Rozvoj ľudskej spoločnosti so sebou prináša aj postupné zabúdanie človeka
na to, odkiaľ vzišiel. Na našej planéte neexistuje iný druh ktorý by v priebehu
času získal takú schopnosť meniť a ovplyvňovať svoje životné prostredie ako
práve človek. Prechod od lovca a zberača k poľnohospodárovi a neskôr
remeselníkovi postupne viedol k vzniku sídiel a urbanizovaného prostredia, ktoré
bolo a je vytvárané najmä pre ľudí. Ostatné rastlinné a živočíšne druhy to mali
a majú v tomto pre nich neprirodzenom prostredí oveľa ťažšie. Niektoré druhy sa
prostrediu betónovej džungle časom prispôsobili a prežili, faktom však ostáva,
že mi sami sa čím ďalej tým viac v nej necítime dobre a vyhľadávame pokoj a
odreagovanie sa od každodenných problémov doby v prírode - či už priamo v
mestských oázach zelene (ak vôbec existujú), alebo, oveľa častejšie, mimo miest.
Takmer neexistuje človek, ktorého by nepotešil čo len letmý pohľad na
rozkvitnutú lúku plnú tých najúžasnejších tvarov, farieb a vôní alebo prechádzka
lesom plným tajomných zvukov pod majestátnou klenbou stromov. V prírode hľadáme
harmóniu tela a ducha, čerpáme z nej energiu a utiekame sa do nej ako zdroju
zážitkov a poznania. Mnohí z nás majú blízko do lesa...
Les a všetko, čo v ňom žije po stáročia existovalo takmer v dokonalej
harmónii. V lese nič nevyjde nazmar, všetko má svoje miesto, význam a trvanie...
prirodzený kolobeh života. Smrť a zánik akéhokoľvek jedinca nie je absolútnym
koncom, ale naopak začiatkom pre zrodenie iného života. Je to akési
Perpetuum mobile poháňané neviditeľnou energiou slnečných lúčov.
Myslíme si, že sme najdokonalejší, všetko už vieme a všetkému rozumieme. Nie je
to však celkom tak. Aj napriek najmodernejšej technike a znalostiam, ktoré o tom
čo sa deje okolo nás máme, ešte nikto nevyrobil vlákno, ktoré by bolo
dokonalejšie ako obyčajná pavučina... nedokážeme nahradiť obyčajný chlorofyl a
fotosyntézu v zelených častiach rastlín vďaka ktorým máme životodarný
kyslík....je veľa príkladov z rastlinnej a živočíšnej ríše ktoré by sme na
ilustráciu mohli použiť. Príroda a les zvlášť je pre nás tým najlepším zdrojom
poučenia a knihou, ktorú by sme mali čítať pomaly a dôkladne, pretože nikde inde
nenájdeme lepší zdroj poznania a múdrosti.