšinská Ľadová Jaskyňa,Dobšiná  a Betlanovce.

 

V súčasnosti je chov sústredený na dvoch strediskách - Dobšiná a Veľká Lúka pri Muráni.

Počas svojej existencie je pre žrebčín charakteristická niekoľkonásobná zmena chovného cieľa ako výsledok meniacich sa požiadaviek na exteriér a úžitkovosť ťažných koní zo strany lesných závodov.

 

V chove koní na Muráni rozlišujeme 3 základné etapy, ktoré nie sú presne časovo ohraničené a navzájom sa prelínajú.

 

1) Chov huculov v čistokrvnej forme

Prvá etapa je charakteristická pre päťdesiate roky. Základom chovu bolo stádo huculských kobýl, resp. stádo kobýl huculského typu, vykúpené zo zemského chovu východného Slovenska. Vykúpilo sa viac ako sto kobýl a všetky mladé kone sa museli podrobiť ťažkým výkonnostným skúškam, aby mohli byť zaradené do prevádzky v armáde či v lese. Modernizáciou autoparku armády strácal chov pre vojsko zmysel a zameral sa už len pre potreby lesného hospodárstva

 

2) Zmohutňovací proces hucula krížením s plemenami fjord, halfling a norik

V druhej polovici 50-tych rokov požadovali lesné závody kone s väčším telesným rámcom a väčšou hmotnosťou. Preto sa pristúpilo k zmohutňovaciemu procesu hucula krížením s plemenami fjord, hafling a neskôr plemenom norik. Cieľom takéhoto kríženia začiatkom 60-tych rokov bolo vytvorenie nového plemena - slovenský horský kôň. Tento produkt mal mať mohutnejší telesný rámec pri zachovaní dobrých úžitkových vlastností huculského plemena. Zámer sa čiastočne podarilo dosiahnuť, ale pretože nie sú podklady vyhodnocujúce celý proces a nedosiahla sa tvarová a typová vyrovnanosť podľa šľachtiteľského cieľa, nemôžeme hovoriť o samostatnom plemene. V tomto zámere sa preto ďalej nepokračovalo a vytvorila sa úplne nová koncepcia chovu koní na Muráni.

 

3) Chov norika

Bola založená na chove samostatného plemena norik. Koncom 60-tych rokov sa  pristúpilo k nákupu chladnokrvných kobýl z Čiech a Moravy, ktoré sa pripúšťali importovanými norickými žrebcami, ich potomkami, ako aj žrebcami z vlastného chovu. V druhej polovici 70-tych rokov boli v plemenitbe použité žrebce plemena sliezsky norik.

 

Začiatkom 80-tych rokov bola v spolupráci s Výskumnou stanicou pre chov koní v Slatiňanoch vypracovaná koncepcia „ Rozvoja chovu koní na Muráni pre roky 1984-1990“. Podľa nej je potrebné sa zamerať na chov norika v čistokrvnej forme, ktorý plne vyhovuje požiadavkám lesného hospodárstva. V roku 1991 bola vypracovaná „Koncepcia chovu koní na SCHK Dobšiná“, ktorá bola aktualizovaná v roku 1993. Táto koncepcia bola spracovaná z pohľadu produkcie ťažných koní pre podnik Východoslovenských lesov.

 

V histórii najúspešnejším chovateľským obdobím boli deväťdesiate roky , o čom svedčí uznanie šľachtiteľského chovu koní plemena norik muránskeho typu v roku 1995 a vyhlásenie chovu za génovú rezervu norika muránskeho  typu a chránený chov v roku 1997 a ocenenia z výstavy Agrokomplex v Nitre v roku 1995 a 1996 – Zlatý kosák a čestné uznania. Úspechy chov dosahuje aj v novom tisícročí. V rokoch 2005 a 2007 získal čestné uznania na Agrokomplexe v Nitre, každoročné ocenenia na výstavách Kôň v Trenčíne, v roku 2007 bol udelený titul „najslovenský chov“ v kategórii chladnokrvných koní.

 

Stredisko chovu koní Dobšiná je samostatným strediskom Odštepného závodu Revúca, ktorý organizačne patrí k Lesom Slovenskej republiky, š. p. Banská Bystrica. Hlavnou nápňou jeho činnosti je chov chladnokrvných koní – norika muránskeho typu.

Cieľom chovu je produkcia kvalitných, ľahko ovládateľných koní, použiteľných v lesnej prevádzke, poľnohospodárstve, agro- a lesoturistike a produkcia plemenných žrebcov pre plemenitbu v krajinskom chove.

 

Charakteristikou chovu, aj vďaka ktorej dostali noriky prívlastok „muránskeho typu“ je skutočnosť, že žriebätá už od veku 6-8 týždňov chodia na pastvu, vzdialenú niekoľko kilometrov, v ťažkom horskom teréne. Mladé kone, vo veku jedného  až štyroch rokov sú v období od polovice mája do konca októbra na vonkajších pastvinách. Takéto náročné podmienky odchovu zvyšujú odolnosť organizmu a prispievajú k dobrému rastovému vývinu.

 

V súčasnosti sa celkový počet chovaných koní pohybuje okolo 200 kusov, z toho je viac ako štyridsať plemenných kobýl a 5 žrebcov. Za celý čas existencie chovu koní na Muráni bolo vyprodukovaných a odpredaných viac ako 3600 kusov mladých koní.

 

 

 

 

 

Ďaľšie fotografie: