História slovenského lesníctva predstavuje tisícročný sled každodennej práce, významných i menej významných udalostí, celé generácie ľudí - lesníkov i panteón lesníckych osobností. Z historického povedomia už mnohé počiny lesníkov vymizli, no tie čo zostali, naďalej pripútavajú náš záujem o minulosť. Máme stovky lokalít, ktoré dokumentujú históriu lesníckej práce: budovy, parky, lesnícke osady, tajchy, múzeá, cintoríny, pamätníky, umelecké diela, biotechnické konštrukcie...
Poľovnícky zámoček a park v Topoľčiankach
LESY SR, inšpirované fenoménom svetového dedičstva, tak ako ho realizuje UNESCO, v roku 2007 začali vytvárať sieť VÝZNAMNÝCH LESNÍCKYCH MIEST. Hoci sieť významných lesníckych miest nikdy nebude konkurovať lokalitám svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, zmysel má rovnaký. Upozorniť, označiť, spoznať, popularizovať a chrániť. A tak sa rozbehla jedinečná akcia. Vytvára sa zoznam miest - kandidátov na prestížny titul. Tieto sa začínajú postupne slávnostne vyhlasovať, označujú sa informačnými tabuľami, vydávajú sa k nim brožúrky, usporadúvajú semináre, do obnovy viacerých sa vkladá aj nemálo prostriedkov.
Pohľad na niektoré významné lesnícke miesta ponúka kniha z autorskej dielne pracovníkov Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene predstavujúca 50 významných lesníckych miest z rôznych lokalít Slovenska. Ich výber bol podriadený zámeru ukázať široký záber lesníckej profesie.
Jedným z nich je lesnícky skanzen vo Vydrovskej doline - živé lesné a lesnícke múzeum odvtedy každoročne na „chodníku lesného času“ odhaľuje tisíckam návštevníkov z celého sveta tajomstvá lesa i zmysel lesníkovej práce v ňom.
Zaujímavé dejinné kapitoly predstavuje Oravský komposesorát, historické, relatívne veľké územie s vysokou lesnatosťou, ktoré bolo priaznivo poznamenané pokrokovým lesným hospodárením v 19. a 20. storočí. Svojho času išlo o jedno z najmodernejších lesných hospodárstiev na území Slovenska.
Pamätník Jozefa Dekreta v Banskej Bystrici
Niektoré z významných lesníckych miest dokumentujú úspešné snahy lesníkov o revitalizáciu lesa - zalesnenie Šútovskej skaly či Podlavických výmolov, ďalšie sú dokladom spolupráce lesníctva s inými hospodárskymi odvetviami - napr. plavebný kanál Zlatá Baňa v Solivare, Vysoká pec na Troch vodách, hydroelektráreň v Ľubochni, lesné železničky - a zvýrazňujú najmä nezastupiteľnú úlohu lesov ako energetického zdroja pre rozvíjajúci sa priemysel v 18. a 19. storočí.
Galériu VLM tvoria i typické mestské sídla ako napríklad Zvolen, Banská Štiavnica, Liptovský Hrádok - ich kultúra tvorená stáročiami je vyprofilovaná v tesnej previazanosti s kultúrou života lesníkov, najmä lesníckeho dorastu a lesníckej vedy.
História nekončí. To najdôležitejšie lesníkov ešte len čaká: zabezpečiť v zmenenom svete trvalý dostatok strategických životodarných surovín - pitnej vody, dýchateľného vzduchu, neodviatej pôdy... Lesníci aj toto poslanie s porozumením verejnosti určite splnia. Skúste sa preto na významné lesnícke miesta pozrieť i takýmto pohľadom. Slovensko má nielen bohatú lesnícku históriu, ale aj budúce bohatstvo Slovenska je významne spojené práve s lesníctvom.
