Medzi najväčšie a najvýznamnejšie LŽ na Slovensku patrila  v minulosti Kysucko-oravská lesná železnica. Vznikla v roku 1926 spojením do tej doby dvoch samostatných lesných železníc (LŽ) - kysuckej z Oščadnice do Chmúry (kataster obce Nová Bystrica, časť Vychylovka) a oravskej z Lokce do Erdútky (terajšej Oravskej Lesnej). Obe železnice, ktorých rozchod bol 760 mm, boli vybudované v rokoch 1915 - 1918 a boli zriadené na odvoz dreva. Kysuckú LŽ vybudovala viedenská firma Aktiengesselschaft für Mühlen und Holzindustrie, ktorá chcela lepšie využiť exploatačné právo na lesy v oblasti východných Kysúc, ktoré odkúpila v roku 1914 na obdobie 10 rokov od grófa Karolyiho (v roku 1918 potom odkúpila lesy úplne). Oravskú LŽ vybudoval majiteľ lesov v oblasti povodia Bielej Oravy - Oravský komposesorát z Oravského Podzámku.

Príčiny spojenia oboch LŽ boli predovšetkým ekonomické. Kým kysucká LŽ bola cez cieľovú stanicu v Oščadnici napojená vlečkou na Košicko-bohumínsku (KBŽ) železnicu, ktorou sa drevo vyťažené v oblasti Bystrickej doliny mohlo prepravovať do blízkosti odbytových trhov, oravská LŽ také napojenie nemala, lebo projekty jej dovedenia až k trati miestnej železnice Kraľovany - Suchá Hora, prípojnej železnice KBŽ, neboli realizované. Drevo sa muselo čiastočne splavovať po Bielej Orave, čiastočne sa vozilo po dlhej a obtiažnej ceste cez sedlo Príslopu povozmi z Lokce ku železnici Kráľovany - Suchá Hora, čo značne zvyšovalo náklady na jeho prepravu. Práve z tohto dôvodu sa riaditeľstvo komposesorátu rozhodlo vybudovať spojovaciu železnicu z Erdútky do Chmúry, ktorou by sa napojila oravská LŽ na kysuckú LŽ, a tým by aj železnica komposesorátu získala priame spojenie s ”veľkou” železnicou. Ešte pred týmto rozhodnutím uvažovalo riaditeľstvo komposesorátu o vybudovaní lanovky na úseku Lokca - Hruštín - Oravský Podzámok, ktorou by sa drevo dopravovalo z cieľovej stanice LŽ v Lokci ku stanici miestnej železnice v Oravskom Podzámku. Plány na vybudovanie lanovky sa však nerealizovali.

Spojenie Kysuckej a Oravskej LŽ v stanici Chmúra, rok 1926
Foto: Archív Kysuckého múzea

Spojovacia železnica bola vybudovaná v rokoch 1925 - 1926 v celkovej dĺžke 10,5 km. Jej budovanie bolo rozdelené na 2 úseky. Prvý úsek viedol z Gontkuly (kataster obce Erdútka = teraz Oravská Lesná) do sedla Beskydu, ležiaceho na hranici medzi Oravou a Kysucami v nadmorskej výške 939,10 m. Stavba tohto úseku bola bez komplikácií. Technicky náročnejší bol druhý úsek medzi koncom trati Kysuckej LŽ v doline Chmúra a sedlom Beskyd. Projektant tohto úseku stál pred ťažkou úlohou  - na pomerne krátkej vzdialenosti (vzdušnou čiarou je medzi sedlom a Chmúrou vzdialenosť 1500 m) musela  železničná trať prekonať značné prevýšenie (217,69 m). Pritom v náročnom teréne na svahu Beskydu boli možnosti rozvitia oblúkov (serpentín) z nedostatku miesta len veľmi obmedzené. Projekt firmy Dipl. Ing. L. a E. Gál z Ružomberka tento problém vyriešil spôsobom, ktorý bol po technickej i ekonomickej stránke najmenej náročný - k prekonaniu značného prevýšenia na pomerne krátkom úseku zvolil systém troch vložených úvratí, pričom úvraťové boli aj stanice v Chmúre a sedle Beskydu. Pri budovaní tohto úseku spojovacej trate sa tak predišlo zdĺhavému a nákladnému budovaniu umelých stavieb. Tento spôsob prekonávania prevýšení nebol často používaný, napriek tomu, že bol lacný a pomerne jednoduchý. Na Slovensku sa úvraťový systém využil napr. na LŽ Lednické Rovne - Zubák, kde boli použité 4 úvrate.

Spojením kysuckej a oravskej LŽ vznikla Kysucko-oravská lesná železnica (KOLŽ), ktorej hlavná trať viedla z Oščadnice do Lokce. Dĺžka hlavnej trate bola takmer 61 km. Okrem hlavnej trate boli na železnici vybudované aj viaceré odbočky, ktoré sa zriaďovali, rušili, predlžovali a skracovali podľa potreby ťažby dreva. Najväčšiu dĺžku dosiahla železnica na konci 20-tych rokov, kedy jej sieť merala vyše 110 km. V ďalších rokoch sa rušením a skracovaním odbočiek jej dĺžka zmenšovala.

Rušňový park bol na železnici tvorený predovšetkým parnými lokomotívami. Boli to výrobky rôznych lokomotívok - MÁV, Henschel, Krauss, ČKD, Sigl, Orenstein & Koppel. Od roku 1961 sa ako hnacie vozidla  využívali aj dieselhydraulické Ráby. Z vozňov boli na železnici najviac zastúpené oplenové podvozky na prepravu dlhých kmeňov dreva.

Rušeň ČKD 1441/1928 v drevosklade v Oščadnici, 1972
Foto: Ing. Jan SLAVÍK, Praha

Drevo sa na pomedzí Oravy a Kysúc zvážalo po železnici až do začiatku 70-tych rokov 20. storočia. Lesná železnica  bola zrušená rozhodnutím komisie dopravy Stredoslovenského KNV v Banskej Bystrici s účinnosťou od 1.1.1969, ale fakticky až demontovaním trate v priebehu 3. štvrťroka  roku 1972. Hlavným dôvodom jej zrušenia bola nerentabilnosť a možnosť náhrady jej funkcie v preprave dreva automobilovou dopravou.

Podľa rozhodnutia už zmieneného odboru dopravy mala byť železnica zrušená a zlikvidovaná v celom rozsahu. Priaznivci lesných železníc z celého vtedajšieho Československa a pamiatkové orgány však vyvíjali tlak a organizovali rozličné akcie na záchranu aspoň najcennejšieho úseku lesnej železnice - jej úvraťovej časti. V dobe rušenia to bol jediný existujúci úvraťový systém na našom území a ojedinelý v Európe.

K zachovaniu úvraťového úseku ako kultúrnej technickej pamiatky viedol aj ďalší dôvod, ktorým bola snaha zaistiť hmotný doklad dokumentujúci lesnú železnicu ako typický dopravný prostriedok v lesnej doprave na Slovensku v prvej polovici 20. storočia, v tom čase už zanikajúcu a vývojom prekonanú etapu v lesnej doprave. Snaha priaznivcov LŽ a pamiatkarov bola nakoniec úspešná. Úsek zrušenej železnice medzi Chmúrou na Kysuciach a Tanečníkom na Orave bol vyhlásený za kultúrnu technickú pamiatku a pri rušení trate bola táto časť zachovaná. Ostatná trať bola demontovaná a zošrotovaná bola aj časť rušňového a vozového parku.

Existujúci úsek bývalej lesnej železnice spolu so zachovaným technickým zariadením prevzal v roku 1974 do svojej správy odbor kultúry ONV v Čadci, z poverenia ktorého sa užívateľom stalo Kysucké múzeum v Čadci. V tejto dobe začalo múzeum budovať svoju národopisnú expozíciu v prírode, ktorá bola lokalizovaná práve do oblasti so zachovaným úsekom bývalej železnice. Do expozície vznikajúceho Múzea kysuckej dediny (MKD) bola železnica zakomponovaná so zámerom jej budúceho využitia ako múzejnej železnice, t.j. so zámerom jej funkčnej obnovy a nového spoločenského využitia vo forme funkčnej prezentácie a prepravy návštevníkov.

Úvraťová stanica Chmúra v roku 1972
Foto: Ing. Jan SLAVÍK, Praha

Zároveň s budovaním expozície v prírode začalo Kysucké múzeum aj práce na obnove existujúceho úseku zrušenej železnice . Okrem ochrany zachovaného úseku Chmúra - Tanečník o dĺžke 8,3 km, ktorý bol pri demontovaní železnice tiež narušený, to bola predovšetkým rekonštrukcia úseku trate bývalej LŽ medzi Chmúrou a osadou Kubátkovia, dlhého 2,7 km, ktorý sčasti prechádzal cez vznikajúci skanzen, ako aj obnova a doplnenie rušňového a vozového parku. Bola to predovšetkým kúpa trojnápravovej parnej lokomotívy U 34.901 (MÁV 2282/1909) za cenu šrotu z Čiernohronskej železnice. Od 24.5.1980 sa začali skúšobné jazdy historických vlakov, ktoré sa uskutočňovali sporadicky až do roku 1994.

Zachovaná časť bývalej KOLŽ o dĺžke 11 km sa pod názvom Historická lesná železnica stala organickou súčasťou Múzea kysuckej dediny, národopisnej expozície Kysuckého múzea. Nadregionálny význam železnice viedol k jej vyhláseniu za národnú kultúrnu pamiatku SR. Stalo sa tak 11.6.1991 nariadením vlády SR č. 291. Železnica potom zmenila svoj názov na Historická lesná úvraťová železnica (HLÚŽ).

V rokoch 1992 - 1996 sa uskutočnila generálna oprava železničnej trate v úseku Kubátkovia - Chmúra - sedlo Beskyd, t.j. časti železnice ležiacej na Kysuciach. Opravu realizovalo Železničné vojsko. Zároveň bol v rokoch 1991 - 1993 postavený podľa dobového projektu  z Považskej lesnej železnice objekt depa .V rokoch 1989 - 1994 boli opravené 2 parné lokomotívy (U 34.901 a MÁV 4281/1916), zrekonštruovaný osobný a výletný vozeň a park vozidiel bol doplnený o motorové lokomotívy (dieselelektrická BNE-50 a dieselhydraulická DH 120). V roku 1992 absolvovali 3 kmeňoví pracovníci Kysuckého múzea kurz strojvodičov parných lokomotív.

Uvedené aktivity umožnili Kysuckému múzeu požiadať o vydanie prevádzkového povolenia na osobnú dopravu na HLÚŽ v úseku Kubátkovia - 1. úvrať v celkovej dĺžke 3,6 km. Povolenie na skúšobnú prevádzku vydal Okresný úrad v Čadci, referát dopravy, ako príslušný správny orgán pre dráhy osobitného určenia dňa 5.5.1995, povolenie na riadnu prevádzku bolo vydané 6.8.1996.

Vydaním povolenia na skúšobnú prevádzku mohla začať prevádzka HLÚŽ podľa stanoveného grafikonu. Historické vlaky premávali počas sezónnej prevádzky máj - október . Slávnostné otvorenie prevádzky HLÚŽ sa uskutočnilo 3.6.1995.

Hnacie vozidlá v stanici Skanzen. Zľava : vzadu DH 120, U 45.9 a U 34.901
Foto: PhDr. Ivan ŽILINČÍK

Začatím pravidelnej prevádzky sa začala písať nová kapitola histórie bývalej lesnej železnice. HLÚŽ v súčasnosti funguje ako múzejná železnica. Pôvodný účel železnice - doprava dreva - bol nahradený novými spoločenskými funkciami, a to  dokumentovaním  a prezentáciou  významnej technickej pamiatky , ojedinelej na Slovensku a jednou z dvoch zachovaných a prevádzkovaných úvraťových železníc v Európe a prepravou návštevníkov MKD. Železnica premáva každý deň počas sezónnej prevádzky máj - október  podľa stanoveného grafikonu dopravy , cez víkendy premávajú historické vlaky v čele s parným rušňom, cez týždeň sa ako hnacie vozidlo  využíva dieselhydraulický rušeň DH 120. Vlaky premávajú za 1. úvrať, cestujúci sa tak môžu oboznámiť  s fungovaním úvraťového systému .

Cieľom Kysuckého múzea v Čadci, v ktorého správe je HLÚŽ, t.j. úsek Kubátkovia - sedlo Beskydu o dĺžke cca 7,64 km vedúcim územím regiónu Kysuce ( druhý úsek o dĺžke 3,26 km na území Oravy  je v správe Oravského múzea), je rozšírenie prevádzkového povolenia o úvraťovú časť, ktorá vedie po rozhranie regiónov Kysuce a Orava. Úsilie múzea značne narušili zosuvy v časti pri 1. úvrati v rokoch 1997 a 2000,  práce na odstraňovaní následkov zosuvov boli ukončené v septembri 2006. V roku 2007 bol vyhotovený  firmou REMING Consult, a.s., projekt na rekonštrukciu úvraťového úseku od km 3,6 po sedlo Beskydu. Projekt vrátané ďalších materiálov potrebných k rekonštrukcii  železnice odstúpilo  Kysucké múzeum na začiatku roku 2008 svojmu  zriaďovateľovi - Žilinskému samosprávnemu kraju, ktorý je investorom rekonštrukcie historickej trate, ktorá začne v blízkom období.

Oravská lesná železnica (Prehľad významných lesníckych miest)

Pramene:

1. Žilinčík,I.: Kysucko-oravská lesná železnica, Nadatur Praha, 1996

2. Žilinčík,I.:  Klapot kolies v údoliach Bystrice a Bielej Oravy, Kysucké múzeum, Čadca, 2006

3.www.kysuckemuzeum.sk