1. Zmierňujú negatívne dôsledky skleníkového efektu – stromy preberajú funkciu tzv. "carbon sinks."
   
   1. 1 aker (asi 0,404 ha) novozaloženého lesa je z atmosféry schopný ročne naviazať približne 2,5 ton uhlíka, pričom stromy majú schopnosť absorbovať CO₂  z atmosféry na úrovni približne 6,5 kg za rok. Túto schopnosť stromy spravidla dosahujú vo veku 10 rokov.
   2. Podľa materiálu "Reforesting the Earth", ktorý bol vydaný organizáciou Worldwatch Institute sa predpokladá, že na obnovenie resp. udržanie súčasnej úrovne produkčnosti svetových pôd a kvality celosvetovo dostupných zásob vody, pokrytie nárokov jednotlivých priemyselných odvetví a uspokojenie požiadaviek na palivové zdroje v rozvojových krajinách bude potrebných minimálne 321 miliónov akrov novozaložených lesných porastov. Podľa odhadov autorov štúdie budú tieto porasty v budúcnosti schopné z atmosféry odčerpať približne 780 miliónov ton uhlíka, čo predstavuje rádovo 25 % z celkového objemu uhlíka (2,9 miliárd ton) v súčasnosti uvoľňovaného do atmosféry.
   3. Výsadba 100 miliónov nových stromov môže podstatnou mierou prispieť nielen k zníženiu obsahu uhlíka v atmosfére (- 18 miliónov ton C za rok) ale aj k celkovej úspore výdavkov amerických domácností na energie o odhadované 4 miliardy US $.
   4. Predpokladá sa, že na každú prirastenú tonu hmoty novozaloženého lesa pripadne približne 1,5 tony CO₂ pohlteného z atmosféry a 1,07 tony do ovzdušia uvoľneného kyslíka. Pri predpokladanom 50 ročnom životnom cykle tak priemerný strom vyprodukuje kyslík v hodnote  31 250 US $, upraví množstvo vody rovnajúce sa 37 500 US $, usporí 31 250 US $ na protierózne opatrenia, a odstráni z ovzdušia škodliviny v hodnote približne 62 000 US $ (Sherer, 2003). Celková hodnota stromu v peňažných reláciách však ďaleko prevyšuje výslednú sumu 125 000 US $, keďže v nej nie sú zarátané ďalšie ekonomické, sociálne a duchovné prínosy. Podľa www.parks1.org stromy v New York City  za jeden jediný rok (údaj za 1994) odstránili z ovzdušia približne 1 821 metrických ton škodlivín.
2. Znižujú nebezpečenstvo pôdnej erózie a znečisťovania vodných zdrojov.
3. Prispievajú k obnove podzemných vodných zdrojov a vyrovnávajú prietoky na vodných tokoch.
4. Vhodne umiestnené plochy stromovej a krovitej vegetácie výrazne znižujú hladinu hluku v okolí rušných komunikácií a križovatiek.
5. Maskujú neestetické prvky v krajine a bránia nežiadúcim výhľadom.
6. Zjemňujú ostré siluety budov a stavieb.
7. Plantáže hybridných topoľov a ostatných druhov rýchlorastúcich drevín sú pri správnom obhospodarovaní významným trvaloudržateľným zdrojom palivového dreva,
8. Správne obhospodarované lesy sú významným trvaloudržateľným zdrojom drevnej hmoty pre celú škálu odvetví NH.
9. V závislosti od miesta výskytu, druhu dreviny, veľkosti a zdravotného stavu môže tieň stromov podstatnou mierou (15-50 %) prispieť k znižovaniu nákladov na klimatizáciu v obytných a komerčných priestoroch. Stromy vďaka svojim tiennym vlastnostiam a transpirácii (zjednodušene proces vylučovania vody z rastliny) fungujú ako akési prirodzené chladiace zariadenia, vďaka ktorým dochádza k úspore energií na klimatizáciu.
10. Vetrolamy v blízkosti obydlí môžu podstatnou mierou eliminovať vplyv vetra a snehu a tak znížiť celkové náklady na vykurovanie až o 30 %.
11. Tieň stromovej vegetácie znižuje priemerné letné teploty v uliciach a na parkoviskách. Je všeobecne známe, že v mestách a iných vysoko urbanizovaných celkoch dochádza počas letných horúčav k nahromadeniu tepelnej energie (v tejto súvislosti sa hovorí o tzv. "heat islands") pričom priemerné teploty namerané v centrách miest môžu byť až o 5-9 stupňov Celzia vyššie ako v okolitom prostredí.
12. Vhodne rozmiestnená a starostlivo udržiavaná zeleň primeranej druhovej skladby môže nielen v obytných ale aj v komerčných zónach sídiel výraznou mierou ovplyvniť konečné ceny okolitých nehnuteľností a pozemkov.
13. Podľa záverov celého radu výskumných prác realizovaných v oblasti tzv. "Great Plains" štátov USA (štáty ako Kansas, Nebraska, Severná a Južná Dakota, apod.) majú vhodne umiestnené a pravidelne udržiavané vetrolamy jednoznačne pozitívny vplyv na zvyšovanie hektárových výnosov poľnohospodárskych kultúr, a to aj po zarátaní plochy ktorú zaberajú. Vetrolamy v okolí kultúr vytvárajú priaznivejšiu lokálnu mikroklímu, pretože znižujú rýchlosť vetra a riziko prehrievania kultúr. Nezanedbateľným prínosom je aj ich príspevok k stabilizácii pôdneho zvršku a znižovaniu strát pôdnej vlhkosti. Vďaka schopnosti vetrolamov zachytávať a akumulovať sneh počas zimných mesiacov okolité pozemky profitujú z vyšších zásob pôdnej vlhkosti. Bez tejto líniovej zelene by k akumulácii snehových zrážok dochádzalo v okolí ciest a výrazných terénnych prvkov.
14. Vetrolamy v okolí fariem znižujú spotrebu energie na vykurovanie a prevádzku klimatizácie, zachytávajú a akumulujú snehové zrážky, znižujú intenzitu a rýchlosť vetra, zvyšujú estetickú hodnotu majetkov a vytvárajú vhodné podmienky pre existenciu voľne žijúcich druhov fauny a flóry.
15. Mnohé druhy drevín a krov sú tiež bohatým zdrojom rôznych plodov (orechy, ovocie, bobule) a produktov (napr. v Kanade veľmi populárny javorový sirup).
16. Stromové úkryty pre hospodárske zvieratá prispievajú k lepšej kondícii zvierat - v zimnom období znižujú straty na hmotnosti, v lete naopak poskytujú ochranu pred pôsobením extrémnych horúčav.
17. Vhodne umiestnené živé snehové bariéry zabraňujú hromadeniu snehu na cestách, čím efektívne znižujú náklady na zimnú údržbu ciest.
18. Stromová zeleň je výrazným krajinotvorným prvkom s výraznou estetickou a duchovnou hodnotou.
19. Lesy v tropických oblastiach sú okrem produkcie vysokohodnotnej drevnej hmoty aj zimoviskom pre mnohé druhy sťahovavých vtákov a domovom mnohých druhov rastlín s preukázateľne pozitívnym účinkom na ľudský organizmus. Každý 4. farmaceutický produkt predaný v USA pochádza z rastlín tropických lesov. Tento pomer sa v budúcnosti môže radikálne zvýšiť, pretože väčšina tropických rastlín stále ešte len čaká  na podrobný opis ich liečivých účinkov.
    
20. Aj mnohé domáce druhy drevín majú podobne ako ich tropickí príbuzní rozmanité využitie v ľudovom liečiteľstve a farmaceutickom priemysle.
21. Stromy spolu s ostatnou vegetáciou poskytujú verejnosti aj celú škálu rekreačných možností, pričom zároveň poskytujú aj prostredie pre existenciu voľne žijúcich organizmov.
22. Stromová vegetácia pozdĺž potokov, riek, jazier a vodných nádrží svojím tieňom znižujú teplotu vody (čím sa zvyšuje obsah kyslíka a vytvárajú sa vhodnejšie podmienky pre existenciu vodných organizmov a ekosystémov), znižujú nebezpečenstvo brehovej erózie a zanášania vodných tokov ako aj vytvárajú úkrytové možnosti pre rybie populácie, čím sa zvyšuje produktivita rybného hospodárstva.
23. Stromová vegetácia výrazne prispieva k "farebnosti" okolitej krajiny a to najmä v jesennom období. Opadané lístie predstavuje výborný zdroj materiálu na ochranu záhonov a záhrad v zimnom období.
24. Výsledky výskumov naznačujú pozitívny vplyv zelene na znižovanie hladiny stresu v pracovnom procese a rýchlosť rekonvalescencie pacientov v nemocničných zariadeniach.  
25. Predstavitelia policajných zložiek veria, že zeleň  a starostlivo udržiavaná krajina prispievajú k zvyšovaniu verejnej hrdosti a potláčajú prejavy agresívneho správania.
26. Stromy vďaka svojej všadeprítomnosti predstavujú akési pojivko medzi modernou spoločnosťou a jej prírodným, kultúrnym a duchovným dedičstvom.
27. Stromy často nepriamo sprostredkúvajú spomienky na tých, čo už nie sú medzi nami.
28. Stromy sú symbolmi života a budúcnosti.
29. Mnohých ľudí priťahuje možnosť sa o stromy starať, vysádzať ich a sledovať ich rast.

Stromová zeleň a jej význam v urbanizovaných oblastiach

Stromy v urbanizovaných celkoch mestského typu významným spôsobom ovplyvňujú:

• Kvalitu ovzdušia a vody
• Náklady na vykurovanie budov a ich ochladzovanie (klimatizácia)
• Trhovú hodnotu nehnuteľností
• Bezpečnosť a lukratívnosť obytných zón
• Atraktívnosť verejných priestranstiev
• Úroveň hluku v blízkosti dopravných komunikácií, križovatiek a priemyselných zón
• Rozmanitosť a bohatosť foriem života (životný priestor pre rôzne druhy rastlín a živočíchov)
• Priestorové vnímanie rozsiahlych zastavaných plôch (prirodzené predely)
• Identitu jednotlivých komunít a pocit spolupatričnosti

Zeleň v intravilánoch obcí a miest má aj nepriamy edukačný význam - poskytuje obyvateľom bezprostrednú možnosť tak povediac na vlastnej  koži okúsiť a pochopiť resp. oceniť mnohoraké prínosy a služby, ktoré lesy pre spoločnosť poskytujú. Lesy nie sú len zdrojom drevnej hmoty, ale aj zdrojom rôznych nedrevných produktov, kyslíka a čistej vody ako aj  duchovných a estetických hodnôt. V neposlednej rade sú aj oázami pokoja, zdravia a "rozpúšťačmi" stresov.