Ruiny vysokej pece.

LOKALIZÁCIA: Tri vody - katastrálne územie Ľubietová, okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj
PRÍSTUP: Turistický chodník od Zákľuk na Hrb označený červenou značkou.

Železiarstvo patrilo v minulosti medzi najdôležitejšie výrobné odvetvia na Slovensku. Vysoké pece na spracovanie železnej rudy sa nachádzali temer vo všetkých oblastiach Slovenska, mnohé boli aj na Pohroní. Jednou z nich bola aj železnorudná vysoká pec na drevené uhlie na Troch Vodách, vo Veporských vrchoch, južne od Osrblia. Jej začiatky siahajú do roku 1795, keď ju začali stavať bez povolenia ľubietovskí ťažiari. Keďže banskobystrický banský súd nepovolil stavbu tejto pece, obrátili sa ťažiari na viedenskú Dvorskú komoru pre mincovníctvo a baníctvo, ktorá výstavbu pece povolila a pridelila na jej prevádzku 1200 lesných siah dreva z ľubietovských mestských lesov. Zakázala však výstavbu hámru. Nakoniec bolo až v roku 1840 vydané povolenie na výstavbu hámrov v Bujakove, povyše Brezna.

Vysoká pec bola čiastočne rekonštruovaná a vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

V bujakovských hámroch sa spracovávala celá produkcia surového železa z vysokej pece na Troch Vodách na kované železo. Vo vysokej peci sa vyrábalo surové železo tavením bohatších i chudobnejších železných rúd z Dobšinej, Bacúcha a Ľubietovej za pomoci troskotvorných prísad, dreveného uhlia a vodnej energie. V roku 1846 sa vyrobilo vo vysokej peci 483 ton surového železa a 201 ton liatiny. Začiatkom sedemdesiatych rokov 19. storočia bola vysoká pec prestavaná na vyššiu a doplnená výkonnejším valcovým dúchadlom. V dôsledku hlbokej hospodárskej krízy v Uhorsku bola v nej roku 1872 zastavená výroba. Vysoká pec na Troch vodách postupom času chátrala a menila sa na ruinu. V roku 1974 ju čiastočne zrekonštruovali a vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. Dnes stojí ako nemý svedok zaniknutej historickej technológie výroby surového železa, obklopená lesmi, bez ktorých by nemohla existovať. Je externou expozíciou Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu.

Fotografie: Eduard GENSEREK, fond Lesníckeho a drevárskeho múzea Zvolen

Ďalšie informácie a zaujímavosti o významných lesníckych miestach najdete v knihe VÝZNAMNÉ LESNÍCKE MIESTA NA SLOVENSKU I.