Truhliari boli remeselníci, ktorí využívali drevo na výrobu truhlíc, skríň a ostatných druhov nábytku. Truhliarstvo sa ako samostatné remeslo oddelilo od tesárstva už v 12.storočí a po stáročia sa vyvíjalo súbežne so spoločnosťou a jej meniacimi sa potrebami. Vždy bolo úzko späté s vývojom architektúry - jednotlivé architektonické slohy sa premietali do tvaru, veľkosti a výzdoby výrobkov. Mnohí truhlári boli zároveň vyučení rezbári.  Od 18.storočia sa truhlári združovali aj v cechoch.

Truhlica z Hnčianskych Zálužian
Foto: Ing. Zuzana KMEŤOVÁ, Ing. Matej SCHWARZ

Truhlice

Truhlice slúžili najmä ako zásobnice rôznych surovín dennej spotreby (šrot, múka, obilie, strukoviny,  a pod.) a úložný priestor na odkladanie šatstva a prádla. Truhlice na šatstvo boli často bohato zdobené (vyrezávané a maľované) a patrili k najcennejším kusom nábytku vo vidieckych domácnostiach. Vlastníctvo maľovaného nábytku sa považovalo za znak istého blahobytu. Veno nevesty sa tradične ukladalo do najbohatšie vyzdobenej truhlice v domácnosti. Niekedy bol do ornamentu na čele truhlice vmaľovaný aj letopočet resp. dátum svadby.

Truhlice boli vyrobené z pílených dosiek, ich vrchnák bol rovný, po bokoch sa nachádzali kovové úchytky a na prednej časti zámka. K najvýraznejším typom truhly patrí svadobná truhlica, ktorú dostávali nevesty ako súčasť výbavy ešte v 30-tych rokoch 20. storočia. Svadobná truhlica bola maľovaná tmavším výrazným náterom. Na čelnej a bočných stranách ju zdobili pestrofarebné kvetinové vzory.

Pri výrobe truhlíc truhlári používali rôzne spôsoby úpravy a konzervovania dreva (morenie, tmelenie, lakovanie, a pod.). Splesnivené drevo sa napr. varilo v dubovom triesle. Pri konzervovaní sa napr. drevo ponorilo na 10 -12 hodín do naftalínu roztaveného pri 90 ºC. Dobrou impregnáciou, pri ktorej navyše drevo nemenilo farbu, bol horúci kúpeľ v nasýtenom roztoku železitej soli a po uschnutí kúpeľ v horúcom vodnom skle. Proti nabobtnaniu dreva sa používal nasýtený roztok parafínu v benzíne. Leštené drevo sa čistilo flanelom namočeným v ľanovom oleji. Následne sa dosucha vytrelo. Hotové výrobky sa vyhladzovali skleným papierom resp. morskou vatou a následne sa leštili, lakovali resp. maľovali. Oleje, leštidlá a laky si starí truhlári vyrábali sami, neskôr ich nakupovali.

Zaujímavým typom uzavretého odkladacieho nábytku bola šuplónka alebo šuplótkasňa. Jej vrchná doska, ktorá sa otvárala železnými pántikmi, odkrývala časť priestoru s malou priehradkou na drobné predmety. V spodnej časti sa nachádzali dve hlboké zásuvky, ktoré sa vyťahovali mosadznými úchytkami po oboch stranách. Šuplónka bola obyčajne umiestnená medzi oknami čelnej steny izby a jej vrchná plocha slúžila ako priestor pre odkladanie kultových predmetov.

V Šipkove sa vyrábali drevené truhlice nazývané škerne. Tieto truhlice mali zaujímavú drevenú konštrukciu a výzdobu. Vyrábali ich miestni tesári a tvorili súčasť výbavy nevesty. V dome kde bolo viacej neviest počet škerní závisel od ich počtu a veľkosti hospodárstva. Škerne slúžili na úschovu obilia, ale aj takzvaného tlstého šatstva (konopné gate, košele, rukávce, odevy z ovčieho rúna). Boli vyrobené z tvrdého dreva ozdobené ornamentom niekedy letopočtom, prípadne iniciálkami majiteľa alebo výrobcu.

V okolí obce Dubodiel sa truhlice ozdobovali farbou získanou z rozšľahaného vajíčka zmiešaného s farebným práškom z obchodu. Farbu nanášali štetcom na celú plochu truhlice a potom kružidlom robili do tmavej plochy rozličné ornamenty, solárne kruhy a geometrické kompozície. V Dubodieli sa škrine zdobili kombináciou rytého a maľovaného ornamentu. Škrine bývali umiestnené na výške a ich počet závisel od počtu neviest v domácnosti a od veľkosti hospodárstva. Aj keď plnili funkciu odkladacieho nábytku na šatstvo, predsa v prvom rade boli zásobnicami na obilie, čomu zodpovedala aj ich konštrukcia a použitý materiál (tvrdé drevo).

Často sa tiež vyrábali cechové truhlice so znakom cechu, ktoré patrili k základným cechovým insígniám.  

Truhlica z Hnčianskych Zálužian

Bohato vyrezávaná buková truhlica morená včelím voskom so živicou bola vyrobená bez jediného klinca. Jediným kovovým prvkom bol zámok. Odhaduje sa, že má najmenej 300 rokov. Pôvodne slúžila ako zásobnica na múku, zrno, šrot a strukoviny. Jej steny sú uspôsobené tak, aby sypký materiál z nej nevypadával - drážková konštrukcia a klad dosiek používaný tak ako pri šindľových strechách.

Zdroje:

Ďaľšie fotografie:

Truhlica z Hnčianskych Zálužian Foto: Ing. Zuzana KMEŤOVÁ, Ing. Matej SCHWARZ