Hlavná budova hydroelektrárne pred rekonštrukciou.

LOKALIZÁCIA: Ľubochňa, okres Ružomberok, Žilinský kraj
PRÍSTUP: V intraviláne obce a v spodnej časti Ľubochnianskej doliny je vybudovaný náučný chodník, označený drevenými stĺpikmi, ktorý prechádza okolo bývalého depa lesnej železnice aj okolo hydroelektrárne.

Najdlhšia dolina Slovenska - Ľubochnianska dolina sa okrem iného v minulosti mohla pochváliť aj európskou raritou - elektrifikovanou lesnou železnicou, ktorá mala vlastnú hydroelektráreň. Výstavba komplexu železnice a elektrárne sa zrealizovala v rokoch 1903 - 1904, trať začínala na sklade dreva pri železničnej stanici Ľubochňa, viedla kúsok popri Váhu a pokračovala ďalej do doliny. Takmer 20 km dlhá hlavná elektrifikovaná trať viedla dolinou po násypoch popod horu i cez lúky až na Vyšný tajch. Od roku 1921 bola na tejto elektrickej lesnej železnici povolená verejná preprava osôb. V roku 1944 ju používali povstaleckí vojaci z ružomberskej posádky pri presunoch a preprave proviantu a po vojne bola často využívaná turistami. V roku 1966 bola táto unikátna lesná železnica zrušená a jej zariadenie zlikvidované.

Ľubochnianska elektrifikovaná lesná železnica.

Elektrickú energiu lesnej železnici dodávala hydroelektráreň postavená na dolnom toku Ľubochnianky neďaleko bývalého depa. Hydroelektráreň dodávala elektrickú energiu aj vtedajšej píle a na osvetlenie domov v Ľubochni. Majiteľom a prevádzkovateľom elektrárne boli bývalé Uhorské kráľovské lesy. Hydroelektráreň bola v prevádzke 60 rokov, ale po neúspešných pokusoch napojiť generátory na verejnú sieť prestali v roku 1964 unikátne turbíny vyrábať elektrickú energiu. Postupne chátrala nielen budova, ale aj prívodný kanál a ostatné zariadenia. V roku 1990 bola elektráreň vydražená súkromnou spoločnosťou Elektrik Bobák z Popradu, ktorá previedla rozsiahlu rekonštrukciu prívodného kanála, zdrže nad hydroelektrárňou i samotnej budovy hydroelektrárne. Po 30 ročnej prestávke opäť rozkrútili pôvodné, zrekonštruované Francisove turbíny z roku 1904, a hydroelektráreň začala dodávať elektrický prúd do verejnej siete.

Zo železničnej trate sa zachovali už len fragmenty, avšak hydroelektráreň, ktorá bola postavená ako prvá v Hornom Uhorsku, sa skvie v plnej paráde. V tejto unikátnej národnej kultúrnej pamiatke, postavenej v štýle eklekticizmu, je možné zoznámiť sa okrem pôvodného strojného vybavenia aj s históriou lesnej železnice a pohnutým osudom hydroelektrárne.

Fotografie: Eduard GENSEREK, fond Lesníckeho a drevárskeho múzea Zvolen

Ďalšie informácie a zaujímavosti o významných lesníckych miestach najdete v knihe VÝZNAMNÉ LESNÍCKE MIESTA NA SLOVENSKU I.