Ak sa prechádzame v lese s otvorenými očami, okrem krásnych, štíhlych, rovných a pravidelne stavaných stromov, uvidíme aj tie krivoľaké, menej tvárne, až znetvorené - „čudesné stromy“. Napriek tomu sú svojím spôsobom nádherné a bez nich by bol les jednotvárny, priam až fádny. Pohľad na takéto stromy u vnímavého návštevníka okamžite zapojí fantáziu a vidí v nich rôzne podobenstvá s ostatnou živou, či neživou prírodou. Aj takýto dojem z pohľadu a obdivu týchto jedinečných a neopakovateľných výtvorov prírody, je naplnením jednej z mnohých funkcií lesa, ktorá človeka duševne obohacuje o estetický zážitok - paradoxne z niečoho, čo z hľadiska produkčnej funkcie lesa je nežiadúce, či menejcenné. Bežný návštevník lesa takýto strom pomenuje, či prirovná k niečomu, profesionálne „zaťažený“ odborník začne zrejme premýšľať, ako vlastne narástol do takýchto tvarov, čo bolo príčinou jeho deformácie, tej netvárnej krásy, ktorá ho upútala na prvý pohľad.

Takmer vždy sa jedná o súbežné pôsobenie niekoľkých činiteľov. Najčastejšie sa jedná o dôsledky mechanického poškodenia kôry, konárov, koreňových nábehov, pňov, či celého stromu, o vplyvy hniloby v dôsledku pôsobenia hubových a hmyzových škodcov. Odborné oko odhalí pôvod takýchto stromov niekedy aj ako výsledok zanedbanej, ale aj cielenej výchovy porastov, činnosti pri rôznych lesníckych stavbách, či dôsledok silného tlaku okolitých konkurenčných stromov. Tie sú častou príčinou toho, že cesta konárov k slnku nie je vždy priamočiara. Rast stromov je výrazne ovplyvnený aj vetrom, pôsobením snehu, dažďa, slnka a samotného podložia a stanovišťa, na ktorom strom rastie. Obdivuhodné na týchto „čudesných stromoch“ je, že z nich priam vyžaruje silná vôľa prežiť napriek všetkému, čo im príroda, ale aj človek  postavili do cesty. Je dobré, že lesní hospodári vnímajú les aj z hľadiska potreby jeho estetického pôsobenia na človeka. V opačnom prípade by sa nám nepodarilo nájsť takéto „čudesné stromy“.