Práce v Arboréte - zber šušiek.

LOKALIZÁCIA: Štiavnické vrchy, asi 4 km východne od mesta Banská Štiavnica, pri ceste z Banskej Štiavnice do Banského Studenca, okres Banská Štiavnica, Banskobystrický kraj
PRÍSTUP: Okolo arboréta prechádza červeno i žlto označený turistický chodník ako aj náučný chodník Kysihýbeľ. Arborétum možno navštíviť so súhlasom Národného lesníckeho centra vo Zvolene.

Lesnícke arborétum v Kysihýbli predstavuje unikátny objekt umožňujúci štúdium aklimatizácie cudzokrajných drevín v našich klimatických podmienkach. Vznik arboréta je spätý s činnosťou Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici a so zriadením Ústrednej lesníckej výskumnej stanice v Banskej Štiavnici v roku 1898. Jednou z jej činnosti bol i výskum introdukcie (vnášania) a pestovania cudzokrajných drevín. Akadémia dostala na tento účel od mesta Banská Štiavnica nepoužívaný pasienok so značne nepriaznivými pôdnymi i klimatickými pomermi, na ktorom bolo v roku 1900 arborétum založené. Cieľom jeho založenia bola snaha vytvoriť možnosti pre sledovanie širokého spektra cudzokrajných drevín a nájsť odpovede na otázky ich možného využitia v lesnom hospodárstve Slovenska.

Jedinečným robí arborétum spôsob plošnej výsadby navrhnutý asistentom Akadémie Jánom Tuzsonom. Ten rozdelil plochu arboréta (7,78 ha) do štyroch oddelení, v ktorých vyznačil spolu 350 štvorcových plôšok s rozmermi 15 x 15 m. Každý štvorec, pridŕžajúc sa systematického poriadku, vysadil jedným druhom dreviny. Vznikli tak malé porasty, umožňujúce získať približný obraz o produkčých i ekologických vlastnostiach drevín. Výsadby boli ukončené v roku 1913, kedy bolo v arboréte 282 druhov stromov a krov (118 ihličnatých a 164 listnatých) z mierneho pásma severnej pologule. Ako bariéra pred nepriaznivými vplyvmi z nelesného okolia bol okolo arboréta založený ochranný pás smreka obyčajného.

Práce v Arboréte - vŕtanie dier pre výsadbu nových sadeníc.

Po odchode Vysokej školy baníckej a lesníckej i Ústrednej výskumnej lesníckej stanice v roku 1918 zo Slovenska sa o arborétum nestaral nikto. Až v roku 1921 ho prevzala Československá stredná lesnícka škola v Banskej Štiavnici a o desať rokov neskôr správu arboréta prevzal Ústav pre pestovanie lesov a lesnícku biológiu - predchodca dnešného Lesníckeho výskumného ústavu Národného lesníckeho centra vo Zvolene, ktorý ho spravuje dodnes.

Prvé opakované výsadby drevín, v tom čase už v arboréte plodiacich, boli vykonané v medzivojnovom období. V 2. polovici 20. storočia sa podarilo doplniť i drevinové zloženie arboréta, keď sa rozbehla medzinárodná výmena semien. V roku 1963 bola v arboréte vybudovaná medzinárodná fenologická záhrada zaradená do siete 64 obdobných záhrad pokrývajúcich takmer celú Európu. V roku 1950 sa stalo arborétum chránenou študijnou plochou a od roku 1996 je chráneným areálom.

Dnes, po opakovaných výsadbách a dopĺňaní, sa v arboréte nachádza 282 druhov stromov a krov a ďalších 30 druhov je vo fenologickej záhrade. Lesnícke arborétum v Kysihýbli je ojedinelý objekt a „pamätník“ lesníckeho výskumu na Slovensku, ktorý má okrem výskumného a vzdelávacieho i výchovný a osvetový význam. Za sto rokov svojej existencie splnilo ciele, pre ktoré bolo zakladané. Zodpovedalo mnoho otázok, poskytlo mnoho cenných informácií, no mnohé ďalšie otázky položilo. Otázky, na ktoré bude musieť lesnícka veda a výskum nájsť odpovede v budúcnosti.

Arborétum Kysihýbel (Arboréta)

Fotografie: Eduard GENSEREK, fond Lesníckeho a drevárskeho múzea Zvolen

Ďalšie informácie a zaujímavosti o významných lesníckych miestach najdete v knihe VÝZNAMNÉ LESNÍCKE MIESTA NA SLOVENSKU I.