Od úsvitu vekov a od vynájdenia kolesa sa ľudstvo stále presúva. Ak sa dá povedať, že až do konca 18. storočia sa celé dejiny ľudstva odohrávali na konskom chrbte, tak v 19. storočí presadlo ľudstvo na železnicu. Veľká železnica sa po čase začala budovať aj v našich končinách a v zmenšenej podobe sa dostala aj do našich hôr, aby pomohla pri doprave dreva a zároveň vytvorila nezabudnuteľné spomienky našich starých otcov a mám na vláčik odfukujúci paru a dym a idúci hore dolinou. Máloktorý druh dopravy splynul s krajinou tak dokonale, ako to dokázala železnica a asi nič nevyvoláva také romantické predstavy ako práve lesné železnice, ktoré fungovali u nás až do začiatku 80-tych rokov 20. storočia. Spojenie lesníckej zelenej a železničiarskej modrej sa podarilo a bolo to dobré spolužitie. Našťastie aj dnes máme ešte možnosť niečo z tej zašlej krásy vidieť. Vydajme sa spolu na malé putovanie históriou jednej časti lesníctva a zeleňou našich hôr...