Lesné železnice v Čechách

 

Východisková situácia v doprave dreva bola relatívne podobná situácia ako na Slovensku. Do druhej tretiny 19. storočia sa používalo na dopravu dreva plavenie voda. Stavali sa rôzne kanály, tajchy a iné vodné diela. To sa zmenilo v 70-tych rokoch 19. storočia s tým, ako sa postupne dokončievala sieť železníc. V rakúskej časti monarchie si veľmi rýchlo uvedomili možnosti a výhody, ktoré ponúka tento nový druh dopravy a začali s pomerne rýchlou výstavbou tratí po celom dnešnom území Čiech, Moravy a Sliezska. Išlo predovšetkým o spojenie priemyselných a obchodných centier najmä rakúskej časti bývalej monarchie. Prvá parná železnica bola postavená úž v roku 1839 na úseku Viedeň-Břeclav-Brno. Táto trať bola postavená súkromou firmou Severná dráha cisára Ferdinanda a bola odbočkou hlavnej trate z Viedne cez Břeclav do Bohumína s následným napojením na soľné bane v Haliči. Už predtým tu existovali aj dve konské železnice a to z Českých Budejovíc do Linzu o dĺžke 129 km, ktorá bola postavená už v rokoch 1825-1832, a trať Praha-Kladno-Lány o dĺžke 51 km, ktorá bola postavená v rokoch 1828-1830 (Podľa KUNC).

 

Zároveň dochádzalo k zmene druhu dopravovaných sortimentov. Od momentu ťažby do momentu dodania a spracovania prebehlo aj niekoľko mesiacov a drevo bolo často napadnuté hnilobami. Kým drevo slúžilo ako palivo alebo zdroj dreveného uhlia do miestnych priemyselných podnikov a pre obyvateľstvo, jeho kvalita mohla byť nízka. Po dobudovaní tratí vzrástol záujem o drevo vyššej kvality, ktoré bolo treba dostať z lesov rýchlejšie a vo väčších množstvách. Záujem bol o stavebné drevo, trámy, dosky a podvaly a stĺpy na stavby a údržbu železničných tratí.

 

V Čechách a na Morave sa tiež zamerali na budovanie lesných železníc, ale v čo najúspornejšom prevedení. Panské veľkostatky to riešili výstavbou „prenosných železníc podľa Dolbergovho patentu“. Išlo o trate s rozchodom 700 mm, ľahké a dočasné stavby bez prevádzky lokomotív, ktoré využívali animálnu silu a gravitáciu. Takéto riešenie prinášalo úspory v počte potrebného personálu a koní potrebných pri približovaní dreva. Išlo o pomerne krátke hlavné dolinové trate so sieťou bočných dočasných odbočiek používaných a budovaných na ťažbovej ploche, často len na niekoľko dní.  To je aj jeden z dôvodov, prečo v Českých krajinách nevznikli rozsiahle systémy lesných železníc, ako to poznáme zo Slovenska (Podľa JUNEK 2002).

 

 

Odkazy na ďalšie informácie na internete

 

Prehľad zrušených tratí v ČR

http://zrus-zan-zel.blog.cz/rubrika/lesni-zeleznice

 

Prehľad  o histórii železníc v ČR

http://archiv.kvalitne.cz/linky.htm

 

KUNC J.: Historické souvislosti rozvoje průmyslu a železnic v českých zemích, Brno
http://railway.econ.muni.cz, navštívené 31.7.2009.

 

JUNEK J.(2002): Putovanie za kúzlom lesných železníc. ÚVVP LVH SR Zvolen

 

 

Lesné železnice v Európe

 

Lesné železnice boli fenoménom konca 19 . a začiatku 20 storočia. Za ich vznik vďačíme prudkému rozvoju „normálnych železníc“, zdokonaľovaniu techniky výstavby a vybavenia, ale aj spoločenským a sociálnym zmenám tohto obdobia. Na území Rakúsko-Uhorska boli takmer výlučne postavené  úzkorozchodné železnice s rozchodom 760 mm- tvz. bosniansky rozchod.

 

Po anektovaní Bosny a Hercegoviny Rakúskom-Uhorskom v roku 1878 bolo potrebné vybudovať 190 km dlhú vojenskú trať Bosanski Brod - Zenica. Stavebná firma disponovala materiálom zo stavby Suezského prieplavu a ten mal rozchod 762 mm, ktorého rozchod bol neskôr upravený na 760 mm. Trať mala pre vtedajšie Rakúsko-Uhorsko strategický význam a celá sieť v oblasti sa rozrástla na takmer 2000 km. Tento rozchod umožnil znížiť stavebné náklady asi o jednu tretinu oproti normálnemu rozchodu, zmenšiť polomery oblúkov, ale pritom zachovať dostatočnú prepravnú kapacitu trate. Po dobrých skúsenostiach s týmto rozchodom v náročných terénoch Bosny a Hercegoviny sa takto stavali skoro všetky úzkorozchodné železnice v Rakúsko - Uhorsku.

 

V Nemecku a Švajčiarsku a ostatných krajinách  sa používali aj iné rozchody (600-900-1000 mm a rôzne ďalšie). Ich výstavba kulminovala v prvej polovici 20.storočia. Význam všetkých týchto železníc klesal a v rokoch po druhej svetovej vojne im hrozil zánik, presne tak, ako našim. Železničky na západ od našich hraníc mali trochu viac šťastia a našli viac pochopenia a tak ich prebudovali na turistické a výletné železnice a sú tam v prevádzke dodnes. Podrobnosti, zoznamy a mapy je možné pozrieť v nižšie uvedených odkazoch. Je tu veľa odkazov na úzkorozchodné železnice všeobecne, nielen na lesné železnice. Týmto malým nahliadnutím k naším susedom by sme rozprávanie o lesných železniciach ukončili.   

 

 

Niekoľko odkazov na rôzne zoznamy

 

Prehľad o úzkorozchodných tratiach v Rakúsku

http://760net.heim.at/strecken2.html

http://schmalspur.bahnen.at/index.php

 

Stránka Harzskej úzkorozchodnej železnice

http://www.hsb-wr.de/

 

Prehľad úzkorozchodných tratí v Nemecku

http://www.schmalspurbahn.de/

http://www.sachsenschiene.de/

 

Prehľad tratí (aj úzkorozchodných)vo Švajčiarsku

http://eisenbahn.wikia.com/wiki/Liste_der_Schweizer_Eisenbahnen

 

http://eisenbahn.wikia.com/wiki/Schmalspurbahn