Prof. Ing. Dr. Leo Skatula (1889 - 1974), prvý vedúci Oddelenia hradenia bystrín Poľnohospodársko - technického odboru v Turčianskom Svätom Martine.

LOKALIZÁCIA: Bystrina Jelenec sa nachádza v juhovýchodnej časti Veľkej Fatry, v Hornojeleneckej doline a preteká osadami Rybô, Valentová a Horný Jelenec, okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj
PRÍSTUP: Časťou doliny, od Horného Jelenca po Valentovú, vedie žltá turistická značka, pokračujúca ďalej k horárni Hajabačka. Bystrina je na trase Lesníckeho náučného chodníka Jozefa Dekreta Matejovie.

Hornojelenská dolina, ktorou preteká bystrina Jelenec, trpela často povodňami. Preto bol v rokoch 1926 - 1927 upravený jej tok, čo bola vlastne prvá systematická úprava bystriny na Slovensku. Úprave bystriny predchádzali dve katastrofy, ktorým v Hornojelenskej doline došlo v rokoch 1924 a 1925. Najprv v noci zo 6. na 7. februára 1924 sa z masívu Krížnej zosunula na osadu Rybô obrovská ničivá lavína, ktorá zabila 18 ľudí, zničila tri a poškodila dva domy a vyvrátila či zlámala 4 ha lesa vo veku 100 až 120 rokov. Rok nato po enormných letných prívalových dažďoch postihla dolinu povodeň, ktorá napáchala veľké škody - zničila a poškodila domy, zaniesla koryto bystriny, zničila cestu, takže sa v prvom momente uvažovalo o trvalom vysťahovaní obyvateľov z doliny. Nakoniec sa na návrh profesora Lea Skatulu pristúpilo k ekonomickejšiemu riešeniu, k úprave bystriny.

Kamenný stupeň zmierňujúci sklon dna – spomaľuje prúdenie vody, čím obmedzuje jej eróznu silu.

Úprava pozostávala z vybudovania technických objektov v koryte bystriny. Odstupňovaním pomocou prahov (do výšky 40 cm) a stupňov (s výškou 40 cm až 2 m) bol znížený sklon dna, čím sa zmiernil erózny potenciál prúdiacej vody. Bočné svahy koryta spevnila kamenná dlažba vyškárovaná maltou. Dno bolo taktiež spevnené kamennou dlažbou, okrem asi šesťstometrového úseku, kde bolo vyložené odkôrnenými jedľovými výrezmi. Pre obmedzenie tvorby a transportu splavenín bolo postavených sedem prehrádzok, z ktorých najväčšia je 5 m vysoká klenbová prehrádzka v závere úpravy - nad osadou Rybô. Úprava bola projektovaná pre maximálny prietok 30,9 m3 za sekundu v osade Rybô a 43,5 m3 za sekundu v mieste vyústenia bystriny do Starohorského potoka.

Z dnešného pohľadu sa úprava bystriny Jelenec javí ako prelomové dielo. Svojimi ekologickými parametrami, technickým prevedením, estetikou a funkčnosťou, ktorú si udržala až do dnešných dní si zaslúži nielen náš obdiv, ale i starostlivosť.

Fotografie: Eduard GENSEREK, fond Lesníckeho a drevárskeho múzea Zvolen

Ďalšie informácie a zaujímavosti o významných lesníckych miestach najdete v knihe VÝZNAMNÉ LESNÍCKE MIESTA NA SLOVENSKU I.