Príliš veľa vody?
Čiastočné resp. úplné odstránenie stromovej vegetácie vedie k zvýšeniu celkového
objemu vody v tokoch príslušných zberných oblastí. Hlavným dôvodom je
zníženie podielu evapotranspirácie v území pretože stromová vegetácia
funguje ako akási hĺbková vodná pumpa, ktorá čerpá časť vody do listov,
odkiaľ sa odparí. Zvýšenie odtoku z daného územia je celoročné a
najviac viditeľné v obdobiach sucha. Jemnejšie spôsoby ťažby ako napr.
selektívny rub resp. zber nedrevných lesných produktov majú len veľmi obmedzený
resp. žiadny vplyv na prietok. S narastajúcim objemom ťažby sa však vplyv na
prietok zvyšuje.
Zvýšený odtok je priaznivo vnímaný v suchých obdobiach, môže ale spôsobovať
problémy v obdobiach s vyšším výskytom zrážok. Vplyv na odtok sa
prejavuje len v blízkosti ťaženej plochy a pri krátkotrvajúcich resp.
slabých zrážkach, ktoré sú zároveň aj najbežnejšie. S narastajúcou dĺžkou, intenzitou
zrážok a vzdialenosťou od horného okraja povodia však začína prevažovať
vplyv iných faktorov prostredia (veľkosť a tvar povodia, situácia na
prítokoch, smer a veľkosť územia zasiahnutého búrkovou činnosťou,
intenzita a trvanie búrok).
Veľkosť územia a vplyv lesa na celkový odtok, prietok a pohyb sedimentov
Charakter hospodárskych činností v krajine môže ovplyvniť celkový odtok, prietok a pohyb
sedimentov len v rámci malých území - mikropovodí (<
50 km2) pričom veľkú úlohu zohráva aj hĺbka pôdy a lokálna
variabilita zrážok.
Na úrovni mezopovodí (50 - 20 000 km2) je vplyv lesníckych
a ostatných hospodárskych aktivít v území limitovaný nielen vysokou
intenzitou a variabilitou prírodných udalostí ale aj prietokom na riekach
v okolitých povodiach.
Na úrovni makropovodí (> 20 000 km2) sú za povodne
a vysoké percento sedimentov v tokoch zodpovedné prírodné procesy
a nie vplyv hospodárskej činnosti v hornej časti povodia.
Podľa Hewletta (1982), ktorý analyzoval závery výskumov z povodí na celom svete,
neexistuje príčino-dôsledkový vzťah medzi ťažbou v horných častiach
povodia a povodňami v jeho dolných častiach.
Hydrology of the High Tatra Mountains - Influence of the windfall in November 2004 on hydrological regime of the upper Poprad river 
Pôdne pomery a charakter zrážok
Dokonca aj na miestnej úrovni je výskyt a rozsah záplav významne ovplyvnený hĺbkou
pôd a charakterom zrážok.
Skeletnatosť je typická vlastnosť väčšiny lesných pôd.
Hoci sú horské pôdy obvykle značne skeletnaté, vrstva pokrývkového humusu a vysoký obsah pôdneho humusu majú veľký význam z hľadiska infiltrácie a akumulácie vody.
Foto: Ing. Pavel PAVLENDA, PhD.
Pôda je schopná akumulovať obrovské množstvo vody. Ak uvažujeme s 25% podielom vody v pôde pri hĺbke pôdy 1 m, znamená to akumuláciu až 250 l na m2, teda 25000 hektolitrov na hektár. Konkrétna zásoby vody, ktorú je pôda schopná zadržiavať, závisí od množstva vlastností pôd: hĺbky, skeletnatosti (podielu štrku a kameňov), zrnitosti, obsahu humusu, uľahnutosti a rôznych ďalších faktorov.
Pre využitie tejto kapacity je však kľúčová infiltračná schopnosť pôd. Pre vstup a akumuláciu vody z atmosférických zrážok v pôde je veľmi významný stav povrchu pôdy. V tomto smere má v lesných pôdach nezastupiteľnú úlohu vrstva pokrývkového humusu (nadložného humusu). Táto vrstva absorbuje jednak značné množstvo vody, ale najmä aj energiu dopadajúcich kvapiek, čím minimalizuje povrchový odtok, narušovanie povrchu minerálnej pôdy a odnos častíc. Infiltračná kapacita sa však znižuje a naopak povrchový odtok spojený s eróziou sa zvyšuje najmä s mechanickou deštrukciou povrchu (pokrývkového humusu i povrchu pôdy), kompakciou pôd alebo požiarom, keď popri znížení schopnosť akumulovať zrážkovú vodu v povrchovom humuse, sa môže vytvoriť hydrofóbna vrstvy popola, čo tiež znižuje infiltráciu a zvyšuje eróziu.
Hlboké a ľahké pôdy
sú schopné pohltiť viac vody pričom hlboké korene stromov znásobujú
schopnosť pôdneho krytu pohlcovať vodu z nových zrážok.
Lesné pôdy môžu v prípade pravidelne sa opakujúcich krátkodobých resp. málo výdatných zrážok znížiť riziko resp. zabrániť výskytu náhlych záplav v danom území. Avšak v prípade dlhotrvajúcich lejakov a intenzívnej búrkovej činnosti lesné pôdy po nasýtení už nie sú schopné absorbovať ďalšie množstvo vody, ktorá je nútená z lesa odtekať a to aj v prípade, že nedošlo k narušeniu celistvosti lesa ťažbou.
Plytké pôdy alebo veľmi ťažké (ílovité), najmä tie na strmých svahoch, majú len obmedzenú
možnosť absorbovať zrážkovú vodu a priľahlé povodie sa stáva náchylnejším
na náhle povodne.
Stromová a ostatná vegetácia resp. spôsoby obhospodarovania územia nemajú takmer žiadny vplyv na rýchly podpovrchový a povrchový odtok zrážkovej vody, ktorú už pôdy v danom území nedokázali absorbovať.
Soil – hydrologic conditions
after the windstorm 2004 in the Tatra Mts
Príliš málo vody?
Lesy spotrebúvajú viac vody ako väčšina ostatných typov vegetácie vrátane poľnohospodárskych kultúr a pasienkov. Pri znižovaní plochy lesa (či už prechodnej resp. trvalej) preto dochádza k zvyšovaniu odtoku zo spádového územia.
Straty vody cez evaporáciu
a transpiráciu sú väčšie u ihličnatých ako u listnatých (opadavých)
lesov. Suchšia a menej veterná klíma znižuje straty vody cez evaporáciu,
pretože stromy a kry majú v suchých klimatických oblastiach obyčajne užšie
a menšie listy.
Hladina podzemnej vody
Les významne ovplyvňuje
výšku hladiny podzemnej vody, množstvo a čistotu vody v prameňoch (studniach)
a kvalitu vodných zdrojov. Lesný pôdny kryt je najbezpečnejšou ochranou
pre zdroje podzemnej vody. Pri ťažbe dochádza k zvýšeniu hladiny podzemnej
vody, pri zalesňovaní otvorených plôch naopak k jej zníženiu. Tento efekt
lesa je možné využiť v oblastiach s vysokou hladinou podzemnej vody k prirodzenému
odvodnenia územia.
Zdroj: Visual Encyclopedia, Dorling Kindersley Limited, London, 1994
