Lesy sú významnou súčasťou hydrologického cyklu. Majú vplyv na samotný proces kolobehu vody v krajine, jej kvantitu a kvalitu, odtokové pomery, rozsah záplav a erózie, prietokové pomery a na zanášanie vodných tokov a plôch naplaveninami a splaveninami (sedimentmi).

 

Zdroj: Visual Encyclopedia, Dorling Kindersley Limited, London, 1994

 

 

Zalesnené územia sú nenahraditeľným zdrojom kvalitnej pitnej vody. Lesy okrem mnohých iných environmentálnych služieb a úžitkov poskytovaných spoločnosti fungujú aj ako vysoko efektívne prírodné čističky vody s nulovými investičnými nákladmi odhliadnuc od nákladov spojených s ich obhospodarovaním (resp. vyžadovaním drahších foriem hospodárenia). Tento efekt majú lesy vďaka ich protieróznej funkcii, schopnosti znižovať množstvo sedimentov vo vodných tokoch, rybníkoch, jazerách a mokradiach a schopnosti zachytávať resp. filtrovať cez opadanku a lesný podrast rôzne vodu znečisťujúce látky.

 

 

V súčasnosti stále prevláda názor, že lesy fungujú ako veľké špongie, ktoré nasávajú vodu v zrážkových obdobiach a rovnomerne ju uvoľňujú v suchých obdobiach. Nanešťastie táto veľmi populárna, jednoduchá a zdanlivo logická teória má niekoľko slabín. Pravdou je, že lesné pôdy majú spravidla vyššiu infiltračnú a akumulačnú kapacitu ako nelesné pôdy. Tiež vo všeobecnosti platí, že akumulačná kapacita hlbokých pôd prevyšuje akumulačnú kapacitu plytkých pôd a to bez ohľadu na vegetačný kryt. Faktom ale tiež je, že veľká časť zrážok, ktoré v lese spadnú je spotrebovaná samotným lesom na rast jeho jednotlivých zložiek. Vzhľadom na množstvo spotrebovanej vody preto les nemá schopnosť (ako doteraz mnohí predpokladali) zvyšovať prietoky v suchých obdobiach.

 

Les má schopnosť pozitívne vplývať na hydrologický cyklus na miestnej úrovni. Vďaka svojej schopnosti regulovať výskyt rekordných prietokov môže les na malých územiach (< 100 km²) priaznivo ovplyvniť rozsah záplav. Aj v relatívne malých povodiach je však schopnosť lesa absorbovať prebytočné zrážky závislá od celého radu skutočností ako napr. typ lesa, spôsob obhospodarovania, ale najmä miestne geologické  pomery a vývoj zrážok v predchádzajúcom období. V prípade veľkých povodí je vplyv lesa na výskyt katastrofických záplav zanedbateľný. Pri extrémnych zrážkach, keď dochádza k  nasýteniu lesných pôd, odteká zrážková voda z lesa takmer rovnako rýchlo ako z otvorenej holej plochy.

 

 

Je za katastrofické záplavy zodpovedné odlesňovanie?

 

Záplavy vrátane tých katastrofických sa vyskytovali dávno predtým ako sa odlesňovanie stalo celosvetovým problémom. Na základe záznamov z 8 veľkých povodní v Bangladéši (1870-1922) neexistuje žiadny štatistický dôkaz o náraste počtu katastrofických záplav v posledných 120 rokoch.  Rozsiahla povodeň v Bangkoku, ktorá v 1983 zaplavila niektoré časti tohto veľkomesta na 4 mesiace, bola rozsahom porovnateľná s povodňami v rokoch 1795 a 1831), keď boli ¾ územia Thajska stále pokryté lesom.

 

 

Čo hovoria štatistiky?

 

V súčasnosti neexistuje jasný dôkaz o tom, že intenzita záplav má v posledných desaťročiach stúpajúcu tendenciu. Na druhej strane, škody napáchané záplavami sú väčšie než kedykoľvek predtým. Príčiny tohto javu môžu súvisieť s nasledovnými skutočnosťami:

1. Ekonomický rozvoj a s ním spätá urbanizácia, nárast populácie a rozvoj infraštruktúry v tradične zaplavovaných územiach a deltách riek.
2. Zmeny v tradičných prístupoch a formách hospodárenia v zaplavovaných územiach.
3. Rozvojové a investičné aktivity rýchlo expandujú do území náchylných na záplavy, ktorým sa v minulosti podobné aktivity vyhýbali.
4. Pokračujúca urbanizácia postupne transformovala plochy pôvodne porastené vegetáciou na nepriepustné povrchy neschopné zachytávať a absorbovať zrážkovú vodu.
5. Degradácia pôd (zvýšené riziko výskytu lokalizovaných záplav v období nadmerných zrážok, znížené prietoky v obdobiach sucha).