Mapa lesov pri Solivare z roku 1728 s potokom Delňa, ktorým sa plavilo drevo pred postavením vodného kanála - od hrablí v Dulovej Vsi vedie do Solivaru drevený žľab.

LOKALIZÁCIA: Od Solivaru pri Prešove smerom na východ do Slanských vrchov, cez osady Dulová Ves, Kokošovce, Sigord a Zlatá Baňa, okres Prešov, Prešovský kraj
PRÍSTUP: Časťou pôvodnej trasy vodného kanála (Sigord - Zlatá Baňa) vedie zeleno označený turistický chodník z Ruskej Novej Vsi na Pusté Pole, na ktorú sa na viacerých miestach napájajú chodníky so žltým a modrým označením.

Na Slovensku bola a je jediná baňa na soľ v Solivare pri Prešove. Od najstarších čias sa v nej soľ získavala varením soľanky z prirodzene vytekajúceho soľného prameňa. V 16. storočí sa začalo i s dobývaním kamennej soli, vo februári 1752 náhly príval soľanky z podzemia baňu zaplavil, prešlo sa na získavanie soli výlučne varením.

Pôvodne sa pre potreby bane používalo drevo z okolia, po jeho vyťažení sa dopravovalo z väčšej vzdialenosti konskými povozmi, alebo sa voľne plavilo potokom Delňa.

Prvou stavbou skvalitňujúcou plavenie dreva potokom Delňa bola jeho úprava, vykonaná v roku 1691, kedy koryto potoka upravili smerovo i výškovo až po Dulovu Ves. Tu drevo pomocou hrablí odklonil do dreveného žľabu vedúceho do Solivaru. Žľab bol uložený na pilótových podperách a na drevosklade sa pre rovnomernejšiu vykládku rozvetvoval.

Jeden z výkresov s pozdĺžnymi profilmi vodného kanála obsahujúci zápisy z roku 1822, kedy prebehla kontrola postaveného diela a porovnanie projektu s realitou.

Po zmene výrobného procesu na získavanie soli výlučne varením značne stúpla spotreba dreva, čo vyvolalo potrebu zefektívniť jeho plavenie. Začala sa stavba nového plavebného kanála a novej priehrady. Práce prebehli v rokoch 1819 - 1821.

Po dokončení mal kanál dĺžku 18,9 km a viedol od Zlatej Bane pozdĺž potoka Delňa do Kokošoviec, kde sa stáčal k Solivaru. Profil mal lichobežníkový tvar. Zhotovený bol z jedľových (neskôr bukových) fošien hrúbky 6,5 cm. Kde to bolo možné, bol uložený na teréne, inak prekonával prekážky zárezmi, násypmi, mostmi a na niektorých miestach akvaduktami. V priestore drevoskladu kanál ústil do 300 m dlhého žľabu postaveného na 4 až 10 m vysokých pilótoch s pozdĺžnou manipulačnou lavicou a zasúvadlami (každých 10 m), ktoré umožňovali samočinnú vykládku dreva na obe strany.

Srbskí vojnoví zajatci pri stavbe lesnej železnice Prešov - Pusté Pole v roku 1917.

Kanál sa rýchlo osvedčil, ročne sa ním splavilo 8 až 10 tisíc m3 dreva s minimálnymi stratami, pričom ekonomika dopravy sa prejavila i v cene soli. V čase prvej svetovej vojny bol nahradený modernejšou dopravnou technológiou - lesnou železničkou. Zrušená bola po postavení cesty Kokošovce - Zlatá Baňa v rokoch 1954 - 1955. Ešte na krátke desaťročie násyp plavebného kanála ožil v roku 1958, keď na časti jeho trasy bola postavená pionierska železnica zo Švábov do Sigordu, kde v tom čase začala vznikať rekreačná oblasť. V roku 1969 aj táto železnica zanikla.

Našťastie les si spomienku na plavebný kanál i lesnú železničku zachoval. V porastoch stále možno nájsť násyp so stavebnými objektmi (mostíky a priepuste), ktorý je miestami používaný ako lesná cesta. To je najlepší dôkaz majstrovstva dávnych staviteľov, veď základy ich stavby stále slúžia ako dopravná trasa pre súčasníkov. Dnes sa k historickému aspektu pridáva i kultúrny a rekreačný - tam, kde sa lesmi Slánskych vrchov svojho času plavilo drevo vodným kanálom alebo pískala lokomotíva lesnej železničky, vedie dnes cyklotrasa Lesníckeho náučného chodníka Sigord.

Fotografie: Eduard GENSEREK, fond Lesníckeho a drevárskeho múzea Zvolen

Ďalšie informácie a zaujímavosti o významných lesníckych miestach najdete v knihe VÝZNAMNÉ LESNÍCKE MIESTA NA SLOVENSKU I.