Lesné hospodárstvo Les na voľný čas Les a rozvoj vidieka Les ako zdroj poznania Odborná sekcia  
    Vyhlásenie významného lesníckeho miesta Veľká lúka
 

Foto: Ing. Matej SCHWARZ

Dňa 29. mája 2009 sa uskutočnilo slávnostné vyhlásenie ďalšieho z významných lesníckych miest, tentoraz na Muránskej planine v lokalite Veľká lúka. Veľká lúka sa už vyše 50 rokov spája s chovom horských koní, ktoré ako pomocníci človeka nachádzajú uplatnenie nielen v lesnom hospodárstve, ale aj v poľnohospodárstve či agroturistike. Polstoročné šľachtiteľské úsilie mnohých generácií  lesníkov a chovateľov vyvrcholilo uznaním chovu norika muránskeho typu ako osobitného plemena. Na slávnostnom odhalení pamätnej tabule a odovzdaní pamätných listov veteránom chovu sa okrem vedenia Odštepného závodu Lesov SR, š.p. v Revúcej, pod ktorý chov patrí, zúčastnili aj zástupcovia Ministerstva pôdohospodárstva SR, generálneho riaditeľstva Lesy SR, š.p. Banská Bystrica,  miestnej samosprávy, ostatných lesníckych inštitúcií, NP Muránska planina ako aj hostia z NP Šumava v Českej republike. Samozrejme nechýbali ani čestní hostia – veteráni miestneho chovu p. František Kánoš a Imrich Palocsányi, ktorí medzi koňmi na Veľkej lúke strávili takmer 50 rokov svojho života. Na slávnostnom vyhlásení významného lesníckeho miesta Veľká lúka sa predstavil aj Detský folklórny súbor Lykovček pod vedením Ing. Aleny Ďurkovičovej, pestovateľky na OZ Revúca.

 

Veľká Lúka je v poradí už 23. miestom zaradeným do zoznamu významných lesníckych miest. Lesy SR, š.p. Banská Bystrica označujú a vyhlasujú za významné lesnícke miesta stromy, parky, budovy, stavby, technické pamiatky, umelecké diela, osady, pamätné cintoríny a iné lesnícky významné lokality, ktoré nejakým spôsobom vstúpili do histórie Slovenska. Možno povedať, že tieto objekty, medzi ktorými sú napríklad lesné železničky, lokality extrémnych lesníckych výkonov, a lesnícke osady, sú dnes jedinečnými svedkami vývoja lesníctva na Slovensku. Podľa údajov slovenského Zväzu chovateľov koní sa v období pred prvou svetovou vojnou chovalo na Slovensku okolo 200 000 koní. V roku 1989 ich bolo približne 13 600, na prelome tisícročia však už len 9 360.

 


Foto: Ing. Matej SCHWARZ

Žrebčín na Muráni je ojedinelým miestom v rámci celého Slovenska. Ľudia, ktorí tam zavítajú, majú možnosť vidieť preháňať sa po pláni stádo koní v lone jedinečnej prírody. O miestny chov norika muránskeho typu majú v súčasnosti záujem najmä slovenskí živnostníci, ktorí ťažia drevo v neprístupnom horskom teréne pre ktorý je tento koník priamo ideálny.  Lesy SR každoročne predajú záujemcom približne 30 mladých, štvorročných ťažných koní, odchovaných na Muránskej planine. Cena jedného sa pohybuje okolo 2000 eur (60.000 Sk) bez DPH.

 

Pôvodne sa na Veľkej lúke v tamojšom žrebčíne nechoval norik muránsky, ale iné plemeno ťažného koňa, tzv. hucul.  Tento sa neskôr začal krížiť so severskými plemenami fjord, hafling a norik. V uplynulých rokoch už prevládal chov norika, ktorý bol v roku 1995 vyhlásený za šľachtiteľský chov norika muránskeho typu. V súčasnosti sa v chove nachádza približne 210 koní. Väčšia časť z nich je ustajnená v chovnej stanici v Dobšinej, približne 50 je v žrebčíne na Muráni.

 

Muránska planina je tak dnes zrejme jediným miestom na Slovensku, kde žijú kone po väčšinu roka vo voľnej prírode. Do ohrady sú zahnané len v zimných mesiacoch, v ostatných mesiacoch  sa voľne pasú na okolitých lúkach.

 

Na záver vyhlásenia pamätného miesta sa uskutočnilo otvorenie 1. sezóny vyhliadkových lesníckych jázd po Muránskej planine a ukážky chovu a výcviku koní.

 

Ďaľšie fotografie:


Foto: Ing. Matej SCHWARZ
 
Hlavná stránka       O nás       Kontakt       Prevádzkové ustanovenia
Počítadlo.cz