Rozvoj ľudskej spoločnosti so sebou prináša aj postupné zabúdanie človeka na to, odkiaľ vzišiel. Na našej planéte neexistuje iný druh ktorý by v priebehu času získal takú schopnosť meniť a ovplyvňovať svoje životné prostredie ako práve človek. Prechod od lovca a zberača k poľnohospodárovi a neskôr remeselníkovi postupne viedol k vzniku sídiel a urbanizovaného prostredia, ktoré bolo a je vytvárané najmä pre ľudí. Ostatné rastlinné a živočíšne druhy to mali a majú v tomto pre nich neprirodzenom prostredí oveľa ťažšie. Niektoré druhy sa prostrediu betónovej džungle časom prispôsobili a prežili, faktom však ostáva, že mi sami sa čím ďalej tým viac v nej necítime dobre a vyhľadávame pokoj a odreagovanie sa od každodenných problémov doby v prírode - či už priamo v mestských oázach zelene (ak vôbec existujú), alebo, oveľa častejšie, mimo miest. Takmer neexistuje človek, ktorého by nepotešil čo len letmý pohľad na rozkvitnutú lúku plnú tých najúžasnejších tvarov, farieb a vôní alebo prechádzka lesom plným tajomných zvukov pod majestátnou klenbou stromov. V prírode hľadáme harmóniu tela a ducha, čerpáme z nej energiu a utiekame sa do nej ako zdroju zážitkov a poznania. Mnohí z nás majú blízko do lesa...