Les rastie dlho, obvykle niekoľko ľudských generácií. Z toho, čo zasadia dedovia a o čo sa starajú otcovia, majú úžitok až ich deti či vnuci. Naši predkovia boli na lese závislí – les im poskytol všetko, čo k životu potrebovali, či už to bolo drevo na stavbu príbytku resp. na kúrenie, stelivo pre dobytok, huby do vianočnej kapustnice alebo maliny na džem starej mamy. Naši predkovia ho preto mali v úcte a využívali ho obvykle tak, aby z neho mali osoh stále. Les sa dá pomerne rýchlo zameniť za peniaze, ale naopak to bohužiaľ už neplatí. A to je aj trochu dôvod, prečo v dnešnej dobe, keď peniaze sú všetkým, les nemá takú hodnotu- nedá sa rýchlo otáčať ako peňažný kapitál, nedá sa rýchlo sťahovať z miesta na miesto ako nejaká výrobná linka. Má globálny vplyv, ale regionálny až miestny význam. Tieto skutočnosti viedli k tomu, že vzniklo viacero podporných mechanizmov na rôznych úrovniach, ktorých cieľom je zachovať naše lesy budúcim generáciám aspoň v tom stave, aký máme dnes, ak už nie v lepšom.