
Čierny Váh v roku 1930.
LOKALIZÁCIA: Čierny Váh, časť obce Kráľova Lehota, okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj
PRÍSTUP: Okolo cintorína vedie turistický chodník označený modrou značkou zo stanice Východná na Priehybu a ďalej na hlavný hrebeň Nízkych Tatier.
Osada Čierny Váh ukrytá v lesoch Liptova stráži svoj klenot - cintorín, kde spočívajú celé generácie lesníkov a ich rodín. Čierny Váh vznikol z potreby založiť riadiace centrum v lesníckej oblasti patriacej kráľovskej komore v prvej polovici 18. storočia. Už v roku 1764 tu stála horáreň, ktorá bola prvou v Nízkych Tatrách. Pílu na rezanie stromov, ktorá sa ťažko v slovenských horách presadzovala, barón Gessau doviezol do Hrádku v roku 1767 a taxáciu s popisom porastov tu zaviedli už v roku 1766. Dlhú a dávnu tradíciu má v tomto kraji pltníctvo a budovanie tajchov. V roku 1914 tu začala výstavba Považskej lesnej železnice, ktorá mala vyše 107 km, slúžila takmer šesťdesiat rokov.

Lesnícky cintorín v lone čiernovážskych lesov.
Minulosť osady Čierny Váh sa obdivuhodne zrkadlí v jej pamiatkovo chránenej architektúre. Na skalnom výbežku, dominante osady, stojí kaplnka a neďaleko nej zvonica obklopená náhrobníkmi - miesto piety a spomienok, ktoré siahajú do začiatku 19. storočia. Kaplnku a zvonicu obklopuje starobylý cintorín, kde boli pochovávaní lesní zamestnanci hrádockého komorského panstva a ich rodinní príslušníci. Najstarší hrob je datovaný rokom 1812. Na cintoríne sú pochovaní jednoduchí ľudia, ktorých život bol zviazaný s lesom i významné postavy slovenského lesníctva z dávnej i nedávnej minulosti. Pochovaný je tu aj prof. Ing. Anton Sokol (1903 - 1973) s manželkou, ktorý bol v rokoch 1955 - 1960 dekanom Lesníckej fakulty VŠLD vo Zvolene.
Kaplnka s areálom je národnou kultúrnou pamiatkou, ktorá bola v prvej polovici 90. rokov 20. storočia čiastočne obnovená. V roku 2007 zahájili rekonštrukciu týchto lesníckych pamiatok LESY Slovenskej republiky, š. p. Banská Bystrica a v tom istom roku ich vyhlásili za významné lesnícke miesto.
|
|
|
|
|
Fotografie: Eduard GENSEREK, fond Lesníckeho a drevárskeho múzea Zvolen |
Ďalšie informácie a zaujímavosti o významných lesníckych miestach najdete v knihe VÝZNAMNÉ LESNÍCKE MIESTA NA SLOVENSKU I.