
Železnica slúžila aj na prepravu osôb, strojník Longuel vezie deti, Čierny Balog 1928-1930.
LOKALIZÁCIA: Chvatimech - časť obce Podbrezová, Valaská, Hronec, Čierny Balog, okres Brezno, Banskobystrický kraj
Myšlienka postaviť v povodí Čierneho Hrona lesnú železnicu sa zrodila ešte na konci 19. storočia, keď budapeštianske Ministerstvo orby nariadilo svojmu banskobystrickému lesnému riaditeľstvu vypracovať projekt železnice. V apríli roku 1908 ožilo údolie Čierneho Hrona nevídaným stavebným ruchom. Začala sa stavba prvého desaťkilometrového hlavného úseku Čiernohronskej lesnej železnice (ČHŽ) medzi Hroncom a Čiernym Balogom. S pravidelnou prevádzkou sa začalo v roku 1909. Ďalšie vetvy ČHŽ sa stavali postupne aj za pomoci vojnových zajatcov z prvej svetovej vojny a viedli do väčšiny dolín povodia Čierneho Hrona. ČHŽ bola najdlhšou lesnou železnicou na Slovensku. Celková dĺžka dosiahla 132 km a vyšplhala sa až k tajomnému Dobročskému pralesu pod mohutným Klenovským Veprom. Na štátnu železnicu sa náklady dreva prekladali na prekladisku v stanici Hronec. ČHŽ zásobovala drevom aj parné píly v Čiernom Balogu - Jánošovke a na Štiavničke.

Aj takéto obrovské kmene dokázala železnica prepraviť z Kamenistej doliny.
V dobe najväčšieho odvozu dreva, t. j. v období kalamít sa ročne prepravilo 260 000 až 300 000 m³ dreva. Denne tu premávalo až sedem parných lokomotív rôznych konštrukcií. Prevádzku zabezpečovalo asi 115 zamestnancov a denne sa ňou prepravilo okolo 200 až 250 osôb. Lesná železnica zohrala veľkú úlohu aj počas Slovenského národného povstania v roku 1944, keď zabezpečovala pre partizánov dovoz potravín a munície do hôr. Postupne však začínala byť železnica nerentabilná, preto sa začalo s likvidáciou tratí, najprv v úseku Hronec - Osrblie, potom v úseku vedúcom Kamenistou dolinou z Hronca až pod Sihlu. Dňa 30. 12. 1982 naposledy vyšiel vlak na trať aj medzi Čiernym Balogom a Hroncom. ČHŽ mala byť celá zlikvidovaná do roku 1985, a tak ako posledná nasledovať osud ostatných lesných železníc na Slovensku. Koľajnice, lokomotívy a vozne boli určené na zošrotovanie. Našťastie sa našli ľudia, ktorí o záchranu tejto železnice neprestali bojovať. Aj keď to na začiatku vyzeralo beznádejne, postupne sa podarilo, aby trať bola zaradená medzi pamiatkovo chránené objekty. Vďaka nadšeniu dobrovoľníkov, milovníkov prírody a techniky sa podarilo 1. mája 1992 obnoviť prevádzku. Poslanie ČHŽ sa zmenilo, prestala pomáhať lesníkom pri doprave dreva, ale napriek tomu zostala významným článkom histórie lesníctva. V súčasnosti je táto národná kultúrna pamiatka zachovaná a prevádzkovaná v dĺžke 16 km v úsekoch Chvatimech - Hronec - Čierny Balog a Čierny Balog - Vydrovo (Lesnícky skanzen) a patrí medzi najväčšie turistické atrakcie na Horehroní.
Čiernohronská železnica (Lesné železnice na Slovensku)
|
|
|
|
Fotografie: Eduard GENSEREK, fond Lesníckeho a drevárskeho múzea Zvolen |
Ďalšie informácie a zaujímavosti o významných lesníckych miestach najdete v knihe VÝZNAMNÉ LESNÍCKE MIESTA NA SLOVENSKU I.