Šútovská skala v roku 1979.

LOKALIZÁCIA: Nachádza sa neďaleko obce Šútovo na úpätí Malej Fatry, pri Krpelianskej priehrade, nad cestou Martin - Liptovský Mikuláš, okres Martin, Žilinský kraj

Dôvodom vzniku Šútovskej skaly bola stavba Krpelianskej priehrady na rieke Váh v 50. rokoch 20. storočia. Bolo nutné štátnu cestu Martin - Liptovský Mikuláš, ako i železničnú trať Žilina - Košice preložiť vyššie a viesť ich severným brehom priehrady. V jednom úseku bola pre nedostatok miesta odstrelená časť kopca, čím sa obnažila vápencová skalná stena vysoká 64 m so sklonom približne 60˚. Keďže holá svetlá skala pôsobila v krajine značne rušivo a úlomky padajúce z nej ohrozovali premávku na komunikáciách vedúcich pod skalou, rozhodla Štátna stavebná správa v Krpeľanoch o jej biologickej úprave zalesnením.

Lanovka na vyvážanie zeminy pri zalesňovaní Šútovskej skaly v roku 1960.

Sanačné práce sa podľa projektu Lesoprojekty uskutočnili v roku 1960 a prebehli v dvoch etapách. V prvej etape bolo v pravidelných rozstupoch terasovitým odstrelom do skaly vystrieľaných šesť terás šírky 5 m s celkovou dĺžkou 402 m. V strede každej terasy bola po celej jej dĺžke vyhĺbená 50 cm široká a 30 cm hlboká ryha. V následnej etape bola do rýh lanovkou navezená pôda v celkovom objeme 106 m3 (cca 160 t), pričom do výšky 5 cm boli zeminou pokryté i celé plochy terás. V dôsledku juhovýchodnej expozície skalnej steny sa na zalesnenie použili sadenice stromov a krov, ktoré rastú na vápenatých pôdach a dobre znášajú sucho a teplo - smrekovec opadavý, borovica čierna a kosodrevina, z krovín rakytník rešetliakovitý, dráč obyčajný, vtáčí zob a bršlen bradavičnatý. Do výstupkov a trhlín na svahoch medzi terasami bola pre zvýšenie ozeleňovacieho efektu nasypaná hlinená kaša so semenami borovice lesnej a brezy bradavičnatej. Po obvode skaly bol vytvorený záchytný pás z piatich radov hlohu jednosemenného, skalníka obyčajného, vtáčieho zobu a jarabiny mukyne, ktorý zamedzoval ďalšiemu rozrušovaniu skaly, zachytával padajúce kamene, zabraňoval koncentrovanému stoku dažďových vôd, ako aj priamemu prístupu ku skale. Pás bol miestami doplnený výpletovými plôtikmi a záchytnými plotmi z pletiva a podvalov.

Dnes pri pohľade na Šútovskú skalu málokto spozná, že sa pred ním nachádza nielen dielo prírody, ale i ľudských rúk, holá skala zmizla za zeleňou borovíc, rakytníkov, dráčov, briez i smrekovcov. Vysadené a viackrát doplňované sadenice sa ujali a vyrástli, ich pôsobením a pod ich ochranou vznikla nová pôda, na ktorú naleteli semená z okolitého lesa.

Les sa opäť ujal vlády nad týmto kúskom Slovenska a podal ďalší dôkaz o hojivej sile prírody, ako i o pomoci človeka vo forme vytrvalej a trpezlivej práce lesníkov.

Fotografie: Eduard GENSEREK, fond Lesníckeho a drevárskeho múzea Zvolen

Ďalšie informácie a zaujímavosti o významných lesníckych miestach najdete v knihe VÝZNAMNÉ LESNÍCKE MIESTA NA SLOVENSKU I.