Situačný plán Klauserovskej (neskoršej Hornej botanickej) a Botanickej (neskoršej Dolnej botanickej) záhrady, ktorý v roku 1853 nakreslil poslucháč Akadémie Eduard Pöschl.

LOKALIZÁCIA: Banská Štiavnica, Akademická ulica 25, okres Banská Štiavnica, Banskobystrický kraj

V roku 1841 sa Lesnícky ústav pri Baníckej akadémii v Banskej Štiavnic zo Žemberovského domu presťahoval do budovy zvanej „Fortuna“, ako sa aj dnes nazýva klasicistická poschodová stavba zo začiatku 19. storočia. Zaujímavé meno dala budove freska na strope prízemia, ktorá znázorňovala rímsku bohyňu šťastia.

V budove bola výletná reštaurácia, keď ju Dvorská komora v roku 1838 od barónky Elizabety Gerambovej odkúpila a umiestnila v nej učebne a zbierky Lesníckeho ústavu a profesorský byt. Prislúchali k nej pomocné stavby a záhrada, ktorú komora nariadila prebudovať na lesnícku botanickú záhradu pre výučbu študentov. Stavebné úpravy budovy trvali necelé tri roky a v rámci nich sa vykonali i terénne úpravy záhrady. Prednášky vo Fortune začali na jeseň v roku 1841 a Lesnícky ústav v nej zotrval do roku 1891, kedy sa už ako Lesnícky odbor Baníckej a lesníckej akadémie presťahoval do novopostavenej budovy. Vo Fortune potom Akadémia zriadila profesorské byty, neskôr i menzu a dnes je táto národná kultúrna pamiatka súkromným majetkom.

Pohľad do Dolnej botanickej záhrady s Fortunou a skleníkom po roku 1869.

Zaujímavý zrod mala i Botanická záhrada. Jej základy položil profesor Rudolf Feistmantel v rokoch 1838-39. Postupne na pozemok pribúdali ďalšie a ďalšie dreviny. Výsadba bola ukončená v roku 1844, kedy na ploche botanickej záhrady rástlo 487 sadeníc domácich i cudzokrajných stromov a krov.

Uprostred záhrady dal profesor Feistmantel v roku 1845 postaviť pamätník na počesť troch klasikov lesníckych vied, Johanna Heinricha Cottu, Georga Ludwiga Hartiga a Johanna Christiana Hundeshagena, ktorého latinský text v preklade znie: „Na pamiatku najpoprednejších a najslávnejších učiteľov Cottu, Hartiga, Hundeshagena, múdro rúbajúcich, nie ničiacich.“ Okolo pamätníka symbolicky vysadili dub, smrek a buk.

V roku 1860 bola k tejto Dolnej botanickej záhrade pripojená Horná botanická záhrada. Od tejto chvíle sú osudy oboch záhrad spojené.

Počas druhej svetovej vojny obe časti záhrady značne utrpeli, no škody sa podarilo zakrátko odstrániť. V roku 1958 bola Botanická záhrada vyhlásená za chránenú záhradu a v súčasnosti je chráneným areálom.

Dolná botanická záhrada predstavuje zaujímavý lesnícky a historický objekt a nie je prístupná verejnosti. Z drevín rastúcich v záhrade zasluhujú pozornosť predovšetkým krásne exempláre tisu obyčajného.

Fotografie: Eduard GENSEREK, fond Lesníckeho a drevárskeho múzea Zvolen

Ďalšie informácie a zaujímavosti o významných lesníckych miestach najdete v knihe VÝZNAMNÉ LESNÍCKE MIESTA NA SLOVENSKU I.