Ako rastie les

Jednotlivé časti lesa majú často rôzny vek. Stromy rastú a z roka na rok zväčšujú svoju veľkosť. Vďaka tomu je les čoraz vyšší a hrubší, ale čo niekoho možno prekvapí, je v ňom čoraz menej stromov. Je to logické: veľký strom potrebuje viac miesta ako malý semenáčik. Toto miesto si však musí vybojovať od ostatných stromov. Musí ich prerásť, zatieniť a tak vlastne spôsobiť ich smrť. Na druhej strane, aj mŕtvy strom prináša život iným – na mŕtvom dreve sa zažína život mnohých machov, lišajníkov či hmyzu. Lesný hospodár môže boj medzi stromami ovplyvniť – vyrúbaním jedného môže umožniť život inému, napríklad jedli namiesto buka. Dať prednosť nádejnejšiemu stromu pred stromom, ktorého tvar nedáva záruku dlhého života, alebo stromu s vyššou kvalitou dreva. Môže dosiahnuť to, že les bude tvorený stromami viac menej rovnakého veku a výšky – rovnoveký les, alebo stromami rozmanitých vekov a výšok – rôznoveký les.

 

Rast lesa si najprv vysvetlíme na jednoduchšom rovnovekom lese. Tesne pred, alebo až po vyrúbaní starého lesa môže s prirodzeného zmladenia vzniknúť nárast tvorený mladými semenáčikmi. Týchto môže byť veľmi veľa, až milióny kusov na hektár, stačí však aspoň jeden kus na m2 . Pokiaľ sa prirodzené zmladenie nepodarí hospodárovi dosiahnuť, musí hospodár holinu po ťažbe zalesniť umelo výsadbou sadeníc do jamiek, čím vznikne kultúra. Býva redšia ako nárast, aj tak však stačí na zabezpečenie novej generácie lesa. Po asi 10 rokoch nárast aj kultúra odrastú, bez ohľadu na pôvodnú hustotu sa zapoja a stanú sa mladinou. Mladina je najčastejšie nepriechodnou húštinou so stromčekmi vyššími ako 1 m a s hrúbkou menej ako 5 cm. Zväčša je tak hustá, že v nej nerastú takmer žiadne byliny. Výška sa pohybuje od 1 m do 5 m, počet stromov postupne klesne z viac než 10 000 na asi 5 000. Stromy tu začínajú navzájom intenzívne súperiť, snažia sa predrásť ostatné, rozložiť svoju korunu nad nimi a takto ich vytlačiť. Hospodár môže tento proces ovplyvniť prerezávkami. Keď stromy vo veku okolo 20 rokov zhrubnú na priemernú hrúbku od 6 do 12 cm, porast sa nazýva žŕdkovina, neskôr dorastie na žrďovinu (priemerná hrúbka 13-19 cm). Spočiatku sú aj tieto porasty veľmi hustú a bylinný kryt je v nich veľmi chudobný. Neskôr sa zápoj korún trochu uvoľňuje a prepúšťa viac svetla, vďaka čomu sa postupne vytvára poschodie bylín. Výška sa pohybuje od 5 m do asi 25 m, počet stromov postupne klesne z asi 5 000 na 1 500 až 2 000. Hospodár môže v tejto fáze porasty „vychovávať“ prebierkami, čím dokáže ovplyvniť kvalitu, ale aj počet a veľkosť, stromov. Vo veku 60 – 80 rokov (na úrodnejších stanovištiach aj skôr, na chudobnejších neskôr) dosiahnu stromy priemernú hrúbku 20 cm a stanú sa kmeňovinou. Kmeňovina je už tým, čo si väčšina z nás predstaví pod pojmom les – vysoké stromy, pod ktorými sa strieda mozaika svetla a tieňa, podrastené kobercom rozmanitých bylín alebo tráv medzi ktorými sa postupne objavujú semenáčiky stromov. Výška sa postupne (podľa druhu stromu a úrodnosti pozemku) zvyšuje až na 35 – 40 m, hrúbka môže dosiahnuť aj vysoko nad 50 cm. Kmeňovina sa spočiatku necháva niekoľko desaťročí dorásť nazývame ju tenká kmeňovina (hrúbka 20-27 cm). Semenáčiky, ktoré sa v tomto lese objavia prevažne uhynú. Počas tohto času klesá počet stromov na niekoľko sto jedincov – jeden strom zaberá desiatky m2. Ďalšie fázy rastu sa podľa priemernej hrúbky nazývajú fázou strednej kmeňoviny (s hrúbkou 28-35 cm), hrubej kmeňoviny (s hrúbkou 36-43 cm) a veľmi hrubej kmeňoviny (s hrúbkou nad 44 cm). Porast sa stane rubným, čo znamená že hospodár ho počas 20 až 40 rokov postupne vyrúbe, čím sa vytvárajú podmienky pre prežitie novej generácie lesa.

 

Zložitejší je rast rôznovekých lesných porastov. Tu sa neustále vyskytujú spolu stromy rôzneho veku a veľkostí. Mladú stromčeky prežívajú v tieni dospelých stromov, pričom niektoré druhy takto dokážu prežiť len krátko (dub, borovica), iné aj celé desaťročia (jedľa). Rast skupinky malých stromčekov sa zrýchli po vypadnutí (vyrúbaní alebo uhynutí) dospelého stromu. V prírode nájdeme len málokedy ideálne zmiešané rôznoveké porasty, kde sa na každej plôške nachádzajú stromy všetkých vekov. Takéto bývajú človekom vytvorené výberkové lesy. V prírodných lesoch nachádzame zvyčajne rôzne veľké skupiny a hlúčiky stromov jedného veku, rôznovekosť pralesa sa prejaví až na väčšej ploche.​