Dnes sú erózne ryhy úplne stabilizované, aj keď sú v poraste stále viditeľné.

LOKALIZÁCIA: Podlavice, mestská časť Banskej Bystrice, okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj
PRÍSTUP: Z Podlavíc po turistickom okruhu miestneho značenia (červená) k spodnému okraju Podlavických výmoľov, kde sa nachádza informačný panel.

Podlavické výmole sú ukážkovou lokalitou, kde vplyvom spomenutých nepriaznivých faktorov spolu s negatívnym pôsobením človeka došlo k rozsiahlej erózii pôdy. Sú však i príkladom úspešného zalesnenia a zrevitalizovania zdevastovanej plochy vytrvalou a trpezlivou prácou lesníkov, z ktorej má osoh nielen príroda, ale i človek.

Vznik spustnutých pôd v okolí Podlavíc zapríčinila premena lesa na poľnohospodárske pozemky v 17. a 18. storočí. Po odlesnení na strmých svahoch vznikli pastviny, ktoré boli preťažované dobytkom a ovcami. Vplyvom erózie došlo na mnohých miestach k obnaženiu materskej horniny, až pozemky strácali význam i ako pasienky. K urýchleniu erózie pravdepodobne prispelo aj pomiestne odoberanie obnaženého dolomitického substrátu pre tajovské huty.

V roku 1895 nariadil banskobystrický hlavný súdny bývalým podlavickým urbarialistom spustnuté plochy v rozlohe 46 ha zalesniť, pretože nánosy z nich zanášali cestu do Tajova i okolité pozemky. So zalesňovaním sa začalo v nasledujúcom roku, jamkovou sadbou bez upevňovania pôdy, pričom sa vysádzal agát biely, borovica lesná a čierna a smrekovec opadavý. Aj keď sa do roku 1901 zalesnilo 34 ha, škody neustávali, keďže najpoškodenejšiu časť plochy sa zalesniť nepodarilo. Táto obzvlášť zdevastovaná plocha bola známa ako „Podlavické výmole“ a nachádza sa v hone Machutovo, severne od Podlavíc.

Robotníci a dozorcovia po skončení stabilizačných a zalesňovacích prác.

Lesný inšpektorát preto požiadal Kultúrno-meračský úrad v Banskej Bystrici o vypracovanie projektu na viazanie a zalesnenie pôdy Podlavických výmoľov. S realizáciou projektu sa začalo v roku 1902, kedy pozemok prešiel do vlastníctva eráru. Pôda a výmole boli viazané plôtikovými terasami, respektíve prútenými stupňami, tvorenými dubovými kolmi vbitými do zeme s výpletom z prútia vŕby, liesky, buka a iných drevín. K takto vzniknutým plôtikom sa nakopávala alebo navážala zemina, do ktorej sa vysádzali sadenice. Práce trvali do roku 1908, v nasledujúcich rokoch sa však výsadby často dopĺňali, keďže na extrémnej ploche mali sadenice nízku ujímavosť. Okrem už spomenutých druhov sa vysádzala aj jedľa, vŕba, jelša, javor a ďalšie dreviny. Náklady na zalesnenie boli značné, základnú hodnotu pozemku prevyšovali stonásobne.

Vďaka vytrvalosti v dopĺňaní výsadieb s vynaložením množstva energie a financií sa Podlavické výmole nakoniec predsa podarilo zalesniť. Dnes tu rastie les zaradený do kategórie ochranných lesov na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach. Hlavnou porastotvornou drevinou je borovica čierna a borovica lesná (obe z pôvodných výsadieb), v podraste sa vyskytujú prevažne listnaté dreviny ako agát, javor, buk, jelša a iné. Erózia bola úplne zastavená a na ploche vzniká nová úrodná pôda.

Podlavické výmole sú zaradené medzi externé expozície Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu.

Podlavické výmole pred stabilizovaním a zalesnením plochy a tesne po ukončení prác. Tretí snímok zobrazuje stav v roku 1907 po ujatí sa sadeníc. Fotografie: Eduard GENSEREK, fond Lesníckeho a drevárskeho múzea Zvolen

Ďalšie informácie a zaujímavosti o významných lesníckych miestach najdete v knihe VÝZNAMNÉ LESNÍCKE MIESTA NA SLOVENSKU I.