V časoch dávno minulých naši predkovia využívali les najmä ako zdroj obživy a len vo veľmi obmedzenej miere ho v našom ponímaní považovali za zdroj drevnej hmoty na stavbu primitívnych príbytkov a výrobu nástrojov resp. kuchynských potrieb. Majitelia panstiev zas les prevažne využívali na poľovačky. Pôvodná ťažba dreva bola len nepatrná a drevo slúžilo k najnutnejšej spotrebe ako palivo resp. stavebné drevo. Ku kvalitatívnej zmene vo využívaní lesa dochádza až na začiatku druhej polovice 16. storočia, keď sa s rozvojom baníctva, sklární, hút, vápeniek, a pod. dostáva do popredia otázka hospodárenia v lesoch a podnikania s drevom. Všeobecný záujem o rôzne formy spracovania a využitia dreva tak prirodzene podnietil aj rozvoj mnohých zamestnaní a remesiel naviazaných na les a produkty z neho, či už uhliarstvo, pltníctvo, tesárstvo, šindliarstvo, korytárstvo a mnoho ďalších.