Činnosti v lese

Les musí plniť počas celého obdobia svojho života funkcie, ktoré sa od neho očakávajú. Aby lesní hospodári zvládli komplexne starostlivosť o les, vytvorili sa postupne odborné lesnícke špecializácie ako sú: hospodárske úprava lesa (lesnícke plánovanie), pestovanie lesa, ochrana lesa, ťažba a manipulácia s drevom a ďalšie.

Pestovanie lesa

Pestovanie lesa je základný lesnícky odbor, ktorého úlohou je cielene usmerňovať rast lesa tak, aby počas celej jeho existencie plnil všetky funkcie, ktoré sa od neho očakávajú. Člení sa na dve časti na zakladanie lesa a usmerňovanie rastových a vývojových procesov.

Zakladanie lesa

K zakladaniu lesa sa pristupuje vtedy, ak nie je možné využiť prirodzenú obnovu pod materským porastom, alebo ak ide o zalesňovanie nezalesnených pozemkov.

Lesné semenárstvo

Cieľom lesného semenárstva je v prvom rade zabezpečiť, aby sa zachoval a náležite využíval genofond našich domácich drevín, ktoré sa n a rozdiel od okolitých štátov u nás v značnej miere zachovali. Pre zabezpečenie tohto cieľa sa najčastejšie využívajú porasty uznané pre zber semena, semenné porasty, výberové stromy ako aj klonové archívy a semenné sady. Semeno takto systematicky získané sa odborne ošetruje a skladuje a pred výsevom špeciálne upravuje.

Škôlkarstvo

Lesné škôlky sú špeciálne plochy slúžiace na dopestovanie výsadby schopných sadeníc potrebných na umelú obnovu lesa a na zalesňovanie nezalesnených plôch, ale ja na účely parkovníctva a sadovníctva. Úlohou škôlkarstva je zabezpečiť dostatočný počet výsadby schopných sadeníc lesných drevín v požadovanom druhovom zastúpení pre každoročnú výsadbu. Výmera lesných škôlok na Slovensku je cca 800 ha a ročne sa z nich vyprodukuje 200 mil. sadeníc.

Zalesňovanie a umelá obnova lesných porastov

O zalesňovaní hovoríme ak výsevom alebo výsadbou zalesníme dovtedy nelesnú pôdu. Umelá obnova je znovuzaloženie lesného porastu na lesnej pôde a to pod ochranou starého porastu, alebo na holej predtým vyťaženej ploche. Zalesňovanie aj umelú obnovu môžeme vykonávať dvoma spôsobmi: sejbou semena alebo plodov priamo na plochu kde má porast vzniknúť a výsadbou rozlične starých stromčekov - sadeníc, ktoré sa získali vybratím z prirodzeného zmladenia pod materským porastom, alebo boli dopestované v lesnej škôlke. V lesníckej praxi sa uplatňuje kombinovaná obnova. Prirodzená obnova sa na miestach, kde je bežnými lesníckymi postupmi nedosiahnuteľná dopĺňa umelou obnovou. Na Slovensku sa ročne umelou obnovou zalesní cca 10 tis. ha plôch.

Galéria - zalesňovanie a umelá obnova
Výchova mladín Výchova mladín Výchova mladín
Usmerňovanie rastových procesov v lesných porastoch

Sú to opatrenia, ktorými možno podstatne ovplyvniť štruktúru ale aj kvalitu a stabilitu budúcich už existujúcich porastov.

Starostlivosť o kultúry a nárasty

Sú práce, pri ktorých sa ošetrujú mladé lesné porasty. Je to okopávanie a oborávanie. Ďalej je to usmerňovanie drevinového zloženia tým, že sa odstraňujú nežiaduce dreviny, prípadne sa plochy dopĺňajú o dreviny, ktoré chýbajú v obnovnom zastúpení a dosádzaním sa tzv. vylepšujú voľné plochy s výmerou väčšou ako 10 m2. Tieto výkony sa ročne na Slovensku vykonávajú na ploche cca 11 tis. ha.

Prečistky v lesných porastoch

Vykonávajú sa v mladinách čiže porastoch do 20 rokov, nakoľko v tomto období sa prejavuje najväčšia intenzita životných procesov čo spôsobuje prudké tvarové a rastové zmeny. Pri prečistkách ide spravidla o negatívny výber. Odstraňujú sa nežiaduce dreviny - napr. vŕba, lieska , breza a i. ak sa s nimi nepočíta ako s cieľovými drevinami v ďalších vývojových štádiách porastu. Z porastu sa taktiež odstraňujú nekvalitné, poškodené a choré jedince z cieľového zastúpenia drevín. Týmto zásahom sa zabraňuje tiesneniu, obmedzovaniu rastu, deformácii stromov a podporuje sa odolnosť proti abiotickým faktorom. Tieto opatrenia sa opakujú v krátkych 3 - 5 ročných intervaloch. Prečistky sa ročne na Slovensku vykonajú na cca 34 tis. ha.

Prebierky v lesných porastoch

Sa vykonávajú najmä vo veku od 20 - 50 rokov ale môžu sa aj neskôr. Uplatňuje sa tu spravidla pozitívny výber tým, že sa v raste podporujú najkvalitnejšie jedince a vyraďujú sa tie, ktoré im v raste prekážajú. Vykonávajú sa opakovane pričom s vyšším vekom sa vykonávajú vo väčších časových odstupoch. V ihličnatých porastoch sa prebierkami sleduje zvýšenie stability porastov v listnatých porastoch sa sleduje zvýšenie kvality kmeňov. Prebierky sa na Slovensku ročne vykonajú na 64 tis. ha.

Vyvetvovanie stromov v lesných porastoch

Toto sa realizuje pre skvalitnenie spodnej časti kmeňa do určitej výšky u vytypovaných jedincov v rastovej fáze žrďovín t.j. pri hrúbke 13 - 15 cm tak, že sa orezávajú suché alebo živé vetvy po obvode kmeňa.

Obnova lesných porastov

Realizuje sa v dospelých porastoch nad 80 rokov a sleduje sa ňou zabezpečenie výmeny stromovej generácie. Člení sa na prirodzenú, umelá a kombinovanú.

Prirodzená môže byť zo semien (generatívna) alebo z výmladkov - niektorých častí materskej rastliny (vegetatívna). Táto môže byť pod materským porastom, vedľa materského porastu alebo na voľnej - holej ploche. Umelá je realizovaná zásadným pričinením človeka, kedy sa vysieva semeno alebo vysádzajú sadenice stromčekov so zámerom obnovy porastu. Kombinovaná je vtedy ak sa umelá obnova používa na doplnenie prirodzenej. Prirodzene sa na Slovensku obnovujú porasty na 4 tis. ha ročne.

Galéria - obnova
Obnova Obnova Obnova Obnova Obnova Obnova Obnova Obnova Obnova Obnova Obnova Obnova Obnova Obnova Obnova Obnova Obnova Obnova Obnova Obnova Obnova Obnova Obnova Obnova Obnova Obnova Obnova Obnova Obnova Obnova Obnova Obnova Obnova Obnova Obnova
Ochrana lesa

Hlavnou úlohou ochrany lesa je včas rozoznať príznaky pôsobenia škodlivých činiteľov, vykonávať preventívne opatrenia a v prípade potreby uskutočniť obranné opatrenia proti konkrétnym škodcom.

Škodlivé činitele v lesníctve rozdeľujeme

  • biotické - patria tu stavovce, hmyz, huby a pod.,
  • abiotické - sú to sneh a námraza, sucho, vietor,
  • antropogénne - je to hlavne znečistenie ovzdušia.

Opatrenia v rámci ochrany lesov môžeme rozdeliť na:

  • Preventívne opatrenia

    Základným princípom prevencie je uplatňovanie takých spôsobov obhospodarovania lesa, ktoré zabezpečujú čo najviac stabilné ekosystémy. Pri tom je potrebné uplatňovať všeobecné zásady

    pri pestovaní lesa:

    • voľba vhodného hospodárskeho spôsobu a tvaru lesa
    • pestovanie stanovištne vhodných drevín
    • úprava štruktúry porastov - druhové a vekové zloženie, hustota stromov, počet jedincov

    pri ťažbe dreva:

    • preventívna ťažba porastov náchylných na poškodenia
    • voliť vhodné obdobie ťažby a zabezpečiť včasný vývoz
    • dodržiavanie zásad porastovej hygieny

    osobitné podmienky ochrany:

    • zlepšenie podmienok pre prirodzených nepriateľov škodcov
    • vnášanie prirodzených nepriateľov do porastov
    • podpora odolnosti porastov hnojením
  • Obranné opatrenia

    V lesníckych vyspelých krajinách sa v obrane proti biotickým škodcom využíva metóda ktorá vhodne kombinuje technické a biologické postupy, aby sa čo najúčinnejšie a bez negatívneho pôsobenia na prírodné prostredie dosiahol cieľ udržať populácie biotických škodcov pod hranicou ich hospodárskej škodlivosti.

    Obrana sa delí na technickú a biologickú. V technickej sa používajú prostriedky pôsobiace mechanicky, biotechnicky či chemicky. V biologickej sa používajú proti škodcom živé organizmy alebo organické látky.

    Podľa charakteru prípravkov voči škodcom sa obrana člení na mechanickú, chemickú, biologickú a biotechnickú.

    Najčastejšia mechanická obrana je kladenie lapákov t.j. zámerne zrúbaných stromov slúžiacich ako lákadlo na prilákanie podkôrnikov - lykožrútov a na ich následné zničenie. V chemickom boji sa využívajú chemické prípravky ktoré škodcov usmrcujú, znemožňujú ich aktivitu, alebo odpudzujú.

    V biologickom boli sa používajú metódy, ktoré zabezpečia zničenie len úzkej skupiny škodcov. Neusmrcujú sa popri tom iné organizmy a nevnášajú sa do prostredia cudzorodé látky ktoré by mohli spôsobiť nerovnováhu prostredia.

    Lesnícka ochranárska služba - špecializované stredisko Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen, ktorého špecialisti s celoslovenskou pôsobnosťou spracovávajú materiál o výskyte škodlivých činiteľov s prognózou na nasledujúci rok. Zabezpečujú poradenskú, inštruktážnu, monitorovaciu činnosť v súvislosti s ochranou lesa.

  • Protipožiarne opatrenia

    sa vykonávajú v súlade s platnou legislatívou v lesníctve, ochrane prírody a ochrane pred požiarmi. Tieto napr. zakazujú vypaľovať porasty bylín, krov a stromov, zakladať oheň mimo vyhradených miest, kde by mohlo dôjsť k jeho rozšíreniu. Spaľovať horľavé látky na voľnom priestranstve. Ustanovujú povinnosti pre vlastníkov či obhospodarovateľov lesa, ktoré sú povinní v súvislosti s ochranou lesa pred požiarmi dodržiavať.

    Od roku 2001 štát financuje leteckú požiarnu službu, ktorá v čase zvýšeného požiarneho rizika monitoruje územie Slovenska a spozorovaný požiar ohlasuje Hasičskému a záchrannému zboru a v súčinnosťou s pozemnými protipožiarnymi službami zabezpečovanými vlastníkom lesa zabezpečuje lokalizáciu a následné hasenie požiaru.

Ťažba dreva

Ťažba dreva patrí medzi základné lesnícke výrobné procesy. Do tohto komplexného procesu patrí stínanie stromov, ich opracovanie, triedenie, približovanie, sústreďovanie, odvoz a expedícia jednotlivých sortimentov dreva.

Technológia ťažby dreva

Až do roku 1825 sa na Slovensku ťažilo drevo pomocou sekery. Po tomto roku, kedy komorský lesmajster Jozef Dekret-Matejovie zavádza namiesto sekery pílu „bruchatku“ sa drevo nie rúbe ale píli. V druhej polovici 50-tych rokoch min. storočia sa začali používať motorové píly. Novú kvalitu v ťažbe dreva predstavujú harverstory, stroje ktoré z pilčíka urobili operátora, ktorý z kabíny tohto stroja riadi spiľovanie, odvetvovanie stromov a manipulovanie kmeňov.

Ťažbové metódy sa delia na:

  1. Stromovú - je to najstaršia technológia pri ktorej sa hotové sortimenty vyrábajú priamo pri pni t.j. na mieste kde bol strom spílený
  2. Kmeňová - po spílení stromu v poraste je tento na mieste odvetvený a nerozrezaný sa sústredí na odvozne miesto t.j. miesto pri lesnej ceste po ktorej je vyvezený von z lesa
  3. Stromová - pri nej je strom v poraste len spílený. Všetky ostatné operácie sa vykonávajú na odvoznom mieste alebo na sklade dreva

Na Slovensku prevláda v ťažbe dreva s motorovou pílou. Z ťažbových metód prevláda kmeňová metóda (viac ako 70%) a výroba sortimentov na lesných skladoch respektíve po vývoze dreva z lesa na manipulačných skladoch na ktorých sa kmene rozrezávajú a triedia podľa kritérií do sortimentov.

Galéria - ťažba
Ťažba Ťažba Ťažba Ťažba Ťažba Ťažba Ťažba Ťažba Ťažba Ťažba Ťažba Ťažba Ťažba Ťažba Ťažba Ťažba Ťažba Ťažba Ťažba Ťažba Ťažba Ťažba Ťažba Ťažba Ťažba Ťažba Ťažba Ťažba Ťažba Ťažba
Doprava dreva

Kým v minulosti patrili k hlavným dopravným prostriedkom lesné šmyky a rizne, doprava dreva po vode, neskôr to bol konský záprah, lanovky, lesné železnice, dnes je to v približovaní dreva z porastu konský záprah a ďalej traktor vývozné súpravy a lanovky.

K doprave dreva patrí:

  1. Sústreďovanie dreva - je technologický postup pri ktorom sú kmene stromov sústreďované na vývozné, resp. odvozné miesto. Voľbu sústreďovacieho prostriedku určuje terén a drevná surovina, ktorá sa má sústrediť. Prevládajúcimi sústreďovacími prostriedkami na Slovensku sú špeciálne kolesové traktory. Ďalšími druhmi traktorov, ktoré sa používajú sú univerzálne a pásové. Drevo sa ďalej sústreďuje ťažnými zvieratami najmä koňmi, lanovými dopravnými zariadeniami a aj gravitáciou.
  2. Odvoz dreva - nadväzuje na sústreďovanie dreva. Je to doprava dreva z lesného skladu či z odvozného miesta v lese na hlavný t.j. manipulačný alebo expedičný sklad, alebo priamo k odberateľovi. Používajú sa tu motorové vozidlá a prípojné vozidlá. Motorové vozidlá nákladné automobily, ťahače a traktory majú vlastný pohon. Prípojné vozidlá nemajú vlastný pohon pripájajú sa za motorové vozidlá sú to prívesy, poloprívesy a návesy. Nakladanie dreva na tieto prostriedky sa robí najčastejšie hydraulickou rukou. Pri odvoze dreva prevládajú odvozné súpravy s dopravou dreva v dĺžkach nad 6m.
  3. Triedenie (sortimentácia) dreva

Triedenie je činnosť pri ktorej sa nadzemná časť stromu s hrúbkou nad 7 cm roztriedi podľa dreviny, rozmerov, znakov kvality a účelu použitia na sortimenty. Tak podľa slovenskej technickej normy máme 7 tried akosti. Od najkvalitnejších na výrobu hudobných nástrojov a dýh cez výrezy na výrobu zápaliek, preglejok športových potrieb, ďalej na piliarske spracovanie, banské drevo a žrde, drevo určené na mechanické a chemické spracovanie- buničina a drevené uhlie po palivo a lesné štiepky vyrábané prevažne zo zvyškov po ťažbe. Podľa v ostatnom období čoraz viac uplatňovanej európskej normy sa guľatina zatrieďuje do štyroch tried - drevo najvyššej kvality, priemernej kvality, drevo menej hodnotné a drevo, ktoré nie je možné zaradiť do žiadnej z predchádzajúcich tried.

Hospodárska úprava lesov - lesnícke hospodárske plánovanie

Vzhľadom na dlhodobý výrobný proces v lesnom hospodárstve bolo nevyhnutné zaviesť osobitné lesnícke plánovanie v lesníckej terminológii nazývané hospodárska úprava lesov .

Úlohou hospodárskej úpravy lesov je:

  1. zisťovanie stavu lesa a prírodných, spoločenských, technických a ekonomických podmienok a hospodárenia,
  2. stanovenie cieľov hospodárenia,
  3. plánovanie postupov hospodárenia,
  4. sledovanie výsledkov hospodárenia.

Toto sa vykonáva na dvoch úrovniach lesníckeho hospodárskeho plánovania v rámcovom a podrobnom plánovaní.

Galéria - hospodárska úprava lesa
Húl Húl Húl Húl Húl Húl Húl Húl Húl Húl Húl Húl Húl Húl Húl Húl Húl Húl Húl
Rámcové plánovanie

Rámcové plánovanie rieši spôsoby obhospodarovania lesov tak, aby sa dosiahli ciele a poslanie lesov v príslušnej lesnej oblasti. Spracúva sa bez ohľadu na vlastníctvo a užívanie lesa.

Komplexné zisťovanie stavu lesa a vývoja lesných porastov vykonáva prieskum ekológie lesa a ďalšie špeciálne prieskumy (ekológie lesa, ekonomických pomerov, lesnej cestnej siete). Hlavnými výstupmi rámcového plánovania sú modely hospodárenia, ktoré obsahujú:

  1. základné rozhodnutia, ktorými sa stanoví napríklad rubná doba pre jednotlivé dreviny, doba zabezpečenia lesa a pod.,
  2. ciele hospodárenia, ktorými sú napríklad cieľové drevinové zloženie lesných porastov v ich rubnej dobe, cieľová produkcia drevín a ich sortimentov a pod.,
  3. zásady hospodárenia, ktorými sú zásady výchovy, obnovy, zakladania, rozčleňovania porastov a pod.
Podrobné plánovanie

Podrobnými plánmi vypracovávanými pre lesné hospodárstvo sú programy starostlivosti o les (PSL). Spracúvajú sa pre časti lesapodľa ich užívania - lesné celky (LC). Sú spravidla vypracované na obdobie 10 rokov. PSL premietajú do konkrétnych hospodárskych postupov rámcové plánovanie. Obsahujú opatrenia na zlepšenie funkcií lesov z hľadiska pestovania lesov, ochrany a tvorby životného prostredia, produkcie dreva a ostatných funkcií lesov na základe najnovších vedeckých poznatkov. Návrhy PSL vypracúvajú fyzické alebo právnické osoby na základe osvedčenia o odbornej a technickej spôsobilosti. PSL má zákonne predpísané náležitosti. PSL schvaľuje ho obvodný lesný úrad, ako orgán štátnej správy lesného hospodárstva, ktorý jeho plnenie za účasti užívateľa, odborného lesného hospodára a vyhotovovateľa aj kontroluje.